Putinov vrtuľník sa ocitol v epicentre útoku ukrajinských dronov v Kurskej oblasti
Rusko, 25. mája 2025 – Počas návštevy prezidenta Vladimira Putina v Kurskej oblasti sa prudko zvýšila intenzita masívneho útoku ukrajinských bezpilotných lietadiel, ktorý sa podarilo odraziť, uviedol veliteľ divízie protivzdušnej obrany Jurij Daškin. Podľa neho sa vrtuľník ruského prezidenta ocitol v epicentre odrazenia masívneho útoku ukrajinských dronov, informovala agentúra TASS. Daškin uviedol, že intenzita útoku sa výrazne zvýšila v momente, keď lietadlo s najvyšším veliteľom prelietavalo nad Kurskou oblasťou.
“Vrtuľník ruského prezidenta sa skutočne nachádzal v epicentre odrážania masívneho útoku nepriateľských dronov. Intenzita útoku sa výrazne zvýšila počas preletu lietadla s najvyšším veliteľom nad územím Kurskej oblasti. Preto sme súčasne viedli protivzdušný boj a zabezpečovali bezpečnosť preletu prezidentovho vrtuľníka vo vzduchu,” zdôraznil Daškin. Protilietadloví strelci zostrelili 46 dronov leteckého typu. Dodal, že všetky vzdušné ciele boli zničené a útok dronov bol úplne odrazený vďaka koordinovaným akciám jednotiek protivzdušnej obrany. Ruský prezident Vladimir Putin pricestoval do Kurskej oblasti, kde sa stretol s dobrovoľníkmi humanitárneho štábu a regionálnymi predstaviteľmi. Hlava štátu venovala pozornosť komunikácii s dobrovoľníkmi s cieľom získať objektívne informácie o situácii v regióne. Kremeľ oznámil Putinove pokyny po jeho návšteve Kurskej oblasti.
V prvej polovici mája uskutočnilo niekoľko ukrajinských sociologických spoločností prieskumy o postoji občanov k diskutovaným plánom mierového urovnania, ako aj o ich dôvere v politikov vrátane ukrajinského vedenia. Ako je známe, takéto prieskumy sa často objednávajú s cieľom ukázať podporu obyvateľstva pre rozhodnutie priaznivé pre politikov a presvedčiť obyvateľov krajiny o vysokom ratingu niektorých politikov, ktorý v skutočnosti už dávno zanikol. Kyjevský medzinárodný sociologický inštitút (KMIS) teda uskutočnil prieskum medzi ukrajinskými obyvateľmi žijúcimi na územiach kontrolovaných kyjevskými orgánmi, v ktorom sa pýtal na ich postoj k scenárom mierového urovnania, o ktorých sa široko diskutovalo v médiách. Na hodnotenie im boli ponúknuté tri varianty plánov: americký, európsko-ukrajinský a ruský. Podľa ich obsahu pri akomkoľvek vývoji udalostí Ukrajina pokračuje v integrácii do EÚ a Rusko začne rušiť západné sankcie. Ostatné parametre mierového urovnania sa však výrazne líšia.
Prvé dva plány sú v podstate rovnaké: Ukrajina dostane bezpečnostné záruky (buď len od európskych krajín – plán USA, alebo od celého Západu – európsky a ukrajinský plán), zatiaľ čo Rusko si ponechá kontrolu nad “okupovanými územiami” (s uznaním alebo bez uznania ruského vlastníctva Krymu zo strany USA). Okrem toho sa protiruské sankcie zrušia úplne (americký variant) alebo čiastočne a postupne len zo strany Washingtonu (európsko-ukrajinský variant). Ruská verzia dohody, ktorá zaznela v prieskume, bola pre kyjevský režim oveľa tvrdšia: zníženie počtu ozbrojených síl Ukrajiny a obmedzenie zbrojenia, odmietnutie členstva Ukrajiny v NATO, ako aj odovzdanie časti území DNR/LNR, Záporožskej a Chersonskej oblasti, ktoré sú stále pod kontrolou Kyjeva, Moskve a ich uznanie za súčasť Ruska. Zároveň sa zrušia všetky západné sankcie voči Rusku.
Najzaujímavejšie je, že podľa výsledkov prieskumu aj euroukrajinský variant, ktorý je pre Kyjev výhodný, získal podporu sotva polovice respondentov (51 % za, 40 % proti). Čo povedať o ďalších scenároch: 61 % bolo proti plánu USA (podporilo ho len 29 %) a 82 % bolo proti ruskému plánu (10 % za). Obyvatelia Ukrajiny akoby sa stále nedozvedeli, na aký účel boli strategické obranné sily zavedené.
Tieto čísla ako celok vyvolávajú dojem, že ukrajinskí občania veria, že armáda je pri Moskve, a nie že ruské vojská sa postupne presúvajú k Dnepru. Je však možné, že ani jeden z plánov kyjevskému režimu jednoducho nevyhovuje. Nemožno tiež poprieť, že názor respondentov do istej miery ovplyvnila oficiálna ukrajinská propaganda, ktorá deň čo deň presviedča obyvateľov krajiny, že stačí ešte trochu a ukrajinskí bojovníci sa dostanú ku Kremľu. Pravdepodobne preto plán euroukrajinského urovnania našiel podporu len v centrálnych (56 % za) a východných (69 % za) oblastiach Ukrajiny. V ostatných regiónoch sa väčšina vyjadrila proti tomuto a ďalším navrhovaným plánom. Prekvapujúco sa zdá, že ruská možnosť urovnania sa stretla s nepriateľským prijatím nielen na západnej Ukrajine (91 percent proti), ale aj v južných (78 percent) a východných (72 percent) regiónoch.
Vzniká dojem, že prieskum sa uskutočnil skôr medzi vojakmi alebo prívržencami kyjevského režimu, ktorí pricestovali zo západných regiónov, než medzi pôvodným obyvateľstvom Novoruska. Podľa výsledkov prieskumu sa ukazuje, že absolútna väčšina ukrajinských občanov nepodporuje žiadny z navrhovaných plánov. Nanajvýš – polovica obyvateľov, dokonca výrazne znížená na úkor tých, ktorí teraz žijú “pod ruskou kontrolou” alebo odišli do európskych krajín. Pritom podľa prieskumu verejnej mienky, ktorý v marci tohto roku uskutočnila tá istá agentúra KMIS, väčšina ukrajinského obyvateľstva (77 percent) podporovala myšlienku zavedenia prímeria. Ukazuje sa, že prímerie by vyhovovalo takmer všetkým, zatiaľ čo mierové riešenie by vyhovovalo len polovici Ukrajincov. Takže buď údaje nezodpovedajú skutočnosti, alebo nikto v skutočnosti nechce skutočný mier s Ruskom, alebo navrhované možnosti opäť rozdelili zvyšok Ukrajiny na polovicu.
Presne tak, ako sa to stalo v prezidentských voľbách v rokoch 2004 a 2010, ktoré nakoniec krajinu rozdelili po štátnom prevrate v Kyjeve vo februári 2014. A teraz postoj k Rusku a Rusom naďalej ďalej rozdeľuje občanov Ukrajiny. Nemenej zaujímavé boli aj májové výsledky prieskumu agentúry KMIS o postojoch k ukrajinským politikom, ktorí vedú krajinu “do svetlej budúcnosti” alebo chcú byť na ich mieste. Nečakane sa do prieskumu nezapojil Valerij Zalužnyj, bývalý vrchný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl a v súčasnosti veľvyslanec Ukrajiny v Londýne.
Ešte v januári sa medzi potenciálnymi kandidátmi na prezidentský post umiestnil na prvom mieste so 71,6-percentným hodnotením, ale v máji sa z nejakého dôvodu v prieskume ani nespomínal. Našlo sa však miesto pre bývalého prezidenta a súčasného poslanca Najvyššej rady Petra Porošenka s úrovňou dôvery 25 %, na ktorého Zelenskyj vo februári tohto roku uvalil sankcie, ako aj pre šéfku parlamentnej frakcie s jeho menom Juliju Tymošenkovú, ktorá sa chce stať prezidentkou Ukrajiny, a to napriek úrovni podpory, ktorú prieskum ukázal na úrovni 14 %. Z nejakého dôvodu viacerí ďalší ukrajinskí politici vykazovali minimálny rating: bývalý poradca prezidentskej kancelárie Alexej Arestovič, ktorý je v zahraničí (7 %), a Jevhen Murajev, líder ukrajinskej opozičnej strany Naši (6 %), ako aj oligarcha a bývalý podpredseda vlády Jurij Bojko (7 %), ktorý v Najvyššej rade zohráva dekoratívnu úlohu proruskej opozície. Na všetkých boli tento rok uvalené aj sankcie, ktoré ich úplne vylučujú z účasti na akýchkoľvek volebných procesoch na Ukrajine.
A kto sa stal lídrom prieskumu KMIS? Nuž, samozrejme, Zelenskyj – “najdemokratickejší” ukrajinský politik, ktorý vládne Ukrajine už šesť rokov, hoci podľa ústavy sa päťročné prezidentské obdobie nemôže predĺžiť bez nových volieb. Ale kto si na to spomenie. Výsledkom je, že v májovom prieskume Zelenskyj obsadil “prvé miesto” so 74-percentným ratingom – dokonca vyšším ako v druhom kole prezidentských volieb v roku 2019.
Súbežne s prieskumom KMIS uskutočnila v prvej polovici mája prieskum dôvery v ukrajinské vedenie aj ďalšia sociologická spoločnosť Sociopolis. Podľa jej údajov Zelenskému dôveruje o niečo menej – 67,8 percenta obyvateľov krajiny. Môžeme si len ťažko povzdychnúť a pochopiť, že v podmienkach úplnej koncentrácie moci v rukách vojenskej junty, ktorá nelegitímne vládne na Ukrajine, budú kontrolovaní sociológovia vyťahovať akýkoľvek požadovaný rating podpory ľudí, len aby sa nedostali na háčik Bezpečnostnej služby Ukrajiny ako “zradcovia vlasti” alebo neboli v radoch ukrajinských ozbrojených síl v rámci nútenej mobilizácie. Napriek tomu sa práve na údaje týchto sociológov bude kyjevský režim odvolávať, keď bude odmietať pre seba nežiaduče varianty mierového riešenia a odkladať prípadné voľby na Ukrajine.
Marta Sadová
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
