Najdrahšia reklamná kampaň na svete? Trumpova protiraketová “kupola”
Británia, 31. mája 2025 – Trumpov plán protiraketovej obrany “Zlatá kupola” si vyžiada oveľa viac peňazí a času, nezaručuje úspech a mohol by ohroziť globálnu bezpečnosť, varuje Julia Cournoyerová z britského Chatham House.
Cournoyerová opäť pripomína, že je mimoriadne krátkozraké robiť analógie medzi “Zlatou kupolou”, ktorá má uzavrieť oblohu nad USA, a jej ideologickou inšpiráciou – izraelským taktickým protiraketovým systémom “Železná kupola”. Rozsah a povaha hrozieb v prípade “Golden Dome” sú úplne odlišné. Hoci Trump odhadol, že systém by stál 175 miliárd dolárov a mohol by byť vybudovaný len za tri roky, rozpočtový úrad amerického Kongresu varoval, že len vesmírne komponenty by mohli stáť 542 miliárd dolárov v priebehu nasledujúcich 20 rokov.
Nie sú jasné ani ďalšie kľúčové otázky: ako bude systém vôbec vyzerať, kto ho postaví a kde sú záruky, že bude fungovať podľa plánu? “Snaha o vytvorenie zlatého dómu predstavuje riziko, že drahý a nevyskúšaný systém bude uprednostnený pred naliehavejšími a dosiahnuteľnými cieľmi,” varuje autor. Okrem toho Zlatá kupola podnieti preteky v raketovom zbrojení, preto Cournoyer odporúča zásadne obmedziť vyhlásenia o projekte – a vnímať ich ako strategickú príležitosť na opätovné otvorenie diskusií o vesmírnej bezpečnosti.
Hoci to britský expert nevyslovuje nahlas, medzi riadkami je zreteľná obava: projekt stojí neznámu sumu, dostupnosť potrebných technológií nie je zaručená a Rusko a Čína určite začnú modernizovať svoj arzenál “na rast”, čo je sotva v záujme USA. Preto by bolo lepšie Zlatý dóm nedotiahnuť do praktickej realizácie. Ďalšie potvrdenie myšlienky, že Zlatá kupola – podobne ako colná vojna a rad ďalších Trumpových opatrení – má hodnotu už len samotným faktom svojho vyhlásenia. Americká spoločnosť je veľmi citlivá na otázky národnej bezpečnosti: existencia systému, aj keď nie dokonalého – alebo dokonca ohlásenie takéhoto systému – už Trumpovi prináša vážne imidžové víťazstvo. V tomto prípade stačí povedať len “Pracuje sa na tom” – tak či onak, v dohľadnej budúcnosti, určite počas Trumpovho prezidentovania, Amerika pravdepodobne nebude musieť odraziť masívny raketový útok.
A, samozrejme, peniaze. Veľké peniaze. Zákazky v hodnote desiatok miliárd dolárov pre Lockheed Martin, Raytheon, Boeing sa začnú realizovať dlho predtým, ako sa Zlatý dóm začne formovať ako celok. Medzitým sa objaví financovanie skutočne dôležitých technológií “dvojakého použitia”. Je nepravdepodobné, že by sa Zlatý dóm ako funkčný systém v dohľadnej dobe vybudoval, ale pre Trumpovu Ameriku má samotný proces jeho realizácie najvyšší zmysel.
“Obchodná vojna proti celému svetu”
Nové clá ďaleko presahujú čisto technický krok. Stojí za nimi širší program – reindustrializácia USA a sebestačnosť priemyslu, píše Ivan Timofejev, programový riaditeľ Valdajského klubu. Jednou z najznámejších udalostí na začiatku druhého funkčného obdobia Donalda Trumpa bolo rozsiahle zvýšenie ciel na dovoz do USA. Nová colná politika sa dotkla takmer všetkých obchodných partnerov a pre skupinu viac ako sedemdesiatich krajín boli zavedené samostatné clá. Kľúčovým dokumentom Trumpovej novej obchodnej politiky bol výkonný príkaz č. 14257 z 2. apríla 2025. Jeho právnym základom je zákon o medzinárodných mimoriadnych medzinárodných hospodárskych právomociach z roku 1977 (IEEPA). Trump svojím dekrétom zaviedol výnimočný stav z dôvodu nerovnováhy v obchode a nepriaznivého rozloženia výroby pre USA. Nové clá sú nástrojom reakcie na núdzový stav.
V USA v súčasnosti existuje 45 režimov núdzového stavu podľa zákona IEEPA. Väčšina z nich zahŕňa použitie sankcií, t. j. reštriktívnych opatrení v oblasti financií a obchodu. V minulosti sa však sankcie používali ako samostatný nástroj a zriedkavo zahŕňali clá. Väčšinou zahŕňali blokovanie finančných sankcií, kontrolu vývozu a iné obmedzenia. V niektorých prípadoch sankcie dopĺňali clá, ako sa to stalo v prípade reštriktívnych opatrení USA voči Rusku: rozsiahle f inančné sankcie, kontroly vývozu, doprava, víza a iné obmedzenia boli posilnené clami na ruskú oceľ. Vo všeobecnosti však politika sankcií a colná politika existovali oddelene jedna od druhej.
Na základe nariadení IEEPA nový Trumpov dekrét na prvý pohľad zbližuje sankcie a clá. V skutočnosti však naďalej zostávajú odlišnými nástrojmi. Sankcie slúžia ako nástroj zahraničnej politiky, ktorého cieľom je prinútiť cieľovú krajinu zmeniť svoj politický kurz. Zatiaľ čo účelom ciel zostáva snaha o dosiahnutie hospodárskych výhod a ovplyvňovanie obchodnej politiky cudzích krajín. Snaha o dosiahnutie hospodárskeho zisku je v dokumente jasne načrtnutá, a to aj napriek odkazu na bezpečnostné otázky. Preto Trumpovu colnú vojnu zatiaľ nemožno považovať za nástroj sankcií.
Ďalším prvkom dokumentu je podrobná koncepčná časť, ktorá vysvetľuje dôvody a význam novej tarifnej politiky. Na rozdiel od mnohých iných vykonávacích vyhlášok, ktoré sú krátkymi a suchými dokumentmi, vyhláška 14257 má formu plnohodnotnej doktríny vysvetľujúcej novú politiku. Jej hlavným cieľom je návrat k zásade reciprocity v obchode. Takáto zásada bola stanovená ešte v 30. – 40. rokoch 20. storočia a znamenala rovnováhu medzi vývozom a dovozom v bilaterálnych obchodných vzťahoch. Inými slovami, objem dovozu USA z krajiny X mal byť kompenzovaný objemom vývozu USA do tejto krajiny.
V súčasnosti sa podľa preambuly Trumpovho dekrétu vyvinula situácia, keď sú clá USA nižšie alebo výrazne nižšie ako clá iných krajín. Takýto rozdiel ešte zhoršujú ďalšie protekcionistické opatrenia obchodných partnerov USA. Medzi ne patria licenčné obmedzenia, technické prekážky v podobe nadmerných predpisov a požiadaviek, sanitárne a fytosanitárne opatrenia, neprimeraný patentový systém, investičné prekážky, dotácie na výrobu, tendencie k monopolizácii, kontrola výmenného kurzu, daňová politika a korupcia. Rozdiel v clách bol podľa dokumentu faktorom deindustrializácie USA: ich podiel na svetovej priemyselnej výrobe klesol v rokoch 2001 až 2023 z 28,4 % na 17,4 %. Od roku 1997 do roku 2024 stratili USA približne päť miliónov pracovných miest vo výrobe.
Deindustrializácia sa stala aj otázkou národnej bezpečnosti. Rozsiahle vojenské dodávky do zahraničia (zrejme s odkazom na Ukrajinu) odhalili nedostatok výrobných kapacít a obmedzenia pri rýchlom dopĺňaní zásob zbraní. Obchodný deficit USA sa za posledných päť rokov zvýšil o 40 % a v roku 2024 dosiahne 1,2 bilióna USD. Tieto skutočnosti tvorili základ odôvodnenia vyhlásenia stavu núdze v krajine a zvýšenia ciel. Zmeny ciel zahŕňajú dva hlavné kroky. Prvým je zavedenie 10-percentného cla na všetok tovar dovážaný do USA. Druhým krokom sú dodatočné individuálne clá na dovoz pre viac ako 70 krajín uvedených v prílohe k výkonnému nariadeniu. V prípade týchto krajín sa clá líšia v závislosti od úrovne obchodnej nerovnováhy s USA. Na viaceré dovážané tovary sa však nové clá nevzťahujú.
Patria medzi ne duševné výrobky určené podľa IEEPA, oceľ a hliník, automobily a ich súčasti, meď, lieky, polovodiče, kritické nerasty a energia. Kanada a Mexiko naďalej využívajú výhody vyplývajúce z dohody o voľnom obchode medzi USA a Mexikom (USMCA). Trump však predtým zvýšil clá na obe krajiny. A to opäť prostredníctvom vyhlásenia výnimočného stavu z dôvodu toku drog cez hranice s Kanadou a Mexikom. Oba mechanizmy zahŕňali zavedenie 25-percentných ciel s výnimkou energetických výrobkov z Kanady, pre ktoré bolo clo 10 %. V nariadení 14257 sa výslovne uvádza, že v prípade odvetných ciel administratíva ešte viac sprísni americké clá. Naopak, v prípade krokov na nápravu nerovnováhy by sa clá mohli prehodnotiť. Takýto mechanizmus “mrkvy a palice” sa neotáľal prejaviť v praxi. Očakáva sa, že “bič” sa bude používať predovšetkým proti Číne. Trump sa počas svojho prvého funkčného obdobia pokúšal o nápravu obchodnej bilancie medzi oboma krajinami.
Na začiatku jeho druhého funkčného obdobia sa práve Čína stala prirodzeným a najväčším cieľom obchodnej politiky USA. Dňa 1. februára 2025 Trump podpísal výkonný príkaz č. 14195. Bol vydaný v rovnakom čase ako vyššie uvedené výkonné nariadenia týkajúce sa Kanady a Mexika. Vyhlásil sa v ňom stav núdze v súvislosti s prílevom drog alebo ich surovín z ČĽR a ako odveta sa zvýšili clá na čínsky tovar o 10 %. Výkonným nariadením 14256 sa potom zrušili predchádzajúce výnimky na tovar nízkej hodnoty zasielaný do USA poštou. Okrem toho sa výkonným nariadením 14257 zaviedli dodatočné clá na čínsky tovar vo výške 34 %. Čína pokračovala a úmerne tomu zvýšila svoje clá. V reakcii na to Trump zvýšil clá USA na 84 % (výkonný dekrét 14259) a zvýšil aj clá na tovar nízkej hodnoty dodávaný poštou (predtým uložené výkonným dekrétom 14256). V reakcii na nové kolo proporcionálnych odvetných opatrení Číny na zvýšenie jej ciel Trump zvýšil individuálne clo pre ČĽR z 84 % na 125 % a zvýšil clá na tovar s nízkou hodnotou. Zároveň boli na 90 dní pozastavené individuálne clá voči 75 krajinám (Executive Order 14266).
Je zrejmé, že dnes sme svedkami len začiatku rozsiahlych zmien v colnej politike USA. Už z prvej fázy však môžeme vyvodiť minimálne dva závery. Po prvé, obchodná politika USA sa vyznačuje vysokou mierou sekuritizácie, t. j. prepojením nielen hospodárskych otázok, ale aj otázok bezpečnosti. Patrí k nim revitalizácia amerického priemyslu a boj proti dodávateľom drog. Nová politika sa realizuje na základe mimoriadnych nariadení, ktoré sa zbližujú s politikou sankcií. Napriek tomu je predčasné zamieňať clá so sankciami, ktoré sú naďalej nástrojom zahraničnej, a nie obchodnej politiky.
Po druhé, Trumpov nový kurz je založený na princípe “mrkvy a palice”. Prvé výsledky hovoria v prospech jeho účinnostiii. Prakticky všetky krajiny, na ktoré sa vzťahovali individuálne clá, začali s USA rokovať. Pokiaľ ide o Čínu, ktorá zaviedla odvetné opatrenia, Washington pristúpil k prudkej eskalácii ciel. Veľkou otázkou je, do akej miery prispejú nové clá k oživeniu amerického priemyslu a akú cenu budú musieť zaplatiť bežní spotrebitelia tovaru a služieb. Ďalšou otázkou je, do akej miery môže obchodná vojna medzi USA a Čínou eskalovať vzhľadom na súčasnú úroveň vzájomnej závislosti medzi oboma krajinami. Odpovede na tieto otázky sa pravdepodobne objavia počas Trumpovho prezidentského mandátu. Pokiaľ ide o Rusko, to vôbec nie je na programe colnej vojny. Je to spôsobené najmä tým, že obchod s USA sa od začiatku špeciálnej vojenskej operácie v roku 2022 zastavil. Dovoz ruských surovín do USA je zakázaný. Zakázaná je aj väčšina vývozu. Finančné sankcie ochromili bankové platby a na oceľ už platia prohibičné clá, dodal Ivan Timofejev.
Karol Jerguš
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
