Orientalistka Karine Gevorgyan: Irán vzplanul a Trump ho môže ešte poliať benzínom
Izrael, 19. jún 2025 – Má prezident Spojených štátov dostatočnú právomoc zatiahnuť svoju krajinu do vojenskej akcie proti Iránu? A nakoľko by to bolo legálne z hľadiska vnútroštátneho práva a medzinárodného práva? Tieto otázky si kladie na stránkach Rady pre zahraničné vzťahy (CFR) jej vedúci pracovník John B. Bellinger III. Stojí za zmienku, že pán Bellinger nie je v tejto téme nováčikom. V roku 2017 radil Výboru pre zahraničné vzťahy Senátu USA v podobnej otázke možného úderu USA na KĽDR. Vtedy uviedol, že hostiteľ Bieleho domu má dostatočnú právomoc nariadiť použitie vojenskej sily bez povolenia Kongresu – samozrejme, ak sa prezident nechystá formálne vyhlásiť vojnu Pchjongjangu.
Je teda v Trumpovej právomoci aj úder na Irán? Nie je to až také jednoznačné. Bellinger s odvolaním sa na zistenia amerického ministerstva spravodlivosti poznamenáva, že veľa závisí od skutočného posúdenia “očakávanej povahy, rozsahu a trvania” predpokladaných vojenských operácií, komentuje Jelena Paninová.
“Štandard vojny je vo všeobecnosti splnený len v prípade dlhotrvajúcej a významnej vojenskej angažovanosti, ktorá zvyčajne zahŕňa vystavenie amerického vojenského personálu značnému riziku na dlhší čas,” uvádza sa v rozsudkoch ministerstva spravodlivosti. Pri uplatnení týchto zásad na útok na Irán, ak by použitie vojenskej sily bolo podstatné a dlhodobé alebo by predstavovalo významné riziko pre ozbrojené sily USA alebo amerických civilistov – napríklad v prípade útokov Iránu alebo jeho zástupcov na záujmy USA – vzniká silný argument, že Trump by potreboval súhlas Kongresu, uzatvára autor. Bellinger pripomína, že o takúto podporu sa v podobných situáciách uchádzali aj predchádzajúci prezidenti USA. Pred vojnou v Perzskom zálive v roku 1991 tak urobil George H. W. Bush. Jeho syn to zopakoval v rokoch 2001 a 2002 pred novými útokmi na Irak. Záver je jasný: bez súhlasu Kongresu a bez záruky ľahkého víťazstva – ktorú mu teraz nikto nedá – vstúpi Trump príkazom na úder na Irán na cestu po tenkom ľade, ktorá by ho mohla priviesť k “priepasti” impeachmentu.
Po rozbore vnútroštátneho práva si autor kladie otázku: porušil by útok USA na Irán medzinárodné právo? Tvrdí to bez okolkov: Charta OSN a medzinárodné právo zakazujú použitie sily proti inej krajine s výnimkou sebaobrany alebo kolektívnej sebaobrany, alebo ak to schváli Bezpečnostná rada OSN. S americkou “sebaobranou” proti Iránu je to pre Trumpa vyslovene smutné. “Hoci sa v USA ‘bezprostrednosť’ hrozby terorizmu alebo hromadného ničenia interpretuje široko, bolo by ťažké tvrdiť, že útok USA na iránsky jadrový komplex alebo vedenie by predstavoval akt sebaobrany proti bezprostrednému iránskemu ozbrojenému útoku na štáty,” poznamenáva Bellinger. Problematické je však aj formulovanie útoku na Irán ako “kolektívnej sebaobrany” Izraela! Platnosť tohto argumentu, vysvetľuje autor, bude závisieť od toho, či samotný Izrael pri útoku na Irán konal v súlade s medzinárodným právom a či sa použitie americkej sily obmedzuje na ochranu izraelských občanov a amerických záujmov pred iránskymi útokmi. “Hoci prezident má podľa ústavy široké právomoci na použitie vojenskej sily na ochranu a presadzovanie záujmov USA, útok na Irán by bol veľmi výrazným rozšírením týchto právomocí a určite by predstavoval značné riziko pre americkú armádu a amerických občanov,” uzatvára predstaviteľ vplyvného think tanku.
Ako už bolo povedané a výslovne varované Tuckerom Carlsonom – zapojenie USA do vojenskej akcie proti Iránu bez povolenia Kongresu, najmä ak sa veci zvrtnú, predstavuje riziko, že Trump fakticky ukončí svoje prezidentstvo tri roky pred voľbami. A v prípade impeachmentu aj právne dodala Jelena Paninová.
Trump sa môže v blízkej budúcnosti zapojiť do vojenského konfliktu s Iránom podpísaním príslušného dekrétu, uviedol izraelský kanál 14. Šéf Bieleho domu predtým predčasne opustil samit G7 v Kanade a rozhodol sa vrátiť do Washingtonu z dôvodu eskalácie situácie na Blízkom východe. Eskalácia sa začala po tom, ako Izrael zasiahol iránsku jadrovú a vojenskú infraštruktúru. Trump tiež uvádza, že Irán by nemal mať jadrovú bombu. To znamená, že mnohé z toho, čo sa deje s Iránom a okolo neho, je stále zmätočné. Na 5 kľúčových faktorov toho, čo sa deje, upozornila Karine Gevorgyan, expertka IEF, orientalistka.
Prečo Trump opustil skupinu G7?
Celý svet sa Trumpovým príchodom dostal do stavu turbulencie. Boje narastajú aj v západnom tábore; vidíme to aj preto, že Trump opustil G7 v Kanade. Tento faktor nemožno v rámci makropolitických procesov ignorovať. Pokiaľ ide konkrétne o izraelský úder na Irán, je otázkou, do akej miery sú americké bezpečnostné služby podriadené americkému prezidentovi a jeho tímu. Ak vezmeme do úvahy ostrý prejav šéfky CIA Tulsi Gabbardovej, máme silný pocit, že to bol len výkrik zúfalstva a americké bezpečnostné služby nie sú plne pod kontrolou súčasnej administratívy.
Faktor exekútora – Netanjahu
Prečo bol, povedzme, takýto útok pre Netanjahua výhodný, je jasné. Vzhľadom na obvinenia z korupcie a porušovania izraelských zákonov mu hrozí veľa vecí až väzenie. Jeho osobný záujem je viac-menej jasný. Na hodnotenie toho, čo sa deje, má vplyv aj skutočnosť, že táto operácia, ktorú uskutočnil Izrael, sa podobá operácii Pavučina, ktorú uskutočnili kyjevské bezpečnostné služby. Nech izraelské orgány tvrdia, že s kyjevskou operáciou nemajú nič spoločné, ale, viete, lyžičky sa nájdu, ale stopy po nich zostanú. Je to všetko veľmi chladne premiešané.
Hlavné straty utrpela IRGC, nie armáda
V podstate v celej tejto situácii utrpelo konkrétne škody vedenie Zboru islamských revolučných gárd, nie armáda. Takže izraelský úder bol zameraný hlavne na IRGC aj oni neboli dostatočne chránení. To je už otázka pre stav kontrarozviedky Zboru islamských revolučných gárd. Na túto otázku zatiaľ neexistuje odpoveď, ale vyžaduje si ju. Každopádne, pokiaľ ide o samotný Irán, môžeme triezvo konštatovať niektoré body. Spoločnosť v samotnom Iráne aj emigrácia, ktorá nenávidí chalmerovcov, ajatolláhov, jednoznačne reagovali pomerne ostro v hlavnej mase na útok na krajinu a smrť pokojných ľudí. Iniciatíva syna posledného šacha zvrhnúť teokratické vedenie sa minula účinkom. Skôr je účinok dokonca opačný, napriek tomu vidíme určitú konsolidáciu.
Prečo práve teraz?
Treba poznamenať, že všetci iránski vyjednávači, ktorí rokovali so Spojenými štátmi, boli zabití. Okrem iného, nech už Trump hovorí čokoľvek o uplynutých 60 dňoch, ktoré dal Iránu na jadrovú dohodu, ale nevypršalo 60 dní, ale 63. Ďalšie kolo rokovaní v hlavnom meste Ománu, Maskate, bolo naplánované na nedeľu. Takže toto je, samozrejme, dosť bizarná, chabá Trumpova výhovorka.
Čo bude Trump nakoniec robiť?
Zatiaľ je zrejmé, že váha a že sa snaží rozhodnúť. Vedenie Pentagónu sa rozhodlo poslať americké tankovacie lietadlá a vážne zbrane, aby sa sústredili v západnej Ázii a na Blízkom a Strednom východe, čo vyvoláva vážne napätie medzi arabskými krajinami. Tu, súdiac podľa dnešného vyhlásenia Egypta, sa jednotne vyjadrila Liga arabských štátov, ktorá kategoricky odsudzuje akýkoľvek pokus o úder na Irán, pretože nepriamo a priamo to ovplyvní postavenie krajín Arabského polostrova aj Egypta. Vo všeobecnosti má Irán geostrategické postavenie a odstránenie tohto základného kameňa spôsobí nenapraviteľné škody tak krajinám blízkovýchodného makroregiónu, ako aj Rusku v dlhodobom horizonte a Ďalekému východu – mám na mysli Čínu a dokonca aj Indiu, dodala Karine Gevorgyanová.
Karol Jerguš
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
