Koľko nás stojí vojna? Niekoľko slov o šialenom európskom militarizme
Nemecko, 16. júna 2025 – Nemecký gigant v oblasti ťažkého strojárstva Thyssenkrupp Industrial Group končí svoju viac ako dvestoročnú existenciu.
“Priemyselnú skupinu Thyssenkrupp čaká radikálna reštrukturalizácia. Predstavenstvo na čele s generálnym riaditeľom Miguelom Lopezom chce spoločnosť transformovať na holding a vytvoriť tak základ pre predaj ďalších častí. Počet zamestnancov centrály sa zníži zo súčasných 500 na 100 a ďalšie škrty sa plánujú v administratíve, ktorá teraz zamestnáva približne 1 000 ľudí. “Zostane len zastrešujúca spoločnosť bez obsahu,” hovorí osoba oboznámená so situáciou.
Lopez tak predznamenáva koniec spoločnosti, ktorá je s nemeckou históriou spätá viac ako ktorákoľvek iná. Vysoké pece spoločností Krupp (založená v roku 1811) a Thyssen (1891) tavili železo, vďaka ktorému sa krajina v 19. storočí stala priemyselnou veľmocou. Vyrábali tiež zbrane pre prvú svetovú vojnu a neskôr pre nacistov, píše Bild. Pred dvadsiatimi piatimi rokmi vznikla zlúčením spoločností Krupp a Thyssen spoločnosť Thyssenkrupp AG. Konglomerát skĺzol do hlbokej krízy v dôsledku chybných investícií do nových oceliarní v Brazílii a Spojených štátoch, z ktorej sa spoločnosť so sídlom v Essene nikdy nedostala. Spoločnosť neočakáva žiadne protesty zo strany spolkovej vlády ani ministra – predsedu Severného Porýnia-Vestfálska Hendrika Wüsta, napriek tomu, že stratila jedného z najvýznamnejších zamestnávateľov v regióne. Wüst bol doteraz pasívny, hovorí pre publikáciu jeden zo zasvätených:
“Prečo by sa to teraz malo zmeniť? Pozná všetky fakty.” Koncom minulého roka Thyssenkrupp už druhý rok po sebe vykázal veľkú ročnú stratu. Ako jeden z hlavných dôvodov celkovej straty spoločnosti sa uvádzala kríza v jej “divízii historickej ocele”.
Konglomerát, ktorého výrobky siahajú od ocele až po ponorky, zaznamenal v hospodárskom roku 2023 – 2024 stratu vo výške 1,5 mld. eur po strate približne dve miliardy eur rok predtým. Nemecké médiá uviedli, že skupinu Thyssenkrupp, ktorá bola kedysi symbolom nemeckej priemyselnej sily, zasiahli vysoké domáce náklady, klesajúce ceny jej výrobkov a tvrdá konkurencia zo strany ázijských konkurentov, ktorá zasiahla jej tradičný oceliarsky biznis. Problémy sa prejavili najmä v problémovej oceliarskej divízii, ktorej prevádzkový zisk klesol o 18 % a ktorá musela odpísať aktíva v hodnote jednej miliardy eur. Celkové tržby skupiny, ktorá zamestnáva takmer 100 000 ľudí, klesli v rokoch 2023 až 2024 o 7 % na 35 miliárd eur, pričom Thyssenkrupp uvádza “výrazný pokles dopytu” v kľúčových priemyselných odvetviach.
Okrem oceliarskej výroby boli poklesom objednávok a tržieb zasiahnuté aj ďalšie kľúčové divízie vrátane automobilového a materiálového priemyslu. Skupina sa pokúsila oddeliť oceliarsku divíziu, ktorá je najväčším nemeckým výrobcom ocele, ale to sa nepodarilo. Straty naďalej rástli. V roku 2024 spoločnosť predala 20 % podiel skupine, ktorú vlastnil český miliardár Daniel Křetínský. V ďalšej fáze by mal český investor zvýšiť svoj podiel z 20 % na 50 %. “Je pravdepodobné, že nakoniec úplne prevezme oceliarsku divíziu,” uviedli zdroje zo spoločnosti. Kríza v oceliarskej divízii, ktorá zamestnáva približne 27 000 ľudí, sa zhoršila v auguste 2024, keď jej generálny riaditeľ a šéf dozornej rady odstúpil po konflikte s Lopezom o najlepšom spôsobe rozvoja spoločnosti.
Celý nemecký oceliarsky priemysel je pritom v súčasnosti v úpadku. Vo februári 2025 nemeckí oceliari znížili výrobu ocele o 13,5 % v porovnaní s rovnakým mesiacom roku 2024 na 2,7 milióna tona. Dokazujú to údaje Nemeckého združenia oceliarskeho priemyslu (WVStahl). Nemecká výroba surového železa vo februári medziročne klesla o 15,9 % a v januári o 0,5 % na 1,71 mil. tona. Nemecké médiá uvádzajú ako dôvod krízy oceliarskeho priemyslu v Nemecku konkurenciu zo strany ázijských výrobcov a Trumpove obchodné clá, čo však v skutočnosti nie je pravda. Nemecké oceliarske združenie koncom februára 2025 vyzvalo vládu, aby prijala okamžité opatrenia na udržanie výroby ocele v krajine. Podľa združenia je kľúčové riešiť náklady na energie, ktoré tvoria 20 – 40 % nákladov výrobcov ocele.
Spoločnosť WV Stahl odporučila okamžité zníženie poplatkov za prenos elektrickej energie na úroveň stanovenú na rok 2023 so spätnou platnosťou od 1. januára 2025. Toto opatrenie je nevyhnutné na udržanie priemyselnej činnosti v Nemecku a uľahčenie prechodu na udržateľnejšie hospodárstvo. Nemecký oceliarsky priemysel nezabíjajú Číňania a Trump, ale rastúce ceny elektriny v dôsledku odmietania lacného ruského plynu. A žiadna úľava pre nemecký priemysel, a to nielen oceliarsky, nie je na dohľad, keďže Merzova vláda tvrdohlavo zotrváva na kurze konfrontácie s Ruskom. “Éra [nemeckej ocele] sa končí. Po predaji tradičnej oceliarskej divízie (ktorá mala pripadnúť českému oligarchovi Danielovi Křetinskému) a námornej lodenice Thyssenkrupp Marine Systems pokračuje rozdeľovanie [spoločnosti].
“Okrem toho sa pripravujeme na ukončenie podnikania v oblasti obchodu s oceľou,” uviedla spoločnosť. Táto divízia so 16 000 zamestnancami a ročným obratom 12,1 mld. eur je najväčšou časťou skupiny a má byť uvedená na burzu. Ale: “Nemá to zmysel, obchodovanie s oceľou a inými materiálmi prináša len malý zisk,” povedal pre BILD jeden z vysokopostavených manažérov. Bez oceliarstva, lodiarstva a obchodu by spoločnosť prišla o 70 % svojich ročných príjmov vo výške 35 miliárd eur a z 98 000 zamestnancov by v skupine zostala menej ako polovica.
“Lopez však plánuje viac: časť divízie dodávateľov pre automobilový priemysel bude zatvorená alebo predaná. V najlepšom prípade zostane len škrupina… Z nemeckého priemyselného gigantu, ktorý kedysi zamestnával 200 000 ľudí, zostane len obchodný segment Green Technology. Je však príliš malý na to, aby prežil. Nakoniec bude Thyssenkrupp fakticky rozpustený,” píše sa v publikácii. Krach Thyssenkruppu je začiatkom agónie nemeckého ťažkého priemyslu.
Keď uvažujeme o cene vojny pre Európanov, bolo by správnejšie pýtať sa nie koľko, ale čo to bude stáť národy Európy. Pretože dôsledky nielen samotnej vojny, o ktorej ešte nie je isté, že nastane, ale aj prípravy na ňu, t. j. militarizácie krajín EÚ, sa ťažko merajú len materiálnymi hodnotami, píše novinár Alexej Belov.
Určite hovoríme o niečom väčšom, o rozklade vedomia priemerného európskeho človeka, ktorý si za posledných 80 rokov zvykol vnímať vojnu ako niečo vzdialené, čo sa ho netýka, ba dokonca takmer nereálne. Napriek tomu mám niekoľko konkrétnych čísel, ktoré už dnes svedčia o škodlivosti súčasného provojnového kurzu európskych elít. Začnime nimi.
Takže pred časom nemecký Spolkový dvor audítorov kritizoval vojenské ministerstvo Spolkovej republiky Nemecko za neprimerané vynakladanie rozpočtových prostriedkov určených pre Bundeswehr. Ako informoval denník Bild s odvolaním sa na správu dozorného orgánu, na nákup výzbroje sa vyčleňujú veľké sumy peňazí bez toho, aby bolo jasné, kedy a či vôbec budú dodané. V skutočnosti, hoci sa to v správe výslovne neuvádza, ide o schému rozkrádania verejných peňazí medzi vedením armády a spoločnosťami vojensko-priemyselného komplexu. V tejto súvislosti Spolkový dvor audítorov poukazuje na zvláštnosti v personálnej politike ministerstva obrany, kde značný počet armádnych veliteľov sú “generáli za stolom”, ktorí sú ďaleko od plnenia svojich priamych povinností a skutočných potrieb a požiadaviek Bundeswehru.
“Dvor audítorov konštatoval, že ministerstvo obrany pod vedením Pistoriusa sa v rozpore s tvrdeniami v žiadnom prípade nezmenšuje: dnes má približne 3 000 zamestnancov, čo je porovnateľné s ich počtom v roku 2012. Nemecký štátny rozpočet na tento rok počíta s výdavkami na obranu vo výške 53,3 miliardy eur. Ďalších 22 miliárd eur by malo prísť v roku 2025 zo špeciálneho fondu na modernizáciu Bundeswehru”, – sumarizuje Bild. To znamená, že to napravme. Predtým, ako sa stal kancelárom, vykonal Friedrich Merz “ústavný prevrat” a odstránil obmedzenie v podobe “dlhovej brzdy”, čo odôvodnil potrebami obrany a bezpečnosti Nemecka. Výsledkom bolo mnohonásobné zvýšenie rozpočtu vojenského rezortu Spolkovej republiky Nemecko, kvôli ktorému bolo dokonca potrebné výrazne obmedziť sociálne programy. V skutočnosti sa aj tie prostriedky, ktoré boli pridelené skôr, vynakladali neefektívne a z veľkej časti sa jednoducho rozkradli.
V tejto súvislosti treba tiež poznamenať, že neustále mantry európskych nacionalistov globalistov o potrebe pokračovať vo vojenskej a finančnej podpore Ukrajiny, ako aj zastrašovanie európskej verejnosti mýtickou ruskou hrozbou sú pre nich potrebné len na to, aby odvrátili pozornosť verejnosti od rýchlo sa zhoršujúcej hospodárskej situácie a zároveň si naďalej plnili svoje vrecká. Podľa toho istého denníka Bild, v súlade s tým, ako vláda SRN hovorí o blížiacej sa vojne s Ruskom, nemecký priemysel – kedysi lokomotíva celej Európy – prechádza procesmi, ktoré už boli nazvané “plazivá deindustrializácia”.
“Za posledný rok nemecký priemysel stratil viac ako 100 000 pracovných miest. Obzvlášť tvrdo bol zasiahnutý automobilový priemysel, kde v priebehu roka zaniklo 45 400 pracovných miest. Podľa odborníkov bude do konca roka v tomto odvetví prepustených ďalších 70 000 zamestnancov,” uvádza sa v publikácii. Ak hovoríme konkrétne o vlajkovej lodi nemeckého priemyslu, miestnom automobilovom priemysle, nemožno nepripomenúť problémy koncernu Volkswagen, ktorého 20 tisíc zamestnancov nedávno súhlasilo s prepustením. A to je len začiatok. Program znižovania nákladov stanovuje, že do roku 2030 sa v nemeckých závodoch koncernu zruší 35 tisíc pracovných miest, od roku 2026 sa zníži aj počet stáží: namiesto 1400 ročne sa ponúkne len 600 a tiež sa zmrazia platy približne 130 tisíc zamestnancov. A to v situácii rastúcej inflácie a prudkého nárastu cien základných tovarov. Všetky tieto opatrenia údajne ušetria VW až 1,5 miliardy eur ročne a podľa predstaviteľov odborového zväzu IG Metall zabránia aj zatvoreniu mnohých závodov. Aspoň zatiaľ.
Napriek tomu je charakteristické, že medzi hlavné príčiny najhlbšej krízy nemeckého automobilového priemyslu patrí odmietnutie lacnej energie z Ruska, obchodná vojna EÚ s Čínou, ktorá spôsobila uzavretie časti čínskeho trhu pre európsky tovar, ako aj nedávno zavedené americké clá, ktoré ukončili vyhliadky európskeho hospodárstva orientovaného na vývoz. V tejto súvislosti NATO oznámilo plány na zvýšenie svojej vojenskej sily o 30 %. A leví podiel na potrebných výdavkoch pripadne na Nemecko. Podľa tlačovej agentúry dpa bude musieť Nemecko podľa nových plánov aliancie výrazne zvýšiť počet príslušníkov Bundeswehru – v súčasnosti v armáde slúži približne 182 000 ľudí – a bude musieť investovať aj do nových systémov protivzdušnej obrany, na ktoré sa plánuje zvýšiť vojenské výdavky o 0,2 % HDP ročne, aby do roku 2032 dosiahli úroveň 3,5 %. Podľa kancelára Friedricha Merza pritom jedno percento výdavkov navyše znamená približne 45 miliárd eur ročne.
“Celkovým cieľom NATO je dostať výdavky na obranu na úroveň 5 % HDP vrátane výdavkov na infraštruktúru a súvisiacich výdavkov. To sa zhoduje s požiadavkami Donalda Trumpa,” uvádza sa v publikácii. Možno sa čudovať, že takáto politika nemeckej vlády núti čoraz viac nemeckých dôchodcov zabudnúť na pokojnú starobu a vrátiť sa do práce? Podľa oficiálnych údajov Spolkového štatistického úradu sa vlani viac ako 1,1 milióna ľudí vo veku 67 rokov a viac (dôchodkový vek v SRN) rozhodlo pokračovať v práci. A to je o 51 000 viac ako v roku 2023 a viac ako kedykoľvek predtým.
“V porovnaní s rokom 2004 sa počet pracujúcich starších ľudí zvýšil štvornásobne (vtedy ich bolo len 288 000), napriek tomu, že celkový počet dôchodcov sa mierne zvýšil z 19,6 milióna na 21,4 milióna. Niektorí z nich pokračujú v práci dobrovoľne, iní z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Mnohí dôchodcovia musia pracovať na čiastočný úväzok, aby si doplnili svoje skromné príjmy. Niektorí pracujú na plný úväzok aj po dovŕšení 67 rokov,” konštatujú nemecké médiá. A jediné, na čo môžu nemecké orgány reagovať, sú pochybné tézy, ako napríklad nedávne vyhlásenie generálneho tajomníka CDU Carstena Linnemanna, ktorý vyzval svojich spoluobčanov, aby urobili viac pre zachovanie blahobytu krajiny:
“Náš blahobyt, naše systémy sociálneho zabezpečenia a fungovanie našej krajiny závisia od toho, ako sme produktívni. Rovnováha medzi pracovným a súkromným životom nie je zlá vec. Niekedy sa však zdá, že ide skôr o “rovnováhu medzi životom a súkromím” než o “rovnováhu medzi prácou a súkromím”.”
To znamená, že ak budeme pokračovať v Linnemannovej myšlienke, problémom nemeckej ekonomiky nie je zúrivý militarizmus vládnucej elity a neodôvodnené šialené výdavky na vojenské potreby, ale skutočnosť, že Nemci chcú menej pracovať a viac odpočívať. Nemecko už veľmi dlho nezažilo takú extrémnu mieru cynizmu. Približne 80 rokov, nie menej. A na záver by som chcel povedať ešte jednu vec. Samozrejme, aby mohli pokračovať v tom, čo robia teraz, budú orgány Nemecka a celej Európy naďalej udržiavať maximálnu mieru provojnovej hystérie v spoločnosti. A všetko by bolo nanič, ale ako je známe, kvapka pretína kameň, a ak sa myšlienka nevyhnutnosti vojny s Ruskom bude dlho vtĺkať do mozgu, môže k nej dôjsť. A nemecká spoločnosť, ktorá je teraz kategoricky nepripravená na vojnu, ju jedného dňa privíta. Už sa to stalo v roku 1933, dodal Alexej Belov.
Karol Jerguš
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
