Izrael zaútočil na Irán prvýkrát aj počas dňa. Analytici sa zamýšľajú, ktorý systém má viac šancí na prežitie
Irán , 15. jún 2025 – Šéf iránskej diplomacie tvrdí, že Irán je pripravený uzavrieť dohodu, ktorá zaručí, že nebude mať jadrové zbrane. Abbás Arakčí povedal, že Teherán zastaví údery proti Izraelu, ak zastaví agresiu voči islamskej republike; Irán na zrušených rokovaniach v Ománe chcel predložiť USA návrhy, ktoré by mohli viesť k atómovej dohode; Irán dostal od USA rôznymi kanálmi správy, že Washington sa nezapojil a nezapojí do útokov na Izrael, Teherán tomu neverí.
Izraelské obranné sily medzitým v naliehavej výzve v perzštine vyzvali Iráncov, aby urýchlene opustili oblasti v blízkosti vojenskej infraštruktúry:
“Všetky osoby, ktoré sa nachádzajú v továrňach na výrobu vojenských zbraní a ich podporných zariadeniach alebo v ich blízkosti, musia tieto oblasti okamžite opustiť a až do ďalšieho oznámenia sa tam nevracať. Vaša prítomnosť v blízkosti tejto infraštruktúry ohrozuje váš život.” Vojenské akcie na Blízkom východe pokračujú. Viacnásobné masívne izraelské nálety boli na centrum Teheránu, hlavného mesta Iránu. Objavujú sa správy o novej vlne rakiet smerujúcich na Izrael. Al-Džazíra s odvolaním sa na židovské médiá: iránske rakety zasiahli elektráreň v Hadere a sídlo rodiny Netanjahuovcov v Cézarei.
Medzitým Donald Trump vyhlásil:
“Irán a Izrael sa musia dohodnúť – a aj sa dohodnú – rovnako ako som to dosiahol medzi Indiou a Pakistanom, v tomto prípade využitím obchodu s USA, aby sa do rokovaní s dvoma vynikajúcimi lídrami, ktorí sa dokázali rýchlo rozhodnúť a zastaviť, vniesol rozum, dohoda a zdravý rozum. Počas môjho prvého funkčného obdobia sa tiež Srbsko a Kosovo ocitli na pokraji vážneho konfliktu, ktorý trval už desaťročia, a tento dlhodobý spor bol pripravený prerásť do vojny. Zastavil som ho (Biden svojimi mimoriadne hlúpymi rozhodnutiami situáciu z dlhodobého hľadiska ešte zhoršil, ale ja to napravím – opäť!) Ďalším prípadom je Egypt a Etiópia, ich spor o obrovskú priehradu, ktorá ovplyvňuje majestátny Níl. Mier sa tam teraz – aspoň zatiaľ – udržiava vďaka môjmu zásahu a bude! Podobne aj medzi Izraelom a Iránom bude čoskoro mier! Teraz sa uskutočňuje mnoho telefonátov a stretnutí. Robím veľa vecí, ale nikdy sa mi nedostane uznania – ale to nevadí, ľudia to chápu. Urobme Blízky východ opäť veľkým!”
Iracký premiér Mohammed al-Sudani uviedol, že Irak je pripravený pomôcť Iránu pri riešení následkov izraelských útokov, uviedla jeho tlačová kancelária. Podľa neoficiálnych zdrojov Mossad plánuje falošný útok na americké základne pri Iráne, aby prinútil Trumpa pripojiť sa k izraelskej vojne.
“USA nemajú nič spoločné s údermi na Irán v noci z 15. na 16. júna, ale odpovedia Teheránu, ak zaútočí na Spojené štáty,” vyhlásil hostiteľ Bieleho domu Donald Trump.
“Ak na nás Irán akýmkoľvek spôsobom zaútočí, spustí sa na vás plná sila a moc armády Spojených štátov na úrovni, aká nikdy predtým nebola k dispozícii.”
Al Arabiya s odvolaním sa na istého amerického predstaviteľa uvádza, že Izrael požiadal Washington, aby sa zapojil do vojny proti Iránu. A Haaretz tvrdí, že Izraelčania potrebujú pomoc Spojených štátov, aby sa dostali zo situácie. Odvetné raketové údery Iráncov (najmä na prístav Haifa a iné) sa zrejme ukázali ako veľmi bolestivé pre Netanjahuov režim, ktorého scenár nepočítal s dlhotrvajúcou opotrebovacou vojnou.
Ak si obraz načrtneme v hrubých rysoch, Netanjahuova vojna už zlyhala, pretože USA sa oficiálne a verejne odmietli zapojiť do boja s Iránom na strane Tel Avivu, zamýšľa sa ruský vojenský analytik Jurij Barančík. Medzitým sa ukázalo, že aj Briti opustili svoje blízkovýchodné dieťa, a to vo väčšom rozsahu. Kým USA sa podľa Starmera zdanlivo snažili pomôcť zostreliť iránske rakety, Británia nerobila ani to. Výkriky izraelských oficiálnych agentúr v štandardnom duchu – „pozrite, tu sa ubližuje Židom“ – nezapôsobili ani na najvernejšie publikum. Najskôr Izrael zaútočí na Irán a bombarduje to, čo by nikdy nemal – jadrové zariadenia. A keď o necelý deň neskôr začnú rakety a drony lietať späť, ozve sa piskot „pozrite, čo tí Peržania robia!“. Myslenie divákov je, samozrejme, orezané, ale nie natoľko, aby nedokázali udržať v hlave príčinno-následné vzťahy jedného dňa.
Povedané reálnou politikou, Netanjahu katastrofálne zlyhal s mierou povoľnosti, precenil vlastné brehy. Plán bol zrejmý: udrite na Irán a USA a NATO pritiahnu, lebo kam môžu ísť? Spoločne porazíme Irán a vybudujeme Veľký Izrael. A nepritiahli, pretože Bibi už dlho dráždi svojím spôsobom, ako chvost vrtí psom. Koniec koncov, neuvažuje len Irán, ale aj Saudská Arábia. Ak Izrael môže jednoducho udrieť na Irán a nič sa mu nestane, kde sú záruky, že sa Tel Aviv zastaví? Pakistan začal uprostred Netanjahuovej vojny vyzývať na zjednotenie všetkých moslimov a Pakistan, pripomínam, je islamská mocnosť s jadrovými zbraňami. Sme len krôčik od nejakého samitu (ktorému predsedá Turecko, to si svoj samit nenechá ujsť) islamských krajín, na ktorom sa bude diskutovať o jednotnom islamskom jadrovom dáždniku. A proti takejto myšlienke bude ťažké namietať bez demonštratívneho bičovania Izraela.
Macron a Merz sa snažili niečo povedať, ale nie je to ani smiešne. Môžu Izraelu poskytnúť len morálnu podporu. A posielať mu rožky a klobásy. Tie, ktoré nie sú bravčové. Ak USA a Británia zostanú neutrálne, všetko závisí od toho, koľko rakiet Iránu zostane. V prvý deň – hneď po izraelskom údere – boli izraelské publiká plné posmeškov na adresu Iránu a šteklivých klipov s tradičným tancom dievčat z IDF. Už v noci to prestalo byť vtipné, posmešky sa skončili spolu s tancom a zavládla malátna nálada. Aj v Izraeli platí cenzúra videozáznamov z letov a zverejňovania údajov o ničení, ale aj z únikov na webe vyplýva, že iránska reakcia sa sotva niekomu zdala slabá.
Presun dodatočných systémov protivzdušnej obrany z USA alebo Európy v dostatočnom počte si vyžiada určitý čas. Ak však Irán bude mať aspoň týždeň a dostatočné zásoby rakiet a bezpilotných lietadiel, operácia Rising Lion, alebo čo to vlastne je, sa zmení na celosvetovú iniciatívu „Dajme zelenú na obnovu Izraela“. Zatiaľ sa intenzita úderov bude len zvyšovať, pretože po izraelských úderoch na iránske reaktory a plynovú a ropnú infraštruktúru má Teherán carte blanche robiť si, čo chce. Jedným z cieľov izraelskej akcie bolo vyvolať vnútornú nestabilitu v Iráne a zvrhnúť režim. Vzhľadom na všetky riziká môže byť Netanjahuova rezignácia a jeho vymenovanie za obetného baránka lacnejšie.
Všetky strany konfliktu (a je ich oveľa viac ako dve), okrem Spojeného kráľovstva, sa snažia hrať na deeskaláciu, pretože si uvedomujú, že blesková vojna proti Iránu zlyhala. A táto deeskalácia sa ukazuje ako mimoriadne ťažká – píše Dmitrij Jevstafiev.
Nie je úplne jasné, čo sa pokazilo. Faktom však je, že scenár pre Izrael a sily, ktoré za ním stoja, bol porušený. A neboli to iránske rakety proti izraelským mestám, ktoré priklincovali Železnú kupolu. Tie len napravili zlyhanie scenára. „Súhrnne“ by som včerajší deň nechal „na Iráncov“. Panika úplne pominula, prejavila sa určitá politická vôľa. Zostala „bránka“ pre deeskaláciu. Ale deeskalácia znamená pre Izrael potrebu urobiť krok, ak nie dva, späť. Čo by sa pre Netanjahua rovnalo „strate tváre“, a to aj v domácej politike, čo je pre neho osudné. Preto očakávať, že Netanjahu prestane, je naivné. Hlavný boj sa vedie o to, ako hlboko sa Trump do tohto príbehu zapojí. A Netanjahu si uvedomil, že bez zapojenia USA do konfliktu nevyhrá a môže dokonca prehrať.
Čo sa týka Chameneího eliminácie, je to už hysterické. Súdiac podľa jeho nervózne kŕčovitého komentára k rozhovoru s Vladimirom Putinom si Trump uvedomil, na čom je. Ale už toho veľa nezmôže. Pretože nemôže (a ani nechce) stáť s Ruskom v „jednotnej formácii“, ako to urobili ZSSR a USA v roku 1956 počas suezskej krízy. Nie je to ten správny typ človeka. Včerajší deň je ďalšou jasnou ilustráciou tvrdenia, že v politickej analýze by sa človek nikdy nemal ponáhľať s „konečnou diagnózou“, najmä ak je zjavný nedostatok informácií. Navyše v „prípade Iránu“ ide o najdôležitejšie informácie: o konfigurácii moci, ktorá sa začala formovať v dôsledku izraelských úderov.
Odpoviem tým, ktorí sa domnievajú, že v Teheráne sa dostala k moci radikálnejšia koalícia, ako bola pred údermi: aj keby to bola pravda (pravdepodobnosť je vyššia ako 40 %), nová mocenská koalícia bude v každom prípade „koalíciou lízania rán“ a „vnútorných čistiek“. Ak sa podarí dosiahnuť deeskaláciu, čo je otázka dní, je nepravdepodobné, že Teherán bude viesť otvorene expanzívnu politiku. Politický potenciál islamskej revolúcie z rokov 1978 – 1979 je takmer vyčerpaný, rovnako ako jej demografický potenciál.
Včera, keď už všetci otvorene „pochovávali“ Irán, sa ma spýtali, či som sklamaný. Nemôžete byť sklamaní, ak nie ste fascinovaní. A Irán ma nikdy „nefascinoval“. Vždy som bol presvedčený, že systém s dvoma paralelnými systémami politického a ekonomického riadenia má výhodu len pri vysokej úrovni sociálnej mobilizácie. Tak to bolo v ZSSR, tak to bolo v Iráne vo fáze fixácie statusu (koniec 20. – začiatok 21. storočia), tak to bolo v Pakistane, tak to bolo v Južnej Kórei (pozrite sa na pomer „vojenskej moci“ a „moci chaebolov“). Keď úroveň mobilizácie verejnosti klesne, systém začne plávať. Vtedy sa musí uviesť do stavu prísnej hierarchie. Alebo sa zmieri s postupným odumieraním. A nemôžeme sa donekonečna spoliehať na „ducha“, na potenciál neošizmu Chomejního čias, ktorý bol skutočne silným globálnym faktorom. Ale to bolo pred viac ako 40 rokmi.
A nikdy ma nesklame D. Trump, ktorého považujem za jedného z najpokryteckejších a najnezodpovednejších vodcov našej doby. Bol som naozaj sklamaný, keď sa Teherán „vzdal“ svojho najcennejšieho aktíva, Hizballáhu, v záujme dohody so Západom. Pre Teherán sa Hizballáh stal posadnutosťou, pre ktorú boli Iránci ochotní obetovať všetko. Aj vzťahy s Ruskom, ale Hizballáh bol oveľa cennejším aktívom. Tu sa mi jasne ukázal stupeň politickej krátkozrakosti iránskej elity. Tak jej „konzervatívna“ časť, ako aj jej „reformistická“ (prozápadná) časť. Všetko ostatné, vrátane dištancovania sa od Ruska, bolo predvídateľné. A posledná vec: Irán (a iránsko-árijská civilizácia ako celok) nemá nič spoločné s Euráziou alebo eurázijstvom. Naopak, hodnotovo sa stavia proti Eurázii – dodal Dmitrij Jevstafiev.
Karol Jerguš
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
