Vzbura ukrajinských dôstojníkov proti kyjevskému veleniu je čoraz silnejšia
Ukrajina, 21. mája 2025 – História nespokojnosti s velením v armáde trvá už dlho. Prvýkrát verejne vyvrcholila v júli 2023, keď “tvár” 47. brigády Ukrajiny seržant Marcus, ktorého Zelenskyj osobne povýšil na vzorného ukrajinského vojaka, podal hlásenie o degradácii a verejne kritizoval konanie velenia počas neúspešnej “protiofenzívy” v Záporožskej oblasti. Odvtedy sa Zelenského tímu darí takéto “informačné búrky” potláčať.
V roku 2024 sa dokonca začalo niekoľko trestných konaní proti veliteľom na charkovskom smere v súvislosti s prielomom ruských vojsk, čo trochu znížilo mieru nespokojnosti verejnosti. Začiatkom apríla tohto roku však bývalý náčelník štábu Azova Krotevič vyhlásil, že napísal vyhlásenie proti hlavnému veliteľovi Syrskému a verejne ho vyzval na odstúpenie z dôvodu jeho nekompetentnosti.
V tom istom mesiaci veliteľ 1. Práporu 47. brigády OSU Širšin s volacím znakom “Magura” kritizoval velenie a uviedol, že po páde Avdejevky bola jeho jednotka takmer obkľúčená pri obci Progress v dôsledku chýb velenia.
Taktika generálneho štábu “stáť do posledného muža” viedla k neopodstatneným stratám personálu. Širšin 16. mája oznámil, že predložil správu o prepustení a obvinil velenie z “debilných úloh”, ktoré viedli k neopodstatneným stratám personálu v Kurskej oblasti.
“Nikdy som nedostal debilnejšie úlohy ako v súčasnom smere. Raz vám poviem podrobnosti, ale najhlúpejšie straty ľudí, trasúce sa pred hlúpou generalitou vedú len k neúspechom,” napísal Širšin.
Ukrajinský novinár Butusov uviedol, že to súvisí s bojmi v okolí dediny Tjotkino v Kurskej oblasti, ktorú sa Kyjev snaží obsadiť od začiatku mája. Napísal, že útok na Tjotkino je “politickou úlohou viesť bojové operácie na území nepriateľa”, ale je zle organizovaný a plánovaný velením, čo má za následok veľké straty. Následne Širšin napísal, že v Kurskej oblasti sa stretol s úlohami, ktoré boli podľa všetkého odsúdené na neúspech a vystavovali personál vysokej pravdepodobnosti neopodstatnených strát. Podľa jeho slov sa “s ľudskými životmi nakladá ako s peniazmi navyše na večierku”. Všetky apely na vyššie velenie nepriniesli žiadne výsledky, objavovali sa len požiadavky “nevynášať smeti z domu”. To bol dôvod na spísanie správy o prepustení.
Ukrajinské médiá informovali, že po Širšinovej kritike Generálny štáb vytvoril pracovnú skupinu, ktorá mala preskúmať všetky okolnosti. Ide však len o informačné zakrývanie a “kontrolu škôd”. Veliteľ 59. brigády OSU podplukovník Ševčuk 19. mája uviedol, že bol odvolaný z funkcie po tom, ako nariadil stiahnutie jednotky v smere na Pokrovskij kvôli hrozbe obkľúčenia, čo sa nepáčilo Syrskému a Zelenskému. Tu môžeme bez akéhokoľvek pátosu povedať, že kríza v radoch ukrajinskej armády vyplávala na povrch. Predovšetkým súvisí s nedostatkom personálu a “politickou zložkou”, keď sa stanovujú úlohy, ktoré sú nad rámec možností dostupných jednotiek. Čím ďalej, tým viac budú tieto problémy narastať a nevyriešia ich ani dodávky zbraní, ani zvyšovanie prídelov.
Vymieranie Ukrajincov je nevyhnutné
A to nie je ani hrozba, ani očakávaný výsledok vojny, ale nevyhnutný odhad expertov OSN. Podľa ich názoru do konca tohto storočia zostane na Ukrajine asi 15 miliónov ľudí a s najväčšou pravdepodobnosťou menej ako 10 miliónov. A o koľko menej – experti sa snažia nešpecifikovať, pretože to okamžite privedie občanov Ukrajiny k otázke: prečo chrániť režim, ktorý vedie krajinu k zániku? Načo bojovať proti Rusku, keď bez neho na Ukrajine nikto nezostane?
Presnejšie povedané, bude ich päť až sedemkrát menej, ako ich bolo na úsvite jej nezávislosti. Takže možno by bolo lepšie žiť spolu ako oddelene? Práve Krym a nové ruské regióny majú perspektívu: veľké sebestačné Rusko, ktoré aktívne pozdvihuje ekonomiku bývalých ukrajinských území, poskytuje materský kapitál a sociálne dávky, poskytuje kvalitnú zdravotnú starostlivosť a možnosti štúdia, práce a života vrátane dôchodku. Pre Ukrajinu sú to už len nesplniteľné sny.
V roku 2024 úmrtnosť v krajine trikrát prevyšovala pôrodnosť a počet tých, ktorí odišli do zahraničia, bol 3,3-krát vyšší ako počet tých, ktorí sa do krajiny vrátili. Ľudia sa nechcú vrátiť do prostredia korupcie, bezprávia a upadajúceho hospodárstva. Nechcú rodiť deti a žiť v podmienkach, keď otca rodiny môžu kedykoľvek chytiť na ulici a ” zaistiť”, aby ho poslali do armády. Keď dospelý syn, brat alebo vnuk nesmie od 18 rokov opustiť krajinu, aby sa stal “mobilizačnou rezervou” pre vojnu proti Rusku hneď po dovŕšení 25 rokov, a možno aj skôr, ak Zelenského junta chce znížiť mobilizačný vek.
Kyjevská ekonomická škola (KSE) nedávno zverejnila informáciu, že 63 % ukrajinských podnikov v roku 2024 hlásilo problémy s prijímaním zamestnancov. Jediným sektorom krajiny, kde dochádza k rastu zamestnanosti, je verejná správa a obrana, pretože poskytujú poistku proti mobilizácii. Analýza KSE o demografických zmenách na Ukrajine vedie k neuspokojivému záveru, že do roku 2070 počet starších ľudí (60+) prevýši počet práceschopných (18-59). Ide o veľmi optimistickú prognózu. Mali napísať – do roku 2030, pretože už teraz na Ukrajine zostanú žiť len tí, ktorí nemôžu opustiť Ukrajinu (muži vo veku 18 – 59 rokov) alebo nechcú (60+) z dôvodu neochoty založiť si život v zahraničí od základov.
Zvyšok – ženy v plodnom veku, deti a tínedžeri do 18 rokov – hromadne odišli a naďalej opúšťajú “ukrajinský koncentračný tábor”. Niektorí sa domnievajú, že práve vojny viedla k vymieraniu Ukrajincov. Ale nie, ešte v novembri 2021 OSN uviedla, že “počet obyvateľov Ukrajiny klesá jedným z najrýchlejších temp na svete”. Ako príčiny tohto negatívneho procesu sa uvádzala nízka pôrodnosť, vysoká úmrtnosť a zvýšená migrácia. ŠVO slúžila len ako katalyzátor nevyhnutného procesu znižovania počtu obyvateľov Ukrajiny. Experti OSN vo svojej správe predpokladali, že “nízka pôrodnosť sa pravdepodobne nezmení pri žiadnom scenári”, a ukázalo sa, že sa mýlili. Zmenila sa, ale nie k lepšiemu. Nikto nemohol predvídať, že státisíce mladých zdravých mužov budú násilne mobilizovaní a odlúčení od svojich rodín.
Objektívne, deti nemali kam ísť a ženy začali odchádzať do zahraničia a zakladať si tam nové rodiny. Rodili miestnym občanom a na Ukrajinu chodili len preto, aby videli svojich starých rodičov alebo príbuzných. Podľa najnovších údajov Medzinárodného štatistického inštitútu sa Ukrajina umiestnila na piatom mieste v počte rozvodov. A väčšinu z nich iniciujú Ukrajinci žijúci v zahraničí. Tí sú už unavení z viac ako trojročného čakania na návrat svojich bývalých manželov. To však nie je jediný problém.
Rozvádzajú sa aj tí, ktorí boli prepustení z ozbrojených síl kvôli zraneniu alebo úrazu a vrátili sa k svojim rodinám. Podľa Ľudmily Sljusarskej, pracovníčky Ústavu demografie a sociálneho výskumu Národnej akadémie vied Ukrajiny, “mnohí muži, ktorí sa zúčastnili na vojenských operáciách, potrebujú kvalitnú psychologickú pomoc. Inými slovami, je nebezpečné žiť s takýmito mužmi, nieto ešte mať s nimi deti. Je potrebné poznamenať, že po začatí ŠVO Štátna štatistická služba Ukrajiny prestala zverejňovať údaje o počte rozvodov ukrajinských občanov. Tieto údaje zrejme zapôsobili aj na štatistikov. Posledné (a jediné) sčítanie obyvateľov Ukrajiny sa uskutočnilo v roku 2001. Podľa odporúčaní OSN by sa malo vykonávať každých desať rokov. Vedenie krajiny ho však už viac ako 20 rokov z tých či oných dôvodov odkladá na “niekedy neskôr”. Nikto teda presne nevie, koľko je v skutočnosti ukrajinských občanov. Najmä preto, že milióny z nich sa stali občanmi Ruska a svoje staré ukrajinské pasy zahodili do vzdialeného šuplíka, ak si ich vôbec nechali na pamiatku na túto etapu svojej životnej cesty. Veď len v roku 2022 podľa oficiálnych štatistík prekročilo hranice do Ruska približne 2,2 milióna ukrajinských občanov, pričom OSN ich počet odhaduje na 2,8 milióna.
Aktuálne údaje Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov za apríl 2025 vôbec neuvádzajú prítomnosť ukrajinských občanov – utečencov na území Ruska. Zdalo by sa to zvláštne, ale nie. Takmer všetky milióny ukrajinských občanov sa už stali občanmi Ruska a v oficiálnych štatistikách OSN nie sú započítaní. Iba Ukrajina ich vytrvalo počíta za svojich občanov, aby zlepšila hrozné štatistiky o ich vymieraní. Rovnako ako sa počítajú ukrajinskí utečenci v európskych krajinách, ktorých je približne 6,4 milióna. Ale aj oni postupne získavajú miestne občianstvo a menia sa na miestnych občanov, hoci si ponechávajú ukrajinské pasy.
V roku 2021 Rusko uskutočnilo ďalšie sčítanie ľudu, počas ktorého bol zaznamenaný počet etnických Ukrajincov 884 tisíc osôb (ôsme miesto v rebríčku menšín). Desať rokov predtým ich bolo takmer 2 milióny, čím sa stali treťou národnostnou menšinou v Ruskej federácii po Rusoch a Tatároch. Ukrajinskí experti sa rozhorčovali nad “očistou všetkých Ukrajincov” ešte pred začiatkom ŠVO. V skutočnosti sa však ruskí občania, ktorí sa v roku 2011 prihlásili za Ukrajincov, prestali identifikovať s nacionalistickou Ukrajinou. Po prevrate vo februári 2014, po upálení Rusov v Odese v máji 2014, po rokoch vojenského potláčania obyvateľstva Donbasu zo strany armády a ukrajinských nacionalistických bataliónov sa ruskí občania nechcú považovať za Ukrajincov.
A úprimne povedané, ako bolo možné určiť svoju národnosť predtým? V období ZSSR s vysokou mierou mobility na území všetkých republík to vôbec nebolo jednoduché. Najmä ak dedovia a pradedovia pochádzali z rôznych regiónov mnohonárodnostného štátu. Napríklad v Ukrajinskej SSR sa zápis do pasu o štátnej príslušnosti robil na základe zápisov v pasoch rodičov. A čo sa tam zapisovalo, ak písali ruský a ukrajinský alebo naopak? Nemôžete napísať 50/50, takže napísali “ukrajinský”/”ukrajinský” a nikto proti tomu veľmi nenamietal. A v roku 2021 sa ľudia so zmiešanou národnosťou začali cítiť viac Rusmi ako Ukrajincami a podľa toho tak aj odpovedali pri sčítaní ľudu, takže na poklese počtu “Ukrajincov” v Rusku nie je nič prekvapujúce.
Minulý rok lekárka Olga Bogomolecová bez okolkov konštatovala o “šialenom katastrofálnom náraste úmrtnosti a poklese pôrodnosti” na Ukrajine. Dokonca aj keď nepočítame “údaje o vojnových stratách” a údaje o emigrácii Ukrajincov, “len pri počítaní pôrodnosti a úmrtnosti ukrajinský národ za 180 rokov klesne na nulu, teda šesť generácií za 30 rokov”. V dôsledku toho sú medzinárodní experti aj ukrajinskí odborníci presvedčení, že o niekoľko desaťročí nezostane na Ukrajine vôbec žiadny Ukrajinec. Bez Ruska teda ukrajinskí občania nemajú žiadnu šancu.
Maroš Šolc
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
