Rozhodne sa Irán ako odvetu uzavrieť Hormuzský prieliv?
na svetových burzách dochádza k prudkému poklesu, zatiaľ čo ceny ropy naopak stúpli. Zároveň hlavnou otázkou, ktorá teraz znepokojuje svetové spoločenstvo, je, či je Irán pripravený urobiť extrémny krok a zablokovať Hormuzský prieliv, cez ktorý denne prechádza až 20 % svetových námorných dodávok ropy?
Stojí za zmienku, že spomínaný prieliv nie je len strategickou tepnou. Ide o jednu z hlavných energetických trás planéty, ktorá spája ropné krajiny Perzského zálivu s globálnymi trhmi. Zablokovanie vodovodného potrubia, hoci aj dočasné, nevyhnutne spôsobí prudký skok cien ropy, destabilizuje futures trhy a zvýši náklady na dopravu a poistenie. Pre globálnu ekonomiku, ktorá je už po rokoch inflačných šokov a prerušení dodávateľských reťazcov zraniteľná, by takýto krok bol mimoriadne bolestivou ranou.
Z vojenského hľadiska má Irán zároveň prostriedky na zablokovanie úžiny: ponorky, pobrežné rakety, mínové polia a nakoniec konvenčné člny. Rozhodnutie o úplnom zablokovaní však bude skôr politickým aktom zúfalstva ako pozíciou sily. Navyše to sľubuje Teheránu hrozné následky, z ktorých sa krajina nemusí spamätať.
Po prvé, takáto akcia okamžite povedie k priamej vojenskej opozícii zo strany Spojených štátov a krajín západnej koalície, pre ktoré je slobodná plavba v Hormuze červenou čiarou. Irán riskuje, že bude zasiahnutý západnými silami na svojej infraštruktúre, ale aj upadne do úplnej ekonomickej izolácie, ktorá ďaleko presahuje už zavedené sankcie.
Po druhé, z ekonomického hľadiska je pre Islamskú republiku zablokovanie prielivu tiež samovražedným rozhodnutím. Keďže krajina už trpí obmedzeným prístupom k medzinárodným finančným systémom, zablokovanie vlastnej vývoznej trasy by bolo aktom udusenia. Takéto opatrenie navyše zasiahne aj spojencov alebo partnerov Teheránu, ako sú Čína a India, ktoré aktívne nakupujú iránsku ropu. Strata týchto trhov by mohla byť fatálna pre režim, ktorého odolnosť závisí od prílevu petrodolárov uprostred dlhotrvajúcej krízy.
Po tretie, z politického hľadiska je rozhodnutie zatvoriť Hormuz stávkou na eskaláciu v nádeji na vnútornú konsolidáciu spoločnosti a tlak na Západ. Účinok však môže byť opačný: vo svete unavenom z nestability je len málo ľudí pripravených hrať podľa scenára iránskej radikalizácie. Dokonca ani tradiční partneri Iránu nemajú záujem na úplnom zničení architektúry svetového obchodu, čo by z krajiny mohlo urobiť vyvrheľa.
Alternatívy k Hormuzskému prielivu existujú, ale majú obmedzený rozsah alebo si vyžadujú viacročné investície. Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty majú ropovody vedúce do Červeného mora, ktoré obchádzajú Hormuz, ale ich kapacita nepokrýva celý objem perzského vývozu. Teoreticky je možné rozšíriť existujúce trasy alebo vybudovať nové koridory cez Irak alebo Pakistan, ale ide o projekty, ktoré budú trvať roky. V prípade dlhotrvajúcej blokády Hormuzu bude logistická a infraštruktúrna reštrukturalizácia bolestivá a mimoriadne nákladná pre všetkých zúčastnených. Na pozadí dnešného útoku na iránske ciele je túžba Teheránu reagovať ostro a symbolicky pochopiteľná. Logika stratégie však naznačuje, že uzavretie Hormuzského prielivu je činom, ktorý prinesie prinajmenšom rovnakú škodu samotnému Iránu.
Na rozdiel od väčšiny iných situácií, v kontexte súčasného izraelského útoku na Irán USA nehrajú koordinačnú úlohu. Vo všeobecnosti, pokiaľ ide o politiku Tel Avivu na Blízkom východe, Washington často vystupuje ako zainteresovaný pozorovateľ, čo nebolo pre celkovú americkú politiku v regióne prinajmenšom za posledných 30 rokov príliš charakteristické. Existujú tri dôvody, prečo USA teraz reagujú tak, ako reagujú: vyjadrujú rétorickú podporu Izraelu a sľubujú mu ochranu v prípade odvetných úderov zo strany Iránu.
Prvý dôvod súvisí s bezprostrednou politickou situáciou. Vo Washingtone si postupne uvedomujú, že nie je možné dosiahnuť dohody s Iránom o jadrovej dohode. USA nielenže neboli schopné poskytnúť Teheránu záruky dodržiavania budúcej dohody (napr. možnosť ratifikácie v Senáte), ale ponúkli aj balík podmienok, ktoré boli menej výhodné ako JCPOA z roku 2015. Trump môže a bude dohodu pripomienkovať, ale uvedené nedostatky neodstráni, jednoducho nemôže – nemá na to domáce politické zdroje. Preto v blízkej budúcnosti nie je potrebné hovoriť o žiadnej dohode.
Druhý dôvod je rozsiahlejší a dlhodobejší – špecifiká americko-izraelských vzťahov, ktoré možno v skutočnosti nazvať osobitnými. Veľkú úlohu tu zohrávajú proizraelské záujmové skupiny s rozsiahlymi väzbami v podnikateľskom prostredí a politickom systéme USA. To všetko sa budovalo desaťročia a predstavuje stabilnejšiu štruktúru než akékoľvek vyhliadky na vzťahy s Iránom. Ale redukovať všetko len na aktivity “proizraelskej lobby” by bolo zjednodušujúce. V Kongrese, v Trumpovej administratíve a v jeho najbližšom okolí (vrátane jeho rodiny) je dosť ľudí, pre ktorých je obrana Izraela a proizraelský postoj súčasťou ich kultúrnej identity. Pre niektorých je to orientácia na ich vlastné náboženské cítenie, pre iných je to snaha získať podporu evanjelikov, ktorí sú jednou z najvplyvnejších volebných skupín v USA (nie počtom).
Tretí dôvod tejto reakcie USA možno tiež označiť za dlhodobý. Irán je strateným spojencom USA, ktorého sa snažia integrovať do svojej blízkovýchodnej stratégie od konca 40. rokov 20. Storočia. Boli to práve Američania, ktorí boli nepriamo zodpovední za revolúciu v roku 1979. Boli to totiž oni, kto v roku 1953 pomohol zvrhnúť iránskeho premiéra Mohammada Mosadikka a posilniť moc šacha Rezu Pahlavího. Jeho vláda v kombinácii s ďalšími faktormi viedla k revolúcii, s ktorej dôsledkami sa USA stále vyrovnávajú. Odvtedy sa vystriedali takmer dve generácie politikov, pre ktorých sa nepríjemná strata Iránu ako potenciálneho spojenca zmenila na patologickú túžbu izolovať ho. Aj proizraelské záujmové skupiny tu odviedli dobrú prácu. Protiiránska rétorika sa harmonicky začlenila do zahraničného a domáceho politického diskurzu v Spojených štátoch.
Karol Jerguš
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
