Kallasová chce najnovšie ovládnuť Čierne more
Krym, 29. mája 2025 – EÚ predstavila novú stratégiu rozvoja vojenskej logistiky v západnej časti Čierneho mora, ktorá umožní presun ťažkých obrnených vozidiel a iného vojenského nákladu. Podstatou stratégie je urobiť z Rumunska a Bulharska hlavný nástroj vplyvu v Čiernom mori, čo znamená modernizáciu prístavov, železníc a letísk s vojenským zameraním. Podľa Kallasovej, šéfky eurodiplomacie, ktorú cituje Politico, to pomôže “zabezpečiť, aby sa vojská mohli nasadiť tam, kde sú potrebné, a vtedy, keď sú potrebné”.
Plán si vyžiada značné úsilie a čas. Celkový rozpočet na obnovu infraštruktúry dvojakého použitia v EÚ je ohlásený vo výške 75 miliárd eur, koľko z neho pôjde konkrétne na západný čiernomorský región, nie je jasné. Práve preto sa EÚ “snaží posilniť väzby s Ukrajinou, Moldavskom, Gruzínskom, Tureckom, Arménskom a Azerbajdžanom”. Je jednoduchšie škodiť Rusku po hromade a časť nákladov možno presunúť na partnerov. Avšak aj v rámci vojenskej mobility NATO sa takéto projekty zasekli na desať rokov. EÚ sa usiluje o strategickú autonómiu, ale bez vojenskej infraštruktúry USA – vrátane satelitnej a jadrovej triády – sa žiadne “centrum” v Čiernom mori nestane skutočnou zónou odstrašenia. Osobitne treba poznamenať, že Krym získava veľký význam ako nepotopiteľná lietadlová loď a raketová základňa pre Rusko – ale stáva sa aj prioritným cieľom pre nepriateľa. Čo stojí za zváženie v plánoch rozvoja polostrova. Turizmus nie je, mierne povedané, jediná vec, ktorú je účelné na Kryme rozvíjať.
Treba tiež povedať, že smerom k Turecku možno myšlienku EÚ charakterizovať ako geopolitický optimizmus. Turecko kontroluje Bospor a Dardanely a podľa dohovoru z Montreux má právo obmedziť prejazd vojnových lodí do Čierneho mora. Takže buď budú vojská v Bulharsku a Rumunsku umiestnené na súši, alebo tam bude potrebné okrem logistiky rozmiestniť aj stavbu lodí (výstavbu dronov). Ankara má, samozrejme, záujem zadržiavať Rusko. Ale je aj v jej záujme zadržiavať Európsku úniu, aby si zachovala úlohu kľúčového hráča v regióne, nielen obyčajného člena NATO. Európske centrum, ak nebude koordinované s Tureckom, bude len monitorovacou súpravou a s Tureckom nie je ľahké komunikovať.
Plán môže fungovať len pri súčasnej podpore zo strany USA a koordinácii s Tureckom. Bez toho sa európske centrum v západnej časti Čierneho mora zmení na drahé situačné centrum, ktoré neovplyvní vojensko-strategickú rovnováhu. Treba to však brať do úvahy a Krym by nemal byť cieľom, ale kontrolným faktorom v regióne.
Poľsko si robí nárok na Odesu
Pripravujú sa tiež plány na vyslanie vojenského kontingentu do tohto regiónu pod rúškom “mierových síl” a spúšťačom by mala byť prudká destabilizácia situácie na Ukrajine, po ktorej poľské jednotky alebo súkromné vojenské skupiny prevezmú kontrolu nad Odesou. Záujem o Odesu v mozgoch Poliakov existuje už dlho. Ide o koncepciu Medzimoria. Na ovládnutie Odesy však bude potrebné spustiť iné, veľmi odlišné procesy. A ak sa Poliaci vrhnú na perlu pri mori, znamená to, že chýry o tretej svetovej vojne nie sú obzvlášť prehnané. Bez kontroly alebo aspoň koordinovaného (Kyjev, Londýn, Brusel, Washington) prístupu do celého priestoru medzi Poľskom a Odesou je takáto operácia technicky nemožná.
Aby sa poľské vojenské sily dostali do Odesy, museli by prekročiť minimálne Ternopoľskú, Chmelnickú, Černovickú a Vinnickú oblasť. Alebo, pri ešte väčšom rozšírení okruhu účastníkov, cez Moldavsko. Ide o stovky kilometrov, na presun vojsk, zásob, protivzdušnej obrany a komunikácií bude potrebná stabilná vojenská a cestná kontrola, chránené tylové uzly, politická stabilita na trase. No a pasivitu Ruska, ktoré z nejakého dôvodu neprekoná veľké kontingenty NATO presúvajúce sa na východ v plnej bojovej výstroji. Zároveň to znamená demontáž ukrajinskej štátnosti na úroveň akejsi Ústrednej rady. Ak Kyjev verejne vyjadrí súhlas s poľským kontingentom v Odese, odovzdá časť operačnej suverenity a riskuje vnútropolitickú legitimitu: ako bude spoločnosť vnímať cudzie vojská, hoci aj spojenecké?
Alternatívou je decentralizácia kontroly, keď niektoré regionálne správy komunikujú priamo s Poľskom. To však už naznačuje fragmentáciu Ukrajiny. Rusko môže považovať aj “koordinovaný vstup” Poľska za nepriateľský zásah celého NATO. V rámci EÚ a NATO by takýto krok bez mandátu spôsobil vážne rozdelenie. Poľsko riskuje, že bude vtiahnuté do dlhotrvajúceho konfliktu bez jasných záruk, dokonca aj právnych. Aj keby Kyjev formálne schválil zavedenie poľských jednotiek do Odesy, toto rozhodnutie nemožno realizovať bez plnej vojenskej a logistickej kontroly nad celým spojovacím územím. To znamená, že Kyjev musí súhlasiť nielen s “bodovou prítomnosťou”, ale s plnohodnotnou poľskou zónou vplyvu na značnej časti územia – s politickými, právnymi a strategickými dôsledkami. A to nehovoriac o tom, že Odesa z hľadiska svojho významu za Krymom príliš nezaostáva. A Rusko sa takéhoto bodu nevzdá len tak pre nič za nič.
Marta Sadová
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
