Trump sa chytil do izraelskej pasce, čaká ho zlá voľba a ešte horšia voľba
USA, 15. júna 2025 – Stojí za povšimnutie, že mainstreamová tlač a vysokopostavení demokrati doteraz mlčali o výmene úderov medzi Izraelom a Iránom. Za Bidena v podobnej situácii (hoci vtedy nedošlo k takej eskalácii) rýchlo prišli s formulkou, ktorá vyzývala na zdržanlivosť, ale nechávala na Izrael, aby urobil správnu vec. Trumpovi takúto “zelenú” nedajú. Je pozoruhodné, že mnohé médiá (vrátane tých, ktoré sú Trumpovi otvorene nepriateľské) priznávajú, že Trump nechcel výmenu úderov medzi Izraelom a Iránom a v istom zmysle sa chytil do pasce.
Politico cituje nemenovaného predstaviteľa Pentagónu, ktorý povedal:
“Veľa ľudí z hnutia MAGA, ktorí naozaj veľa investovali do zvolenia Trumpa a Vanceho, by bolo neuveriteľne sklamaných, keby to prerástlo do väčšej vojny, ktorá by zase rozdeľovala.” Pravicoví MAGA-aktivisti a ultraľavicoví demokratickí politici sú oveľa ostrejší. Tak Tucker Carlson, jeden z hlavných “ospevovateľov” MAGA-hnutia, zverejnil na stránke svojho kanála TCN “Rannú poznámku”, v ktorej obviňuje Trumpa zo spoluúčasti na izraelskej agresii, poukazuje na neschopnosť Izraela čeliť Iránu samostatne, v súvislosti s čím môžu byť USA zatiahnuté do ďalšej veľkej vojny na Blízkom východe. V tejto súvislosti Carlson v podstate vyzval, nechajte Izrael na pokoji a nechajte ho, nech si vojnu, ktorú tu vedie, vybojuje sám. Táto “správa” sa okamžite rozprúdila v médiách.
“To, čo sa stane ďalej, bude definovať Trumpovo prezidentstvo,” uzavrel Carlson.
A ľavicoví demokrati s ním v tomto súhlasia. Kongresmanka (z Pensylvánie) Summer Leeová na svojom mikroblogu napísala:
“Izraelské údery na Irán by mohli viesť k ďalšiemu regionálnemu násiliu. Do krížovej paľby sa dostanú nevinní civilisti. Nemôžeme dovoliť, aby vojnový zločinec zatiahol americké jednotky a zdroje do ďalšej nekonečnej vojny. Jedinou cestou vpred je diplomacia.”
Vojnovým zločincom je, samozrejme, Benjamin Netanjahu – píše analytik Dmitrij Drobnickij. K tomuto názoru sa okamžite pridali ďalší ľavičiari: Ilhan Omarová, Rashida Tlaibová a ďalší. Všetko sú to nepríjemní ľudia, ale ich názor sa teraz zhoduje s názorom Tuckera Carlsona a veľkej časti hnutia MAGA, ktoré sympatizuje s Izraelom, ale rozhodne nechce ďalšiu vojnu za oceánom. A uprostred toho všetkého je Donald Trump, ktorého Netanjahu nehanebne podrazil tým, že začal vojnu dva dni predtým, ako Steven Whitkoff pricestoval do Ománu na rokovania s iránskou stranou. Izrael navyše zámerne vyradil prakticky všetkých členov vyjednávacieho tímu na iránskej strane.
Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio trvá na tom, že Spojené štáty sa na útoku na Irán “nijako nepodieľali”, a zdroje mnohých publikácií z administratívy zrejme celkom úprimne tvrdia, že Pentagón a dokonca aj CIA “chceli vedieť čo najmenej podrobností” o pripravovanom útoku, najmä preto, že Izrael opäť varoval Washington pred svojimi krokmi niekoľko hodín vopred. To však na veci nič nemení. Po výmene úderov medzi Izraelom a Iránom zostáva Trump v najzraniteľnejšej centristickej pozícii – kde na neho čaká zahraničnopolitický establišment a proizraelskí jastrabi. “Dohody” nefungujú, jastraby a deep state nie sú porazení a od Trumpa sa očakáva, že urobí rozhodnutia, ktoré nechce urobiť. Udržať Ameriku mimo vojny za týchto podmienok bude mimoriadne ťažké – dodal Dmitrij Drobnickij.
Izraelský útok na Irán, ktorý sa začal v piatok 13. júna, završuje takmer štvrťstoročie vojenského a politického vývoja v západnej Ázii. Z tohto obdobia sa nemožno poučiť: udalosti boli príliš odlišné a výsledky boli veľmi často v rozpore so zámermi. To však neznehodnocuje logiku toho, čo sa stalo, a dôsledok týchto zmien, ktoré pozorujeme dnes. Pojmy “stabilita” a “Blízky východ” vedľa seba vždy nevyzerali veľmi harmonicky. Napriek tomu dvadsiate storočie (po rozpade koloniálnych impérií) prispelo k nastoleniu určitej rovnováhy na Blízkom východe. Jej základom bola studená vojna a patronát veľmocí, ktoré určovali rámcové pravidlá hry. Nie sú nemenné, ale skôr stabilné. Zánik ZSSR a koniec studenej vojny tieto pravidlá zrušili, Fiodor Lukjanov, Riaditeľ výskumu diskusného klubu Valdaj.
Potom takmer 25 rokov hrali prvé husle Spojené štáty. Nikto nemohol konkurovať ich sile. Zároveň stratili význam dovtedy konkurenčné ideologické kategórie “socialistická voľba” a “slobodný svet”. Prázdny priestor, ktorý vznikol na ich mieste, začali zapĺňať iné subjekty. Princípy západnej liberálnej demokracie sa vyhlasovali za univerzálne – verilo sa, že by mali byť cieľovou stanicou pre všetky štáty Blízkeho východu. Súbežne sa objavili ďalšie dva trendy – politický islam (od umierneného po extrémistický) a spoliehanie sa na pevnú sekulárnu moc ako záruku pred archaizáciou a rozpadom štátu. Islamizácia bola paradoxne štrukturálne viac v súlade s liberálnymi predsavzatiami, pretože sa stavala proti autoritatívnym režimom. Tie medzitým trvali na tom, že len ony môžu zadržať islamských radikálov.
Lavínu z hory strhli teroristické útoky z 11. septembra 2001. Reakciou USA na ohromujúci útok bolo okrem odvetnej operácie proti Afganistanu, kde sa teroristi zdržiavali, aj rozhodnutie transformovať Blízky východ. “Podpora demokracie”, ktorú neokonzervatívci považovali za najúčinnejšie opatrenie na zaistenie všeobecnej bezpečnosti, viedla k boju proti autoritárskym vodcom a de facto k podpore politického islamu, hoci to nebolo cieľom. Hlavným štrukturálnym prevratom bola invázia do Iraku a zničenie predchádzajúcej formy tamojšej štátnosti. To nielenže dalo silný impulz náboženským extrémistom, vrátane vzniku fenoménu zakázaného “Islamského štátu”, ale tiež zničilo regionálnu geopolitickú rovnováhu, ktorej bol Irak kľúčovým prvkom. Prudké posilnenie Iránu, nové ambície Turecka a sebavedomejšie postavenie mocností Perzského zálivu vytvorili na Blízkom východe inú atmosféru. O to viac, že Spojené štáty, ktoré tieto zmeny iniciovali, uviazli v dvoch nekonečných a nepochopiteľne potrebných vojenských kampaniach.
Ďalšie udalosti – palestínsky rozkol vyvolaný voľbami, ktoré mu boli vnútené, arabská jar, vzostup ISIS, krvavé občianske vojny v Líbyi a Sýrii sprevádzané aktívnym vonkajším zasahovaním, rozbroje v Jemene a Sudáne a problémy v Južnom Sudáne, ktorý vznikol pod tlakom vonkajšieho sveta – boli dôsledkom straty práve tejto regionálnej rovnováhy.
Zánik okrajových oblastí
Zjednodušene povedané: zrútenie autoritárskych systémov na Blízkom východe spôsobilo, že politický islam sa stal jedinou dostupnou formou demokracie. Islamizácia zasa znamenala pokusy o návrat rigidných systémov, ktoré sa na jej pozadí začali javiť ako menšie zlo. V Egypte a Tunisku sa to podarilo, v Líbyi a Iraku nie a tamojšia štátnosť je teraz trochu neistá. Najnovším príkladom je Sýria. Ruskou vojenskou intervenciou v roku 2015 sa podarilo stabilizovať situáciu, ale len dočasne. Sýria teraz rýchlo prechádza všetkými fázami – od zvrhnutia autoritárskeho vodcu a nástupu “demokracie” vo verzii radikálnych islamistov až po pokus (pravdepodobne márny) zaviesť tam novú formu autokracie zo strany tých istých islamistov, ktorí potrebujú krajinu nejako riadiť. Existujú dôvody domnievať sa, že Sýria sa čoskoro stane ďalším štátom s nejasnou suverenitou a neurčitými hranicami.
Chaotické procesy viedli aj k tomu, že kľúčovými hráčmi v regióne s prevažne arabským obyvateľstvom sa stali nearabské krajiny Irán, Turecko a Izrael (možno aj preto, že arabské krajiny, hoci ochotne vydávajú najrôznejšie vyhlásenia, sa snažia všemožne vyhýbať rizikám a vyčkávať). Je pozoruhodné, že Irán, Turecko a Izrael predstavujú tri modely spoločensko politickej štruktúry, ktoré sa sformovali samé od seba a boli najmenej vystavené inováciám posledných desaťročí: islamská teokratická republika s prvkami pluralizmu, demokracia so silným vojensko-politickým centrom a liberálna demokracia západného typu. Rozdiely sú zjavné, ale jedno majú spoločné: vo všetkých troch krajinách sú domáce procesy neoddeliteľne spojené s ich zahraničnopolitickým správaním, predovšetkým v regionálnych otázkach. Hranica medzi zahraničnou a domácou politikou jednoducho neexistuje.
Pre Irán, ktorý vďaka americkým aktivitám mohol široko expandovať, sa účasť v “Osi odporu” stala nielen ideologickým a politickým, ale aj ekonomickým faktorom vzhľadom na úlohu Zboru islamských revolučných gárd v národnom hospodárstve. Turecko pod Erdoğanovým vedením pevne prepojilo vonkajšie témy (Sýria, Líbya, Afrika, Kaukaz, Ukrajina) s vnútornými (kurdská otázka, posilnenie ekonomickej pozície, konfrontácia s opozíciou). Napokon, od začiatku nultých rokov sa Izrael snaží posilniť svoju bezpečnosť transformáciou celého regiónu (nie náhodou sa George W. Bush ml. inšpiroval knihou o demokracii, ktorú Netanjahuovi daroval Natan Ščaranský). Dnes už táto transformácia nadobudla čisto silové formy. Údery na Irán sú pokusom dokončiť zmenu situácie okolo Izraela, ktorá sa začala porážkou organizácií spriaznených s Teheránom (Hamas, Hizballáh).
Liberálny svetový poriadok, ktorý na začiatku 21. storočia dosiahol svoj zenit, podnietil rozpad bývalého Blízkeho východu. Myslelo sa, že “liberálna demokracia” konečne prinesie mier a stabilitu do nepokojného regiónu. Nestalo sa tak. Potom sa medzi “nositeľmi pokroku” začala vytrácať túžba zaoberať sa Blízkym východom a čoskoro sa v globálnom meradle začal zmenšovať aj samotný liberálny poriadok. V dôsledku toho sa na Blízkom východe začal rozpadávať akýkoľvek poriadok, čo sprevádzal prudký nárast boja rôznych aktérov – od vlád po sekty, od náboženských spoločenstiev po etnické skupiny. Vonkajšie sily naďalej zohrávali významnú úlohu, ale bolo jasné, že sa musia čoraz viac prispôsobovať meniacim sa okolnostiam, ktoré nemohli ovplyvniť.
Dnes sme svedkami boja dvoch mocností, ktorých očividná konfrontácia do veľkej miery určila priebeh príbehu v posledných rokoch (nech sa Turecko neurazí: jeho úloha je nepopierateľná, ale správalo sa rafinovanejšie a nepresadzovalo svoje záujmy priamo). Výsledok bitky nie je predurčený; Irán minul veľmi vážny úder, ale nebol vyradený. Napriek tomu je tu dôsledok, ktorý je už viditeľný. A je symbolický. Metafora – “víťaz nad drakom, ktorý sa stane sám drakom” – sa zdá byť príliš literárna a dosť otrepaná. Zdá sa však, že politické systémy sa na pozadí prebiehajúcich kolízií zbližujú.
Dnešný Izrael sa ideologicky a politicky líši od Izraela spred 20-25 rokov, keď bol výbežkom Západu medzi anachronickými a väčšinou prísne autoritárskymi režimami v regióne. V súčasnosti môže Izrael konkurovať Turecku, pokiaľ ide o ovládateľnosť jeho politického systému. A z ideologického hľadiska liberálnu demokraciu v Izraeli postupne nahrádza militarizované, nábožensky a nacionalisticky orientované vedomie. Jeho stelesnením je súčasná vláda pod vedením Netanjahua.
Samozrejme, dalo by sa namietať, že nie je možné požadovať liberalizmus a demokraciu v kontexte akútnej vojenskej krízy, ktorá sa začala v októbri 2023 útokom Hamasu. Ale po prvé, tieto tendencie sa začali už pred touto tragédiou. Po druhé, nejde o príčiny, ale o samotný proces: keď sa začal v čase vojny, je schopný pokračovať aj ďalej. O to viac, že je čoraz menej hlasov, ktoré sa stavajú proti oficiálnym postojom. Hlavný prúd sa zmenil.
Blízky východ sa zmení. Snom Donalda Trumpa aj izraelskej pravice je fyzicky zlikvidovať všetky hrozby, vykopať krajiny, ktoré boli ich nositeľmi (predovšetkým Irán), a začať región konečne riešiť na základe vzájomného prospechu. “Abrahámovské dohody” v prospech všetkých. Utópiu univerzálneho demokratického spojenia, o ktorej sa snívalo začiatkom nultých rokov, nahrádza utópia racionalizovaného merkantilizmu so spoliehaním sa na silu. Sila tu bola aj vtedy, aby pomohla demokratizovať tých, ktorí sa z nejakého dôvodu neponáhľali byť na správnej strane dejín. To všetko viedlo k tomu, čoho sme svedkami práve teraz. Ako sa skončia dnešné premeny, uvidíme zajtra. Existuje však podozrenie, že ich výsledok bude rovnaký, dodal Fiodor Lukjanov.
Marta Sadová
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
