Maramureš – krajina Svätoplukova
Slovensko, 20. júna 2025 – To je názov mimoriadne zaujímavej a kontraverznej knihy, ktorá doslova prevracia oficiálne dejiny historického štátnejho útvaru, ktorý označujeme za Veľkú Moravu. Kniha je farebne ilustrovaná a má 208 strán. Je napísaná pútavým štýlom a obsahuje mnoho zaujímavých faktov. Súčasne, ale nastoľuje celý rad znepokojúcich otázok. Prečo?
Jeden z popredných slovenských historikov, Pavel Dvořák, kedysi v rozhovore pre .týždeň povedal –
“Keď som chodil do školy, nemal som rád dejepis. Na tom predmete nás totiž klamali. V matematike to bolo lepšie;… A tak sa stalo, keď som zmaturoval, že matematiku som celkom dobre ovládal, ale o histórii vlastnej krajiny a národa som nevedel nič. Presnejšie – nič pravdivé.”
To sú tvrdé slová. Obzvlášť od človeka, ktorý pre priblíženie našej histórie verejnosti toľko urobil. Zmenil sa ale od vtedy prístup k tej našej, ale aj európskej histórii tak, aby sme mohli povedať, že to čo nám historici dnes predkladajú, sú overené, spoľahlivé fakty?
Žiaľ, nie. Lebo historici nám stále hovoria o veľkom sťahovaní národov počas zhruba dvoch storočí v ranom stredoveku, kedy mali do Európy prísť aj predkovia Slovanov. Pritom genetické analýzy kostí starých okolo 5 000 rokov dokazujú, že tí nebožtíci boli priamymi predkami väčšiny (najmenej štyroch pätín) dnešných Európanov. Vrátane Slovanov. Ak tu ale tí naši predkovia boli už pred 5 000 rokmi, nemohli prísť až v 6. storočí. A ak tí prapredkovia, nielen Slovanov, ale aj Keltov či Germánov, žili tam, kde i dnes žijú ich priami potomkovia, nemohli sa niekedy medzi 4. až 6. storočí žiadne “národy” sťahovať. Historici sa však nechcú tej starej, ničím nepodloženej tézy o sťahovaní celých národov vzdať a vymýšľajú aj tie najnepravdepodobnejšie vysvetlenia, aby ju obhájili.
Tak je tomu aj pokiaľ ide o naše dejiny. Historici nám opakujú stále tú starú, veľmi nepravdepodobnú rozprávku u Veľkej Morave. Tú mal vraj vytvoril vládca malého, asi 7,5 hektárového hradiska nachádzajúceho sa v močiaroch rieky Moravy. A ako to urobil? Vraj dobol obrovskú nitrianskuj aglomeráciu mestského typu, ktorá mala v tej dobe rozlohu vyše 10 000 hektárov. Zdá sa vám to aspoň trochu hodnoverné, logické? Alebo aspoň pravdepodobné? Dokonca suverénne vrdia, že takýto opis vzniku ríše, ktorú oni nazvali Veľkou Moravou, je v súlade s tým, čo píšu franské anály. Lenže to nie je pravda. Lebo tie franské anály nič také netvrdia. Naopak, takýto výklad vzniku nášho rano-stredovekého štátu celkom jednoznačne spochybňujú.
V grécky napísanom spise byzantského cisára Konštatína, v ktorom sa spomína nejaká Veľká Morava, nad ktorou vraj predtým vládol Svätopluk, sú uvedené aj mená riek, ktoré tečú cez túto krajinu. Lenže žiadna z tých riek netečie cez Slovensko ani cez českú Moravu. Tie rieky tečú cez Sedmohradsko. Niekde je chyba. Zmýlil sa byzantský cisár, alebo sa mýlia naši historici?
Knižka Maramureš – krajina Svätoplukova poukazuje nielen na tieto spomenuté nezrovnalosti, ale aj na celý rad ďalších podivuhodností, ktoré historikom očividne nevadia. Elementárna logika určite teda nie je súčasťou štúdia histórie, a ani povinnou výbavou historikov. Aby sa čitateľ mohol sám nad tým zamyslieť, sú v knihe uvedené aj originálne latinské zápisy franských analistov, ako aj preklad časti grécky písaného spisu byzantského cisára Konštatína VII. Porfyrogeneta, týkajúceho sa Veľkej Moravy. Tieto zdroje sú však celkom jednoznačne v rozpore so svojráznou interpretáciou histórie Veľkej Moravy našimi ale samozrejme aj českými historikmi. Knižka poukazuje aj na niektoré ničím nepodložené, doslova vymyslené tvrdenia, ktoré sa stali akýmsi kánonom. Ako napríklad zosadenie Mojmíra franským kráľom, či porážka Avarov Karolom Veľkým. Nájdeme v nej, ale aj iné zaujímavosti. Napríklad konečne už správny preklad časti arabského spisu o Svätoplukovi a jeho ríši, ktorý napísal ibn Rusta.
Miestami to vyzerá tak, akoby sa autor s čitateľom hral. Uvádza oficiálne tvrdenia historikov a potom kladie otázky, a poukazuje na očividné logické rozpory. Nie sem tam niečo, ale viaceré “oficiálne historické udalosti” akosi nesedia, sú nelogické. No a treba poznamenať aj to, že autor nie je sám, kto si to všimol. Už pred rokmi totiž významný americký lingvista a filológ Horace Lunt vyhlásil, že oficiálna história Veľkej Moravy, je len domnienka (špekulácia), ktorá je udržiavaná iba autoritou profesionálnych historikov, vysokoškolských profesorov atď.
Šokujúce však je, že pokiaľ sa po prečítaní knihy pozrieme na našu, alebo aj na európsku históriu nezaťažení výkladom, ktorý nám predkladajú historici, uvidíme tú históriu naraz úplne odlišnú od tej oficiálnej, alebo od tej, ktorú nás učili v škole. Či takýto pohľad na históriu prijmeme alebo odmietneme, to je už na nás. Faktom ale je, že vo svetle nových zistení sa tá stará “oficiálna” história stáva čoraz menej udržateľnou.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
