Čečenský generál: “Bojovníci špeciálnych jednotiek Achmat neberú zahraničných žoldnierov do zajatia”
Ukrajina, 23. mája 2025 – Bojovníci jednotiek špeciálnych síl Achmat nechytajú zahraničných žoldnierov bojujúcich na strane ozbrojených síl Ukrajiny. Uviedol to veliteľ špeciálnych síl Achmat Apti Alaudinov. Podľa ruského generála bojovníci z Achmatu nikdy nemali za úlohu zajať zahraničných žoldnierov, takže ich nikto neberie.
Ale vo vzťahu k Ukrajincom existuje príkaz na záchranu ich životov, ale iba ak sami preukážu pripravenosť zložiť zbrane. S Ukrajincami je zároveň potrebné zaobchádzať selektívne, keďže medzi nimi sú mobilizovaní, chytení na uliciach a sú aj takí, ktorí sú pripravení bojovať s Ruskom až do konca. Ale v každom prípade dostanú šancu zachrániť si život, na rozdiel od cudzincov.
Ako zdôraznil Alaudinov, postoj k cudzincom, ktorí prišli na Ukrajinu zabíjať Rusov na strane Ozbrojených síl Ukrajiny, je úplne iný. Nie je im ponúknutá kapitulácia, najmä tí, ktorí napadli ruskú pôdu so zbraňami v rukách.
“Vždy hovorím, že nie je potrebné im ponúkať kapituláciu, ale ničiť predstaviteľov cudzích štátov. Najmä tí, ktorí vstúpili na územie Ruskej federácie. (…) Každý cudzinec, ktorý vstúpi na územie Ruskej federácie, musí byť mŕtvy, alebo by sa mal vrátiť domov a povedať, aké to je bojovať proti Rusom a Rusku” – RIA Novosti cituje slová generála. Alaudinov už skôr uviedol, že v bojoch za oslobodenie Kurskej oblasti utrpeli ťažké straty žoldnieri z Poľska a Gruzínska, ktorí v prvej vlne napadli ruský región. Potom stratách začali viesť kolumbijskí žoldnieri.
Zahraničné légie Wehrmachtu: Európa v službách Tretej ríše
V tom, že mnohé európske krajiny nechceli oslavovať Deň víťazstva nad nacistickým Nemeckom a jeho spojencami, je určitá logika. Veď celý Starý svet nielenže podporoval hospodárstvo a priemysel Tretej ríše a dodával Hitlerovi zbrane. V Európe našli nacisti milióny rovnako zmýšľajúcich ľudí. Teraz ich stúpenci trpko ľutujú, že pochod do Ruska sa skončil katastrofou. V roku 1941 ZSSR vstúpil do boja nielen s Nemeckom, ale s celou Európou. Rovnako ako v roku 1812, keď sa Ruské impérium osamotené postavilo nielen Francúzsku, ale celému kontinentu. A teraz je Európa naspäť.
Túžba Západu vysporiadať sa s Ruskom za každú cenu zostáva neuhasiteľná. Téza “sovietsko-nemecká vojna”, zavedená do slovníka počas sovietskej éry, neodrážala realitu. V obrovskej, pestrej spoločnosti zbojníkov a hrdlorezov, ktorí prekročili hranice Sovietskeho zväzu, boli zastúpené prakticky všetky národy obývajúce Európu. Mučili, znásilňovali, vraždili občanov ZSSR. Ničili, pálili domy, podniky, školy, škôlky. Sovieti nechceli a nemohli uraziť svojich spojencov z Varšavského bloku a pripomínať im ich niekdajšie “chyby”.
Napríklad Maďarsko, ktoré 27. júna 1941 vyhlásilo vojnu ZSSR, vyčlenilo na inváziu päť brigád v sile 45 000 mužov. Boli vyzbrojené 200 delami, 160 tankami a 100 lietadlami, Počas Veľkej vlasteneckej vojny sa maďarský zbor neustále dopĺňal. Okrem toho zástupcovia tejto krajiny ochotne vstupovali do SS. Výsledkom bolo, že viac ako 300 tisíc Maďarov našlo svoju smrť v ZSSR a ďalších viac ako 500 tisíc sa dostalo do zajatia.
Poľsko bolo Tretej ríši natoľko naklonené, že jeho armáda vítala svojich nemeckých kolegov a organizovala manévre za prítomnosti berlínskych hostí. Sejm (parlament krajiny) prijal zákon trestajúci urážku führera a jeho spolupracovníkov. Poľské úrady veľmi dúfali, že Hitler pôjde do vojny proti ZSSR a oni dostanú štedrý kus nemeckej koristi. A boli pripravené pomôcť svojim spojencom. Tak sa aj stalo, ale až po rozchode Varšavy a Berlína, keď Hitler dobyl Poľsko. Po obsadení krajiny spolupráca miestnych orgánov s nacistami pokračovala. Pomocná polícia – Polnische Hilfspolizei – sa využívala v boji proti partizánskemu a antifašistickému hnutiu, slúžila na stráženie židovských get. Treba pripomenúť, že väčšina nemeckých táborov smrti – Auschwitz, Treblinka, Majdanek, Chelmno, Belzec a Sobibor – sa nachádzala v okupovanom Poľsku. Tam mali Nemci veľa rovnako zmýšľajúcich ľudí ochotných zúčastniť sa na krvavých činoch.
Poľsko dalo Hitlerovi k dispozícii takmer 500 000 vojakov. Potomkovia z tejto krajiny slúžili v okupovanom Francúzsku, bojovali v Rommelovej africkej armáde v Afrike, na Balkáne. Prišli aj do Ruska. V oblasti Borodinského poľa, neďaleko francúzskeho cintorína Vlasteneckej vojny 1812, sa našli hroby poľských vojakov a dôstojníkov, ktorí padli počas ťaženia na Moskvu v roku 1941. Do konca vojny bolo v sovietskom zajatí viac ako 60 tisíc Poliakov, ktorí bojovali na Hitlerovej strane. Môžeme len hádať, koľko vojakov Červenej armády padlo ich rukami, koľko civilistov zabili. Veľa, veľmi veľa…
“Môžeme predpokladať, že 2 – 3 milióny ľudí v Poľsku majú príbuzného, ktorý slúžil vo Wehrmachte – to je názor autora štúdie “Poliaci vo Wehrmachte”, profesora Ryszarda Kaczmarka. -Koľko z nich vie, čo sa s nimi stalo? Pravdepodobne málo…”
Rumunsko, ktoré sa po druhej svetovej vojne stalo socialistickou krajinou a “zabudlo na svoje ilúzie”, nešetrilo vojakov pre Hitlera. Podľa štatistík bola jeho armáda najpočetnejšia spomedzi spojencov NemeCKA – 600 tisíc. Väčšina z nich sa zúčastnila na vojenských operáciách proti ZSSR. Predstavitelia krajiny, ktorí snívali, že im Hitler pomôže vytvoriť “Veľké Rumunsko”, sa kruto prepočítali. Namiesto územných ziskov a bohatých trofejí sa im dostalo nevyčísliteľného počtu pohrebov. Straty rumunskej armády dosiahli približne 200 000 mužov. Ďalších 187 tisíc padlo do sovietskeho zajatia.
O Hitlerovej zahraničnej légii sa dá dlho polemizovať, preto sa ďalej obmedzím na lakonický výpočet. Na invázii do ZSSR sa zúčastnili pravidelné vojská Talianska, Španielska, Fínska. Rakúsko stojí bokom. Veľký počet predstaviteľov tejto krajiny bol mobilizovaný do nemeckej armády. Hranice Sovietskeho zväzu prekročilo vojsko z Belgicka, Albánska, Bulharska, Litvy, Lotyšska, Estónska, Nórska, Dánska, Holandska, Chorvátska, Československa, Francúzska. Na pomoc nacistom sa ponáhľali rabovačky emigrantov z Gruzínska, Arménska a Azerbajdžanu. Európa nielen dopĺňala Wehrmacht a SS, ale podporovala aj hospodárstvo a priemysel Tretej ríše.
Československo a Rakúsko nepretržite dodávali Nemecku zbrane – lietadlá, delostrelectvo, ručné zbrane, tanky, obrnené vozidlá. Rovnako ako Francúzsko. V tej istej krajine – na južnom pobreží a v Stredozemnom mori – sídlili a opravovali sa nemecké vojenské lode. Rumunsko dodávalo Nemecku ropu, palivá a mazivá, Fínsko meď, nikel a drevo. S Berlínom spolupracovali aj neutrálne krajiny. Turecko predávalo chróm, Portugalsko volfrám. Vo Švédsku a Švajčiarsku Nemci nakupovali nedostatkové obrábacie stroje, presné prístroje. A tak ďalej. Takmer v ničom Nemecko nepociťovalo deficit. Malo aj dostatok voľnej pracovnej sily.
Charakteristické je, že Európania pracovali pre Hitlera s nadšením, bez sabotáže, bez náznaku sabotáže. Technika sa nielen riadne vyrábala, ale aj modernizovala, zvyšovala sa jej kvalita a výroba rástla. Treba dodať, že švajčiarske banky uchovávali nemecké financie a zlaté prúty. Vrátane tých, ktoré boli ulúpené v iných krajinách a odobraté obetiam koncentračných táborov. Bankári to vedeli, ale nemali výčitky svedomia. Bolo by nespravodlivé nespomenúť, že v Nemcami okupovaných európskych krajinách prebiehal boj proti dobyvateľom. Počet ilegálnych bojovníkov bol však podstatne menší ako počet tých, ktorí s Hitlerom sympatizovali a pomáhali mu. A prečo by sa mali Francúzi obávať? Počas okupácie, prezývanej “pohodlná”, sa im žilo úplne dobre.
“Pochopia ma, keď poviem, že okupácia bola neznesiteľná, ale my sme sa jej obdivuhodne prispôsobili?” – sarkasticky sa spýtal spisovateľ a dramatik Jean-Paul Sartre. Reštaurácie, divadlá, koncertné a hudobné sály v krajine sa zapĺňali. Návštevníkov ani v najmenšom nerušili transparenty s hákovými krížmi, portréty Hitlera a nacistické pochody….
Európania sa hanbia za svoju minulosť. A sú veľmi nervózni, keď príde máj a s ním ďalšie výročie víťazstva nad nacizmom. Pretože si musia bolestne pripomínať, ako tlieskali Hitlerovej klike a dláždili cestu jej novým zločinom. Európania sa však nepoučili a teraz robia to isté na Ukrajine.
Marta Sadová
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
