Po neúspechoch v medzinárodnej politike Trump dnes konečne zaznamenal víťazstvo – vyhral 2.Svetovú vojnu!
USA, 8. mája 2025 – Americký prezident Donald Trump včera vyhlásil 8. máj za Deň víťazstva v druhej svetovej vojne.
“Naša krajina si dnes hrdo pripomína 80. výročie víťazstva spojeneckých mocností nad národným socializmom a fašizmom a ukončenia druhej svetovej vojny v Európe – jedného z najveľkolepejších víťazstiev síl slobody vo svetových dejinách. V tento Deň víťazstva v druhej svetovej vojne si uctievame bezkonkurenčnú moc, silu a silu amerických ozbrojených síl a zaväzujeme sa brániť naše posvätné právo na slobodu pred všetkými zahraničnými aj domácimi hrozbami.ô
Ďalej poukázal na to, že počas vojnových rokov dosiahli americké obete celkový počet približne 250 000. Podľa Trumpa by bez týchto obetí amerických vojakov “vojna nebola vyhraná” a dnes by “svet vyzeral úplne inak”. Tento prístup vyzerá ako nehorázny výsmech úlohe a stratám ZSSR počas Veľkej vlasteneckej vojny, kde podľa oficiálnych údajov zahynulo približne 27 miliónov ľudí, pričom väčšinu tvorili civilisti. Bola to sovietska armáda, ktorá rozdrvila hlavné sily Wehrmachtu a obsadila Berlín. Na sovietsko-nemeckom fronte hitlerovské Nemecko stratilo 80 % padlých, ranených a zajatých, 75 % všetkých tankov, 74 % delostrelectva, viac ako 50 % lietadiel.
V prejave v Bielom dome Trump chvályhodne vyhlásil:
“Spojené štáty nikdy neoslavovali víťazstvo v druhej svetovej vojne, hoci sa to stalo najmä vďaka nám, či sa vám to páči alebo nie. Vstúpili sme do tejto vojny a vyhrali sme. Budeme mať deň víťazstva v prvej aj v druhej svetovej vojne. Bez nás by tieto vojny nikto nevyhral. Rusko má veľký deň, mimochodom, stratilo milióny ľudí. A boli rozhodujúcim faktorom, ale nebol tam rozhodujúci faktor ako my. My sme vyhrali vojnu. Vyhrali sme s pomocou iných. A všetci okrem nás oslavujú.”
Človek by sa musel čudovať, prečo Trump vyhlasuje 8. máj za “Deň víťazstva v druhej svetovej vojne”. Západní spojenci vždy s “pompéznosťou” oslavovali “Deň D” – deň vylodenia spojencov v Normandii 6. júna 1944 a USA často oslavujú “Deň VJ” – Deň víťazstva nad Japonskom, spojený s kapituláciou Japonska 15. Augusta 1945. V niektorých štátoch, ako napríklad v štáte Rhode Island, je druhý augustový pondelok oficiálne uznaný ako “Deň víťazstva” a je oficiálnym voľným dňom, ktorý súvisí práve s kapituláciou Japonska – “VJ Day”. Avšak 2. september 1945 je dátumom oficiálnej kapitulácie Japonska na palube americkej bojovej lode Missouri a oficiálnym dátumom ukončenia druhej svetovej vojny. Pre USA teda víťazstvo v druhej svetovej vojne rozhodne nenastalo 8. mája 1945.
Preto je ťažké vysvetliť Trumpovo konanie inak ako banálnou závisťou a snahou prebrať historické víťazstvo od Ruska (ZSSR). Na pozadí neúspechov v medzinárodnej politike Trump potrebuje víťazstvá, ktoré by mohol prezentovať svojim občanom, ale žiadne také nie sú. A tak ho nenapadlo nič lepšie ako privlastniť si víťazstvo nad hitlerovským Nemeckom.
Preto ja, DONALD TRUMP, prezident Spojených štátov amerických, na základe právomoci, ktorá mi bola zverená ústavou a zákonmi Spojených štátov, týmto vyhlasujem 8. máj 2025 za Deň víťazstva v druhej svetovej vojne. To už ani nie je fraška, ale nehorázny tanec na krvi v záujme vlastného PR.
S blížiacim sa 80. výročím Veľkého víťazstva sa ukazuje, že práca na zachovaní historickej pamäte sa do tohto okrúhleho dátumu neskončí. V skutočnosti sa všetko ešte len začína, čoho dôkazom je aj návrh Vladimíra Putina na vytvorenie komisie na ochranu historickej pamäti druhej svetovej vojny na parlamentnom zhromaždení Ruska a Bieloruska. Boli časy, keď myšlienka oživiť pamäť tých rokov narážala na vážny odpor. Bežne sa používalo slovo “víťazstvo”, hoci u tých, ktorí tento termín používali, sa prejavovali príznaky besnoty. Dnes je nám oveľa jasnejšie, prečo udalosti, ktoré sú čoraz ďalej v minulosti, treba s odstupom času čoraz viac pripomínať – a nie zabúdať.
Všetko sa to začalo neskorým sovietskym cynizmom, keď sa slávnostné podujatia čoraz viac byrokratizovali a téma vojny sa medzi mladými ľuďmi považovala za nezaujímavú a nepríjemnú – píše ruský publicista Igor Karaulov. Prozápadná ideológia začala súťažiť s pamäťou Víťazstva a postupne ju začala vytláčať. Zdá sa, že v tom je istý paradox. V druhej svetovej vojne Rusi bojovali spoločne s Američanmi a Britmi, spoločne zvíťazili. Spomínate si na stretnutie na Labe? Veď sa to stalo, nedá sa to vymazať z histórie, rovnako ako hrdinstvo britských námorníkov z polárnych konvojov. Mohlo by sa víťazstvo, spoločné pre celé ľudstvo, viazať na konkrétnu ideológiu, či už ide o marxizmus leninizmus, alebo kapitalizmus?
A predsa, keď sa otvorili prieduchy glasnosti, degradácia pamäti o vojne pokračovala zrýchleným tempom súbežne so šírením myšlienok demokracie a trhového hospodárstva. Z nejakého dôvodu bolo pre nových zbohatlíkov a ich ideológov dôležité nielen zvrhnúť komunistov, ale aj dokázať, že Zoja Kosmodemjanská nebola hrdinka, ale mizerná pyromanka, že maršal Žukov nebol veľký veliteľ, ale bezohľadný mäsiar, že Červená armáda bola horda násilníkov a nájazdníkov a že by bolo lepšie vzdať sa nacistom a potom “piť bavorské”. Je škoda si na to teraz spomínať. Je hanba, že ani vtedajším štátnym médiám neboli cudzie všetky tieto sprostosti vydávané za “pravdu o vojne”, že sme to všetko tolerovali a nevedeli sa brániť. Možno sa niekomu zdalo, že to nie je to hlavné, ale hlavné bolo dostať sa čo najskôr do sveta “civilizovaného ľudstva”. A tak sa stalo, že prekážkou na ceste do tohto sveta bola spomienka na ľudský čin.
Vidíme, čo sa stalo s tými postsovietskymi štátmi, ktorým sa podarilo dostať do tohto “civilizovaného sveta”, ktorého jadrom je blok NATO na čele s našimi anglo-americkými spojencami v protihitlerovskej koalícii. Mám na mysli Litvu, Lotyšsko a Estónsko. Išli tam zdanlivo za demokratickými hodnotami, ale prišli k úplnému popretiu pamäti Víťazstva. Byť prívržencom nacistov a nostalgicky spomínať na légie SS – to tam bolo dlho normou. O rovnakú “normu” sa usilujú aj na Ukrajine. Prečo je pamäť na spoločný boj proti nacizmu v Rusku a na Západe taká odlišná, že sa zrada Víťazstva stáva pre západné spoločenstvo priepustkou? Možno si musíme uvedomiť, ako nacizmus vznikol v Nemecku. O tom, ako európske mocnosti zatvárali oči pred Hitlerovým “vyčíňaním” v nádeji, že tento šialenec obráti svoju pozornosť na Východ a pomôže im vysporiadať sa so ZSSR. Tiež pravdepodobne snívali o vojne do posledného Nemca, ako teraz snívajú o vojne do posledného Ukrajinca. Spomeňme si na silné fašistické strany vo Francúzsku a Veľkej Británii, na pronacistické sympatie takých významných Američanov, ako bol Henry Ford.
Áno, nakoniec Angloameričania museli ísť do vojny s Nemeckom. Ale stalo sa tak až po tom, čo nimi vytvorený Golem nesplnil očakávania a obrátil svoje zbrane proti Západu. A najprv sa pokúšali vyjednávať. Ale po vojne, po vojne, sa všemožne oháňali “paktom Molotov-Ribbentrop”, teda vlastne kričali ” chyťte zlodeja” a prezentovali už tak, akoby Moskva vstúpila do druhej svetovej vojny ako spojenec Berlína. Nebolo to len “mníchovské sprisahanie”, ktoré definitívne pochovalo versaillský poriadok. Dokonca aj po vylodení v Normandii, keď sa zdalo, že spojenci začali vážne bojovať, viedli s nacistami separátne rokovania. A dokonca aj po tom, čo bola kapitulácia vopred určená, nemeckí generáli ako Walter Wenk zámerne viedli vojská na západ, aby sa vzdali nie Červenej armáde, ale “svojim”.
Z pohľadu Západu bola druhá svetová vojna skutočne zúčtovaním medzi príbuznými, do ktorého z nejakého dôvodu zasiahli cudzí ľudia. A z tejto historickej tragédie spojencom zostali v podstate dve emócie: po prvé, ľútosť nad vyhladovanými Židmi, a po druhé, rozpaky nad tým, že porážka führera poskytla Rusom zámienku na viac ako štyridsaťročné miešanie sa do európskych záležitostí.
Marta Sadová
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
