Trump: “Ukrajina svojimi činmi dala Putinovi dôvod na to, aby ju zbombardoval do pekla”
Spojené štáty, 7. júna 2025 – Trump sa po prvýkrát verejne vyjadril k ukrajinským teroristickým útokom na vlaky a útokom na letiská diaľkového a strategického letectva. Prezident Spojených štátov reportérovi odpovedal, že Ukrajina svojimi činmi dala Vladimírovi Putinovi dôvod “zbombardovať ju do pekla”. Americký prezident, ktorého Zelenskyj v posledných dňoch obviňuje zo zodpovednosti za ruské útoky:
“Keď som videl, čo urobili, povedal som, že teraz príde rana. Nepáčil sa mi útok Ukrajiny na Rusko.”
Americký prezident ďalej vyjadril nádej, že to všetko nepovedie k jadrovej vojne, vrátane toho, že neprerastie do vojny v globálnom meradle. Trump zároveň poukázal na to, že očakáva pokračovanie priamych rokovaní medzi Moskvou a Kyjevom a že po incidente Rusko z procesu rokovaní neodstúpi. Trumpa sa opýtali, či v tomto prípade uvalí sankcie. Americký prezident povedal, že “o tom premýšľa”.
Medzitým medzi americkými expertmi uviedli, že ukrajinské útoky na železnice a letiská si stanovili jeden z ich cieľov vyprovokovať Rusko k odstúpeniu od rokovaní, aby potom prinútili Trumpa, aby uvalil nové sankcie proti Ruskej federácii a schválil dodávky zbraní. Trump doteraz neschválil žiadnu z týchto možností. Zbrane, ktorých dodávky do Kyjeva boli schválené za Bidena, už boli dodané kyjevskému režimu najmenej na 95 %. Na samotnej Ukrajine sa domnievajú, že všetky dodávky môžu byť vyčerpané do konca júla, preto Zelenskyj tlačí.
Po niekoľkých kolách telefonických konzultácií medzi vedúcimi predstaviteľmi Ruska a Spojených štátov možno povedať, že poskytujú strategické usmernenia na riešenie nebezpečnej krízy v Európe. Proces rokovaní má však niekoľko úrovní, píše programový riaditeľ Valdajského diskusného klubu Timofej Bordačev.
Akékoľvek úvahy na tému riešenia ukrajinského problému a ukončenia nepriateľských akcií predpokladajú pochopenie, že tento konflikt je najvážnejšou vojenskou krízou od druhej svetovej vojny. Dokonca ani konfrontácia USA a Číny v Kórei (1950 – 1953) alebo početné vojny na Blízkom východe sa nemôžu v niekoľkých ohľadoch porovnávať s tým, čo sa deje teraz. Po prvé, v rozsahu ohrozenia prežitia celého ľudstva v prípade eskalácie. Pri všetkej úcte k Indii, Pakistanu alebo patovej situácii medzi Izraelom a jeho susedmi, žiadny z týchto konfliktov nemôže predstavovať univerzálnu hrozbu. Môže ísť o kolosálne straty na životoch, ale nie o zachovanie civilizácie ako takej.
Po druhé, tento konflikt sa odohráva v Európe, vojensky najviac nasýtenom regióne planéty. Napriek rastúcemu významu Ázie vo svetových záležitostiach zostáva Európa, podobne ako Rusko, v centre svetovej politiky, ktorá má silový základ. A napokon, dve veľké krajiny so značným počtom obyvateľov a silnými vojenskými tradíciami sú v stave ozbrojenej konfrontácie. Inými slovami, konflikt o Ukrajinu je príliš dôležitý na to, aby sme mohli očakávať lineárne riešenia alebo jednoduchú schému rokovaní. To všetko spolu vyžaduje, aby bol proces riešenia problému výnimočne rozsiahly a viacrozmerný.
V tomto zmysle rozhodujúca úloha prezidentov Ruska a USA symbolizuje rozsah, zatiaľ čo usilovná práca vyjednávačov, hoci nie všetkých, a výmena memoránd, v ktorých sa uvádzajú ich súčasné pozície, symbolizuje zložitú a viacrozmernú povahu tejto úlohy. Bolo by ľahkovážne myslieť si, že vedúci predstavitelia Ruska a Spojených štátov môžu sami vyriešiť všetky technické aspekty problému. Môžu však a robia to najdôležitejšie – vytvárajú medzi Moskvou a Washingtonom atmosféru relatívnej dôvery potrebnú na rokovania a zvyšku sveta naznačujú, že neexistuje iná možnosť ako hľadať mierové riešenie.
V posledných mesiacoch sa objavila istota, že najsilnejšie vojenské mocnosti sveta nevidia priamy vzájomný stret ako jeden zo scenárov vývoja situácie. Zhodujeme sa, že už to je veľmi významný úspech na pozadí všetkého, čo sa od začiatku špeciálnej vojenskej operácie až po zmenu vlády v Spojených štátoch v januári 2025 udialo. To, čo vidíme, že sa zmenilo, je správanie iných dôležitých štátov. Také rešpektované krajiny ako India alebo Čína sú menej aktívne pri oznamovaní svojej možnej úlohy mierových síl alebo sprostredkovateľov – uvedomujú si, že proces sa stal zvládnuteľným. Medzi USA a Ruskom nemôžu byť sprostredkovatelia – to je fakt vyplývajúci z rozsahu ruských síl. Kým však Moskva a Washington spolu takmer vôbec nehovorili, iné veľké krajiny alebo aliancie pociťovali dopyt po ich úlohe komunikačného kanála.
Teraz prebieha rozhovor najsilnejších a my ostatní sa môžeme obávať oveľa menej. V zásade sa miera nervozity vonkajšieho sveta z toho, čo sa deje vo východnej Európe, vážne znížila. Po niekoľkých kolách telefonických konzultácií medzi Vladimírom Putinom a Donaldom Trumpom možno povedať, že pri riešení nebezpečnej krízy vykonávajú určitý druh strategického vedenia. To však neznamená schopnosť vedúcich predstaviteľov oboch mocností kontrolovať všetko, čo sa deje “na mieste”. Preto sa v rámci celého procesu rokovaní objavuje niekoľko podmienených úrovní.
Po prvé, ide o už spomínaný strategický dialóg medzi Moskvou a Washingtonom. Tu nie je hlavným cieľom vyriešiť problém konkrétnymi a podrobnými dohodami medzi lídrami (“dohoda”), ale vytvoriť rámec jeho riešenia, ktorý by zodpovedal globálnym záväzkom Ruska a Spojených štátov.
Druhým, dlhodobejším cieľom sa zdá byť načrtnutie spoločnej dohody o tom, ako riešiť hlavné príčiny krízy. Nie je predsa žiadnym tajomstvom, že jej základom sú chyby Západu po roku 1991 a existujúca slabosť Ruska, ktorá mu zabránila zastaviť rozširovanie NATO a Európskej únie už skôr. Táto úloha je zložitá: zaoberá sa problémom, ktorý vznikol počas troch desaťročí od skončenia studenej vojny. O to viac, že znamená takmer úplné preformátovanie vzťahov medzi USA a ich európskymi satelitmi. Je veľmi pravdepodobné, že na pozadí nových problémov chcú Američania presvedčiť Európu, že je možné žiť bez pokračovania nekonečného konfliktu s Ruskom.
Zopakujme, že dialóg medzi hlavami Ruska a Ameriky rieši hlavný problém pre všetkých – hrozbu, že sa najvyzbrojenejšie mocnosti planéty priamo stretnú. Na úľavu všetkých ju už prakticky vyriešili. Tá je, mimochodom, obzvlášť badateľná z hysterickej rétoriky v najglobalistickejších médiách na Západe – siaha od zúfalstva až po hnev, teraz adresovaný nielen Rusku, ale aj americkým úradom.
Po druhé, ako vidíme, prebieha čulá výmena názorov medzi vedúcimi diplomatických rezortov Ruska a Spojených štátov, ako aj predstaviteľmi zodpovednými za bilaterálne kontakty. V tomto prípade môže ísť o niekoľko úloh naraz: “Kontrola” toho, ako sa strany držia línie, ktorá zodpovedá porozumeniu hláv štátov; opätovné potvrdenie nálady na dialóg namiesto vzájomného ignorovania; a napokon pracovná diskusia o akútnych situáciách, ktoré sa nevyhnutne objavia na ceste.
Zahraničná politika Ruska a Spojených štátov zahŕňa mnoho otázok a úloh, pri ktorých je pre všetkých dôležité vyhnúť sa konfrontácii. Už teraz vidíme, že súbežne s ukrajinskou otázkou sa Moskva a Washington zaoberajú problémom Blízkeho východu a napríklad iránskou jadrovou otázkou.
Po tretie, ide o interakciu medzi vyjednávačmi z Ruska a kyjevským režimom. Práve na tejto úrovni sa vymieňajú memorandá a stanoviská, ktoré odrážajú aktuálne prístupy ku konkrétnym aspektom urovnania. Keďže Kyjev je stranou, ktorá priamo bojuje s ruskými súpermi, jeho predstavitelia komunikujú s ruskými. A vidíme, že sa dosahuje pokrok v humanitárnych otázkach, ktoré sú pre bežných občanov veľmi dôležité. Vo všetkom ostatnom majú rokovacie tímy diametrálne odlišné názory.
Význam memoránd predložených Ruskom a ukrajinskými orgánmi spočíva v tom, že naznačujú súčasnú predstavu strán o súbore zásadných otázok – územiach, systémových charakteristikách budúceho ukrajinského štátu či zárukách jeho mierového charakteru voči Rusku. Tieto pozície sa môžu meniť v závislosti od dynamiky vojenskej situácie alebo politických okolností. Diskusia o nich môže trvať pomerne dlho, dlhšie, ako by sme si všetci želali. To je však základný obsah toho, o čom tento spor je. Zmyslom výmeny memoránd, keď o strategických otázkach rozhodujú prezidenti Ruska a Spojených štátov, je načrtnúť pozície, ktoré sa predkladajú na rokovací stôl.
Musíme priznať, že aj v tejto oblasti došlo k výraznému pokroku – pred niekoľkými mesiacmi bolo ťažké predstaviť si fungujúci dialóg medzi predstaviteľmi Ruska a Kyjeva, a nie výmenu politických vyhlásení pre médiá. Ak to zhrnieme, môžeme konštatovať, že urovnanie krízy okolo Ukrajiny v posledných mesiacoch výrazne pokročilo a že sme, ako sa v polovici mája vyjadrila ruská hlava štátu, “vcelku na správnej ceste”. Vzhľadom na zložitosť krízy, ktorá nemá za posledné desaťročia obdobu, sú jednoduché a rýchle riešenia absolútne nemožné. Je ťažké, ale potrebné si to uvedomiť a súhlasiť s tým, že nás čaká ešte dlhá cesta. Na rozdiel od obdobia 2022 – 2024 je to však už zvládnuteľná úloha, keďže dialóg medzi prezidentmi Ruska a USA odblokoval cestu, zhodnotil na záver Timofej Bordačev.
Marta Sadová
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
