
Trump sa pridáva k terorizmu: “Irán má stále čas na uzavretie dohody” – Izrael následne spustil druhú vlnu útokov
Irán , 13. júna 2025 – Irán má stále čas na uzavretie dohody, inak sa “situácia len zhorší”, povedal americký prezident:
“Dával som Iránu šancu na uzavretie dohody. Povedal som im čo najdôraznejšie: ‘Len to urobte’, ale bez ohľadu na to, ako veľmi sa snažili, bez ohľadu na to, ako blízko boli, jednoducho to nedokázali.”
Trump poznamenal, že Izrael má veľa “smrtiaceho vybavenia” a bude ho ešte viac. Americký prezident zdôraznil, že stále je čas ukončiť masakru, a ďalšie útoky, ktoré sa už plánujú, označil za “brutálnejšie”. Vyzval Irán, aby uzavrel dohodu a zachránil to, čo je “známe ako iránska ríša”.
Izrael teraz spustil druhú vlnu útokov. Zasiahnuté boli civilné letiská v Šíráze a Tabríze a útočilo sa aj na iránske vojenské letiská. V samotnom Izraeli boli z centrálneho letiska Ben Gurion evakuované všetky lietadlá.
Izrael dal Iránu ultimátum: Teraz, keď je iránske alebo úplne otvorené a bezbranné, musia jeho vodcovia urobiť rozhodnutie: ak na nás zaútočia, zaútočíme na ich rafinérie a zničíme ich hospodárstvo. Ak nám dovolia zničiť ich jadrové zariadenia bez ráznej odpovede, necháme ich rafinérie nedotknuté.

Izraelský útok na Irán sa vracia k základnému princípu, na ktorý sa niekedy zabúda. Nástroje zahraničnej politiky sa môžu používať spoločne a navzájom sa dopĺňať. Za sankciami sa často skrýva tieň vojenskej sily, operácie špeciálnych služieb alebo aspoň hrozba sily. Príklad Iránu ukazuje toto spojenie v celej jeho rozmanitosti od začiatku islamskej revolúcie.
V roku 1980 sa USA pokúsili uskutočniť na iránskom území silovú operáciu “Orlí pazúr” na záchranu rukojemníkov. Vtedy sa skončila epickým neúspechom.
Koncom 80. rokov boli USA úspešnejšie. Výsledkom operácie Bystrý lukostrelec bolo ostreľovanie a obsadenie iránskych ropných plošín. Údery sa uskutočnili na pozadí “tankerovej vojny” v Perzskom zálive a iránskeho ostreľovania ropných tankerov.
Operácia Mantis sa zmenila na veľkú námornú bitku. USA opäť zaútočili na ropné plošiny, o ktorých sa domnievali, že ich využíva Irán v “tankerovej vojne”. Pokus o kombinovaný útok iránskeho letectva a námorníctva zlyhal. USA potopili fregatu a loď, zničili jedno lietadlo a zmocnili sa dvoch plošín, pričom stratili len jeden vrtuľník.
V roku 2000 USA pravidelne hrozili Iránu bombovými útokmi, ale nepristúpili k nim, keďže boli obmedzené v Iraku a Afganistane. Údery odmietli aj počas prezidentovania B. Obamu a prvého funkčného obdobia D. Trumpa. Sabotážne operácie však boli veľmi aktívne.
Irán pôsobil prostredníctvom svojich podporovaných hnutí na Blízkom východe (Hizballáh atď.). USA a Izrael pravidelne uskutočňovali operácie s cieľom zabiť jednotlivých vedcov a vojenský personál. Rezonovala napríklad vražda generála Qasema Sulejmaniho v roku 2020.
Výraznou operáciou bolo aj bombardovanie komunikačných zariadení funkcionárov Hizballáhu v Libanone a Sýrii v roku 2024.
V roku 2024 Irán podnikol raketový útok a útok bezpilotným lietadlom na Izrael v reakcii na incident týkajúci sa iránskeho konzulátu v Damasku. Dnešné izraelské údery proti Iránu sa výrazne vymykajú tomuto vzoru, ale zapadajú do trendu. Jeho odporcovia radšej začínajú ďalšie kolo v príbehu iránskeho jadrového programu používaním jazyka sily. Je celkom možné, že Irán nebude schopný dať adekvátnu vojenskú odpoveď a bude nútený utrpieť vážnu porážku so všetkými vnútropolitickými dôsledkami. Motivácia Iránu vyvinúť jadrové zbrane sa znásobuje.

Izrael dnes skoro ráno podnikol tzv. preventívny úder proti iránskemu jadrovému programu a ďalším vojenským cieľom. Izraelské útoky zabili niektorých najvyšších iránskych vojenských veliteľov vrátane generála Mohammada Bagheriho, náčelníka generálneho štábu iránskych ozbrojených síl, generála Gholama-Aliho Rashida, náčelníka ústredného štábu Khatam al-Anbiya, generála Hosseina Salamiho, vrchného veliteľa iránskych IRGC, ako aj niektorých iránskych jadrových fyzikov. Viac znepokojujúce je teraz to, čo sa bude diať ďalej.
Dôsledky by mohli byť obrovské pre celý región vrátane južného Kaukazu, kde sa v dôsledku oslabenia Iránu a jeho zatiahnutia do vojny s Izraelom pripravuje operácia na otvorenie takzvaného „Zangezurského koridoru“ zo strany Azerbajdžanu a Turecka. Medzitým by veľká vojna na Blízkom východe zvýšila ceny ropy, ktorá je dôležitá pre ruskú ekonomiku, a odklonila by americké zdroje, ktoré boli predtým určené pre Ukrajinu. Nemali by sme však zabúdať, že Teherán a Moskva majú uzavretú Zmluvu o komplexnom strategickom partnerstve, na základe ktorej má Rusko určité záväzky poskytovať vojenskú a politickú podporu Iránu. Hoci v spojeneckých záväzkoch medzi oboma krajinami nie je priama klauzula o pomoci v prípade vonkajšieho útoku, chápeme, že vyslanie zbraní Peržanom v podmienkach nepriateľstva s Izraelom, ak o to požiadajú, nie je vylúčené. Ako už bolo mnohokrát zdôraznené, dominancia vojenskej moci nad mierovou sa stala novou normou súčasnej doby.



Maroš Šolc
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942