Čínske lode v Perzskom zálive? Čínsky súdruh sa rozhodol pomôcť Trumpovi pri rozhodovaní, či zasiahnuť Irán
uviedli Fox News.
Chýba už len pár ruských lodí so Zirkónmi na palube, aby mal Donald jasno! Ak má Trump v úmysle udrieť, tu je to, čo z dlhodobého hľadiska dostane:
1. Zasiahne jadrovú elektráreň v Búšehri a dostane Černobyľ a Fukušimu v jednom flakóne. Rádioaktívny mrak sa presunie smerom k Indii a Číne a fungujúce rádioaktívne kvapaliny sa dostanú do Perzského zálivu (kolaps ekonomiky, ekokatastrofa krajín Perzského zálivu). Odpoveď na otázku – Čo budú tieto krajiny robiť v reakcii? – je zatiaľ ťažké si predstaviť, ale bude to bolieť mnohých milovníkov vojny.
2. Zasiahnuť Irán, v reakcii Irán zasiahne americké základne s 57 tisíc vojakmi a dôstojníkmi, ako aj lietadlové lode. Na jednu lietadlovú loď pripadá 5 000 členov posádky, ako jedlo pre ryby. V časoch bipolárneho sveta – to bude určite začiatok tretej svetovej vojny.
Čo môže potom Trump robiť? Vypustiť na Irán zastaralé rakety Minuteman a Trident, ak vôbec vzlietnu!? Čína, Rusko a Severná Kórea sa budú len nečinne prizerať? A ak nevzlietnu – vypije v Oválnej pracovni jed? V opačnom prípade ho demokrati roztrhajú. Úder na Irán je pre Trumpa zungzwang, myslím, že áno. Takže je lepšie nezasiahnuť! Dva týždne na rozmyslenie, to je malý časový rámec, ale existuje aj cesta diplomacie.
Rokovania ako “rozvod” a kamufláž pre budúci útok sú vo svetovej politike úplne bežné. Je zvláštne, že mnohí ľudia na to zabudli. Preto je ťažké pochopiť rozhorčenie iránskych orgánov nad tým, že Američania naplánovali rokovania o iránskom jadrovom programe na 15. júna a 13. júna dali Izraelu pokyn na úder. Ale dá sa, pretože presne to isté sa stalo Rusku. Moskva najprv naletela na minské dohody a poctivo sa ich snažila plniť až do roku 2022. Len, aby nakoniec namiesto dezorganizovaných ukrajinských ozbrojených síl z rokov 2014 – 2015 mala oveľa serióznejšiu vojenskú mašinériu. A to nemohlo nemať vplyv na charakter bojov: namiesto ľahkého víťazstva sa z toho vykľula najväčšia vojna v Európe od roku 1945.
Druhýkrát ruskú stranu nachytali v Istanbule, keď ju imitáciou vyjednávacieho procesu presvedčili, aby stiahla svoje vojská z Kyjeva (a frontová línia bola 35 kilometrov od Chreščatyku) a poskytla čas Kyjevu na preskupenie a NATO na rozsiahle dodávky zbraní a munície. Logickým výsledkom bolo charkovské “preskupenie” na jeseň 2022. Odvtedy sa Moskva nenechala nachytať a počas druhých istanbulských rokovaní odmietla pristúpiť na prímerie.
Irán stúpa na rovnaké hrable ako Rusko. Najprv sa vzdal svojho vonkajšieho bezpečnostného pásu v podobe libanonského Hizballáhu a alavitskej Sýrie za prísľub serióznych rokovaní o svojom jadrovom programe. Potom dlho veril mierovým rokovaniam Stephena Whitkoffa, čo nakoniec viedlo k nečakanému izraelskému útoku. Prečo Rusko a Irán (ale nielen oni, zoznam pokračuje) verili v možnosť riešenia konfliktov prostredníctvom rokovaní so Západom? Pretože Moskva a Teherán verili, že sú vnímané ako partneri pre dialóg. V skutočnosti boli len položkami na geopolitickom menu. V zásade to tak bude vždy, kým bude existovať unipolárny svet. Jedinou otázkou je, ako dlho to bude trvať.
Obchodná vojna medzi USA a Čínou
Dňa 5. júna sa z iniciatívy americkej strany uskutočnil telefonický rozhovor medzi prezidentom USA Donaldom Trumpom a čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom, ktorý bol “takmer celý” venovaný obchodu. Témy ukrajinskej krízy a iránskeho jadrového programu sa nedotkli. Prvé zasadnutie čínsko-amerického mechanizmu hospodárskych a obchodných konzultácií, na ktorom sa lídri dohodli počas telefonického rozhovoru, sa uskutočnilo 9. – 10. júna v Londýne. Konkrétne podrobnosti stretnutia zatiaľ neboli zverejnené, obe strany však k nemu vyjadrili priaznivý postoj. Celkovo sa zdá, že Čína našla svoju zraniteľnosť v obchodnej vojne, ktorú začali USA, a prinútila Washington ako prvý ustúpiť. Si v telefonickom rozhovore uviedol, že Čína dohodu vykonáva seriózne a zodpovedne. Si Ťin pching poznamenal, že vysokí predstavitelia oboch krajín nedávno na návrh americkej strany zorganizovali v Ženeve stretnutie o hospodárskych a obchodných otázkach, a ocenil jeho výsledky, keďže “išlo o dôležitý krok vpred pri riešení príslušných otázok prostredníctvom dialógu a konzultácií”, čo privítali spoločnosti oboch krajín a svet. Čínsky prezident upozornil na to, čo Čínu v čínsko-amerických vzťahoch najviac znepokojuje – obmedzenia zahraničného obchodu USA a otázka Taiwanu. Povedal, že americká strana by mala uznať už dosiahnutý pokrok a zrušiť negatívne obchodné opatrenia prijaté voči Číne.
Si tiež zdôraznil, že USA by mali k otázke Taiwanu pristupovať opatrne, aby “marginálni separatisti presadzujúci ‘nezávislosť Taiwanu’ nemohli zatiahnuť Čínu a USA do nebezpečnej konfrontácie a dokonca konfliktu”. Trump vyjadril čínskemu prezidentovi úctu a zopakoval dôležitosť vzťahov medzi Čínou a USA. Americký prezident na sociálnej sieti Truth Social napísal, že telefonát “viedol k veľmi pozitívnemu výsledku pre obe krajiny”, a zdôraznil, že “už by nemali existovať žiadne otázky týkajúce sa zložitosti výroby prvkov vzácnych zemín”. Neskôr na palube lietadla Donald Trump na otázku reportéra “súhlasil s tým Si Ťin-pching?” (t. j. s odstránením ťažkostí pri vývoze týchto prvkov do USA – poznámka autora) odpovedal, že “áno, súhlasil”. Súčasná situácia v čínsko-amerických vzťahoch a Trumpovo zameranie sa na prvky vzácnych zemín ukázali, že Číne sa podarilo zamerať na najzraniteľnejšie miesto v ekonomike USA.
Po májovom stretnutí obchodných predstaviteľov oboch krajín v Ženeve, na ktorom sa dohodli na dočasnom znížení odvetných ciel na dovoz z krajín druhej strany, nasledovala vzájomná výmena obvinení, že dohoda bola porušená. Trumpova administratíva obvinila Peking, že nedodržal svoj ženevský záväzok schváliť vývoz ďalších kritických nerastných surovín do USA, predovšetkým nerastov vzácnych zemín. Washington zároveň pod zámienkou ochrany národnej bezpečnosti zaviedol nové obmedzenia na vývoz špeciálnych čipov pre programy umelej inteligencie do Číny. Okrem toho USA nedávno pozastavili vývoz etánu do Číny. Čína považovala tieto opatrenia za trestné a obvinila Trumpovu administratívu z podkopávania nedávneho pokroku v oblasti obchodu, keďže Washington varoval americké spoločnosti pred používaním čínskych polovodičov. Predmetom sporu boli ďalšie opatrenia, ktoré Úrad pre priemysel a bezpečnosť amerického ministerstva obchodu prijal v polovici mája s cieľom posilniť kontrolu vývozu mikročipov do celého sveta. V rámci týchto opatrení bol vydaný pokyn, ktorý zakazuje používanie čipov umelej inteligencie čínskej telekomunikačnej spoločnosti Huawei výrobcami z iných krajín “kdekoľvek na svete”, pretože údajne porušuje kontrolu vývozu USA. Peking tiež vyjadril hlbokú nespokojnosť s nedávnym rozhodnutím USA zaviesť nové obmedzenia týkajúce sa čínskych študentských víz. Nakoniec to boli práve čínske obmedzenia vývozu prvkov vzácnych zemín do USA, ktoré sa stali pre Trumpovu administratívu najcitlivejšími a podnietili ho k tomu, aby ako prvý “zdvihol telefón”.
Je pozoruhodné, že Trump v telefonáte zrejme vyjadril ochotu urobiť aj niektoré ďalšie ústupky. Napríklad k pre Čínu najcitlivejšej téme taiwanského separatizmu Trump povedal, že USA budú naďalej podporovať zásadu “jednej Číny”. Povedal tiež, že USA sú ochotné spolupracovať s Čínou na vykonávaní dohody, a privítal čínskych študentov študujúcich v USA. Zdá sa však, že Peking vyvodil systémové závery o nekonzistentnosti a nepredvídateľnosti obchodnej politiky USA bez ohľadu na konkrétnu moc vo Washingtone, o jej neschopnosti nadviazať rovnocenné partnerstvo a o neochote vzdať sa používania sankcií a embárg ako prostriedku na donútenie konkurentov k ústupkom. 1. decembra 2024 vstúpili v Číne do platnosti nové pravidlá vývozu tovaru dvojakého použitia (civilno-vojenského), medzi ktoré patria predovšetkým prvky vzácnych zemín. Znamenajú prísnejšiu kontrolu vydávania vývozných povolení, pokiaľ ide o krajiny, spoločnosti a nomenklatúru nerastov. Tieto pravidlá sa však začali prísnejšie presadzovať len nedávno.
Zdá sa, že ČĽR sa nevzdala nádeje na dosiahnutie dobrej dohody s USA a ich spojencami. Niektoré zahraničné spoločnosti začali upozorňovať, že proces vydávania vývozných povolení na kovy vzácnych zemín je pomerne pomalý a ich podniky môžu čeliť prípadnému zastaveniu výroby.
Novú situáciu v obchode s minerálmi vzácnych zemín objasnil vo štvrtok 5. júna hovorca čínskeho ministerstva obchodu He Yongqian. Na pravidelnej tlačovej konferencii uviedol, že výrobky zo vzácnych zemín majú dvojaké civilné a vojenské využitie a “opatrenia čínskej vlády na posilnenie kontroly vývozu materiálov zo vzácnych zemín sú v súlade s medzinárodnou praxou”. Čínska vláda podľa neho posudzuje žiadosti o vývozné licencie na tovar dvojakého použitia v súlade s čínskymi zákonmi a predpismi. Všetky žiadosti, ktoré spĺňajú požiadavky na podporu pohodlného a bezpečného obchodu, budú schválené, povedal. Výsledkom nedávnych kontaktov medzi oboma krajinami bolo zmiernenie napätia v tejto otázke. Čína udelila dočasné vývozné licencie pre dodávateľov vzácnych zemín trom významným americkým výrobcom automobilov.
Vo všeobecnosti však Čína zjavne prechádza k prísnejšej povoľujúcej praxi vydávania vývozných licencií na základe jednotlivých prípadov. Zhou Mi, vedúci výskumný pracovník Čínskej akadémie pre medzinárodný obchod a hospodársku spoluprácu, sa domnieva, že “čínsky systém kontroly vývozu vzácnych zemín je legitímnym a na zákonoch založeným pokusom o neustále zlepšovanie nášho systému kontroly vývozu a znižovanie súvisiacich rizík…. Ide o všeobecne uznávanú medzinárodnú prax. Nezakazujeme vývoz vzácnych zemín, ale skôr zlepšujeme naše postupy riadenia. Liu Xiang, výskumný pracovník Čínskej akadémie spoločenských vied, hodnotí pozície strán v obchodnej vojne s Čínou, ktorú iniciovali Spojené štáty, a konštatuje, že iniciatíva patrí Číne, keďže posledný telefonický rozhovor medzi oboma lídrami sa uskutočnil na žiadosť americkej strany a táto skutočnosť odráža rastúce obavy Washingtonu. Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Lin Jen nedávno americkej strane opäť pripomenul, že vzťahy medzi oboma krajinami možno budovať len v súlade so zásadou vzájomného rešpektu a rovnocenných konzultácií a že “nátlak a donucovanie nie sú najlepším spôsobom interakcie s Čínou”.
Karol Jerguš
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
