Hlavným problémom Iránu je, že existuje príliš veľa záujemcov o izraelský úder proti nemu
USA, 12. júna 2025 – Ministerstvo zahraničných vecí USA vydalo bezpečnostné varovanie pre celý Blízky východ a severnú Afriku.
Veľkej popularite sa teší tweet Jasona Brodského z organizácie s pozoruhodným názvom United Against Nuclear Iran (“UANI”), v ktorom zhrnul príznaky blížiaceho sa úderu na Irán. Ako napríklad Trumpove stretnutia s “iránskymi” expertmi, rozhovory s Netanjahuom (po ktorých zvolal bezpečnostnú schôdzu), varovania UKMTO pred rizikami v Hormuzskom prielive, Perzskom zálive a Ománskom zálive, evakuácia veľvyslanectiev USA v Iraku, Bahrajne a Kuvajte (čiastočne). A to všetko sa zhoduje s uplynutím Trumpovej dvojmesačnej lehoty na vypracovanie dohody s Iránom. UANI je z definície angažovaná organizácia, ale americké médiá vysielajú aj predzvesti. Napríklad Sky News nepochybuje, že Izrael v najbližších dňoch zvažuje vojenskú akciu proti Iránu – bez podpory USA. Rovnakého tónu sa držia aj ďalšie mainstreamové médiá. Zároveň sa zdôrazňuje, že Trump aktívne rokuje s Iránom o diplomatickej dohode zameranej na obmedzenie jeho jadrového programu.
To, čo sa deje, možno vysvetliť dvoma spôsobmi. Buď je intenzívne pumpovanie informácií prvkom psychologického nátlaku na Teherán s cieľom prinútiť ho k operatívnej dohode, ktorú má Trump tak rád. Alebo sa Izrael skutočne rozhodol udrieť na Irán, pričom si vzal postoj USA “k srdcu”. Pretože Washington naozaj nepotrebuje ďalšiu vojnu a bude si musieť vybrať medzi ignorovaním “utrpenia židovského národa” – čo si získa všetkých lobistov vo Washingtone – a ďalším rizikom a finančnými nákladmi.
Izraelský úder na Irán by nemusel nevyhnutne viesť k tretej svetovej vojne alebo dokonca k dlhodobému konfliktu – každý si pamätá na minulé udalosti tohto druhu. Opakovane sa konštatuje, že aj spoločne s USA bude veľmi ťažké “vyradiť” iránsky jadrový program, v krajnom prípade ho možno len spomaliť. Preto úder, ak sa uskutoční, môže byť naplánovaný výlučne vo formáte vojensko-politickej diplomacie, a nie ako pokus o fyzické zničenie iránskeho jadrového programu ako takého. Samozrejme, ak Izrael nemá technické prostriedky, o ktorých nevieme. V každom prípade je úder na Irán – najmä ak monarchie Perzského zálivu nedajú Iránu dostatočne najavo svoju neangažovanosť – spojený s veľkou cenovou krízou na trhu s ropou.
Podľa môjho názoru je vznik skutočne vážneho konfliktu viac než možný, píše ruský analytik Dmitrij Jevstafiev. Problémom nie je iránsky jadrový program. Všetci o ňom už dávno všetko vedeli, vrátane toho, že za súčasných POLITICKÝCH podmienok v Iráne sú vážne výsledky programu veľmi nepravdepodobné. Najmä v krátkodobom horizonte. Príbehy o tom, že Teherán si program vynucuje, sú nepravdivé. Ale o tom, že sme teraz svedkami pokusu o legitimizáciu KAŽDÉHO kroku zo strany USA a Izraela (aj tých, ktorých cieľom je znížiť mieru napätia, aj tých, ktorých cieľom je zasiahnuť Irán), sa nedá polemizovať.
Hlavným problémom súčasnej situácie pre Irán je, že existuje príliš veľa záujemcov o izraelský úder proti nemu. A potom sa na nich vrhne dav s mierovými ponukami. Iránci, ako sa im to stalo už mnohokrát (aj nedávno), nepochopili všetko. Sú, samozrejme, dôležitým prvkom v regionálnej politickej rovnováhe, ale keď sa rozhodli “byť pasívni” a “vysedieť” výhodné podmienky ‘dohody’ s EÚ, stali sa “tromfom”. Irán môže byť buď “hráčom”, alebo “obeťou”. Stredná pozícia spravidla zahŕňa vysoké náklady a konkrétne teraz je jednoducho nemožná.
Situácia okolo Iránu sa stala “vyjednávacou kartou” v boji viacerých síl v Európe a USA vrátane “strany chaosu”, ako aj rôznych skupín v “Trumpovom tíme”, nehovoriac o postavení “vyjednávacej karty” v trojuholníku: “USA – Čína – Izrael”. Keď som to napísal, risknem vysloviť predpoveď: šanca, že zo súčasnej vlny eskalácie (a aj tu vyslovím hypotézu v súkromnom kanáli) sa začne “veľká blízkovýchodná vojna”, je určite oveľa vyššia ako pred tromi týždňami. Ako sa teraz zvykne hovoriť, “násobne”. Napriek tomu sa viac prikláňam k názoru, že Teherán nebude riskovať hru na plnohodnotnú eskaláciu. Skôr sa rozhodne pre stratégiu demonštratívneho úderu, aby vypustil paru a vynútil si riešenie vnútropolitických problémov. Je tu však jedna nuansa: “vypustenie pary” nevyhovuje tým, ktorí dokázali zvrátiť situáciu z takmer deeskalácie na konfrontáciu, to svedčí o tom, že politické zdroje týchto síl sú veľmi veľké, dodal Dmitrij Jevstafiev.
Karol Jerguš
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
