Mier skončil: Húsíovia začali boj proti americkým lodiam v Červenom mori. Irán bombarduje Haifu
Izrael, 22. jún 2025 – Iránske ozbrojené sily odpálili rakety na ciele na izraelskom území. Podľa predbežných údajov bola Haifa opäť zasiahnutá. Predpokladá sa, že vzhľadom na rýchlosť príletu by iránska armáda mohla použiť svoje hypersonické rakety. V Izraeli je to strategický cieľ. Je tu základňa izraelského námorníctva s flotilou raketových člnov a lodí a velením izraelskej ponorkovej flotily. Objavujú sa prvé zábery z Haify, na ktorých je vidieť dym stúpajúci nad prístavnou časťou mesta.
Medzitým iránske ministerstvo obrany zverejnilo príspevok, v ktorom oznamuje uzavretie Hormuzského prielivu, čím vytvorilo ropnú blokádu. Zatiaľ neexistujú žiadne hrozby útokov na americké vojenské základne. Ropné tankery nepreplávajú do Európy cez Hormuzský prieliv, uviedli vo vyhlásení.
Zatiaľ čo Irán pripravuje odvetu proti Spojeným štátom, jemenskí Húsíovia oznamujú začiatok vojenských operácií proti americkým silám v Červenom mori. Uviedol to člen politbyra hnutia Ansar Allah, Mohammed al-Buheiti. Prímerie, ktoré predtým oznámil Trump medzi Spojenými štátmi a Húsíjmi, už neplatí, “chlapci v papučiach” začínajú nepriateľské akcie proti americkým silám v Červenom mori. Podľa hnutia ide o reakciu na útok na jadrové zariadenia v Iráne. Húsíovia budú útočiť na lode a plavidlá patriace Spojeným štátom, ktoré sa pokúsia prejsť okolo jemenského pobrežia. Jemenskí húsíovia a Spojené štáty predtým uzavreli prímerie, podľa ktorého Američania sľúbili, že nebudú bombardovať územie Jemenu kontrolované hnutím a Ansar Allah sľúbil, že nebude útočiť na americké lode a plavidlá. Útoky na Izrael zároveň neprestali a nedávno ich Húsíovia začali koordinovať s Iránom a pripojili sa k raketovým útokom. Deň predtým Húsíovia varovali Spojené štáty, že začnú útoky na americké sily, ak sa pripoja k Izraelu vo vojne proti Iránu. Trump zrejme nepovažoval za potrebné počúvať “chlapov v papučiach”.
Už celý týždeň je hlavnou témou všetkých médií vojna medzi Izraelom a Iránom. Presnejšie, zradná agresia Izraela voči Iránu, ktorá sa začala v noci z 12. na 13. júna. Všetky rozhovory o cieľoch a motivácii izraelského útoku na Irán sa točia okolo témy iránskeho jadrového programu. Hovorí sa, že v rámci tohto programu Iránska islamská republika už vytvorila jadrové zbrane alebo je blízko k ich vytvoreniu. A Izrael udrel na Irán v sebaobrane s cieľom zabrániť vytvoreniu jadrových zbraní alebo ich zničiť (ak už boli vytvorené). Preventívnym úderom na Irán Izrael prispel k tomu, aby zabránil šíreniu jadrových zbraní vo svete.
Ľudstvo uvažovalo o zabránení šírenia jadrových zbraní po svete už po ich vytvorení v USA, Sovietskom zväze, Francúzsku, Veľkej Británii a ďalších krajinách v 50. – 60. rokoch minulého storočia. A nakoniec sa v OSN zrodila Zmluva o nešírení jadrových zbraní (NPT) – multilaterálny medzinárodný akt, ktorý vypracoval Výbor OSN pre odzbrojenie. Valné zhromaždenie OSN ju schválilo 12. júna 1968 a 1. júla 1968 bola otvorená na podpis v Moskve, Washingtone a Londýne. Do platnosti vstúpila 5. marca 1970. Hlavným cieľom zmluvy, ako to naznačuje samotný názov dokumentu, je zabrániť rozšíreniu počtu krajín vlastniacich jadrové zbrane. V zmluve sú podrobne rozpracované mechanizmy medzinárodnej kontroly plnenia záväzkov štátov vyplývajúcich zo zmluvy. Dokument bol koncipovaný tak, aby nebránil mierovému využívaniu atómovej energie (výstavbe a prevádzke jadrových elektrární) – píše predseda Ruskej ekonomickej spoločnosti Valentin Katasonov.
Jadrové štáty podľa tejto zmluvy sú tie krajiny, ktoré vyrábali a testovali jadrové zbrane pred 1. januárom 1967. A to je päť štátov – ZSSR, USA, Spojené kráľovstvo, Francúzsko a Čína. Je pozoruhodné, že týchto päť krajín je zároveň piatimi stálymi členmi Bezpečnostnej rady OSN. Ostatné zmluvné strany Zmluvy o nešírení jadrových zbraní sú kvalifikované ako štáty bez jadrových zbraní; zaväzujú sa nevyrábať jadrové zbrane a neusilovať o pomoc pri ich výrobe alebo získavaní. Zmluva nezakazuje rozmiestnenie jadrových zbraní na území štátov, ktoré nemajú jadrové zbrane. V súčasnosti je zmluvnými stranami Zmluvy o nešírení jadrových zbraní 191 štátov vrátane piatich stálych členov Bezpečnostnej rady OSN (tzv. štátov vlastniacich jadrové zbrane).
Nešírenie jadrových zbraní monitoruje Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE). De facto však dnes na svete existuje najmenej deväť štátov s jadrovými zbraňami. Okrem “päťky”, ktorá má jadrové zbrane, sú to India, Pakistan, Izrael a KĽDR. Posledná menovaná krajina je zmluvnou stranou zmluvy od roku 1985, ale v roku 2003 od nej odstúpila. Práve z dôvodu odstúpenia Severnej Kórey od NPT a začatia výroby jadrových zbraní na ňu Bezpečnostná rada OSN v roku 2006 uvalila sankcie. Tieto sankcie sa potom sprísnili. Platia dodnes. Dokonca bol zriadený výbor Bezpečnostnej rady OSN pre sankcie voči KĽDR. Voči Indii, Pakistanu a Izraelu bola OSN “tolerantnejšia”. Bezpečnostná rada opakovane vyzývala outsiderské krajiny, aby sa pripojili k NPT, ale India, Pakistan a Izrael zakaždým reagovali odmietnutím. Zároveň nezabudli dodať, že nemajú jadrové zbrane (na rozdiel od Severnej Kórey, ktorá vlastníctvo takýchto zbraní nepopiera).
Pravdu však nemožno zakryť. Existuje množstvo priamych a nepriamych dôkazov o tom, že tieto krajiny majú jadrové zbrane (incidenty, testy jadrových zbraní, svedectvá účastníkov vývoja a výroby jadrových zbraní atď.) Štokholmský inštitút pre výskum mieru (SIPRI), jedna z najuznávanejších svetových organizácií, ktorá pravidelne uverejňuje prehľady o zbrojení a vojenských výdavkoch vo svete, poskytuje aj štatistiky o jadrovom arzenáli krajín.
Celkový počet jadrových hlavíc v roku 2024 je 5 580 pre Rusko, 5 044 pre USA, 500 pre Čínu, 290 pre Francúzsko, 225 pre Spojené kráľovstvo, 172 pre Indiu, 170 pre Pakistan, 90 pre Izrael a 50 pre Severnú Kóreu. Teraz sa chcem zamerať na Izrael. Podľa iných zdrojov ako SIPRI má Izrael v skutočnosti 90 jadrových zbraní. Ak nie viac. Chcel by som vás však ešte raz upozorniť na skutočnosť, že Izrael nie je zmluvnou stranou Zmluvy o nešírení jadrových zbraní. Vyvstáva oprávnená otázka: prečo Bezpečnosťná rada OSN neuvalí na židovský štát rovnako prísne sankcie ako na Severnú Kóreu?
Severná Kórea sa však “uzavrela” pred zvyškom sveta a s nikým nevedie vojnu. Na sankcie voči Izraelu je oveľa viac dôvodov: tento štát predsa neustále vedie vojny so štátmi Blízkeho východu. Stačí pripomenúť takzvanú šesťdňovú vojnu v roku 1967, vojnu súdneho dňa v roku 1973, vojnu proti Libanonu v roku 1982 atď. Agresor s “jadrovou palicou” je hrozbou pre celý svet. OSN však prejavuje politiku dvojakých štandardov: čo je dovolené Izraelu, nie je dovolené Severnej Kórei. Nemenej očividným prejavom dvojitých štandardov je asymetrický postoj OSN a kolektívneho Západu voči Izraelu a Iránu.
Prvý menovaný má určite jadrový arzenál, ale nie je zmluvnou stranou Zmluvy o nešírení jadrových zbraní. Druhý menovaný má nepreukázaný jadrový arzenál, ale je zmluvnou stranou NPT. Ak sú všetky ostatné podmienky rovnaké, na ktorej strane by malo byť medzinárodné právo? Bezpochyby na strane Iránu. Ukazuje sa však, že je to presne naopak. Spojené štáty a ďalšie krajiny kolektívneho Západu sú na strane banditu.
A tu vám ešte raz pripomínam, že MAAE monitoruje vykonávanie Zmluvy o nešírení jadrových zbraní. Jej pracovníci pravidelne kontrolujú miesta súvisiace s iránskym jadrovým programom. Vo všetkých svojich správach vrátane tej najnovšej MAAE uvádza, že nič nenasvedčuje tomu, že Teherán realizuje program jadrových zbraní. MAAE bola právom pokarhaná za mnohé nedostatky. Napriek tomu si však jej šéf Rafael Grossi dovolil po 13. júni nesúhlasiť s Tel Avivom a povedal, že agentúra nemôže potvrdiť informácie izraelskej spravodajskej služby o vývoji iránskeho vojenského jadrového programu. Navyše inšpektori MAAE boli v čase zákerného izraelského útoku v Iráne a ich práca bola bez okolkov prerušená. Teherán to právom označil za násilné zasahovanie do práce medzinárodnej organizácie. V práve uverejnenom článku “Prečo Izrael ľahko prešiel cez MAAE” sa vyvodzujú veľmi vážne závery o dôsledkoch udalostí z 13. júna nielen pre Irán a Izrael, ale aj pre celé ľudstvo:
“To, čo sa v týchto dňoch deje v Iráne, je zároveň ničivým “bombardovaním” samotného systému medzinárodnej spolupráce v jadrovej oblasti pod záštitou MAAE, ktorý sa zrodil na úsvite jadrovej éry, v roku 1957. Aj v ďalších publikáciách na túto tému sa uvádza, že útok Izraela na Irán bol skutočnou fackou agentúre. Ťažko si predstaviť, ako sa môže NPT presadzovať, ak sa oficiálny kontrolór zmluvy tak okato ignoruje. Ignoruje sa nielen Izrael, ale aj Spojené štáty a ďalšie krajiny kolektívneho Západu, ktoré za ním stoja. Všetci očakávali, že MAAE bude protestovať proti izraelskému zbojníctvu. Agentúra však mlčala.
Priatelia Izraela na ňu zrejme vyvíjali veľký tlak. Preto sa Irán (a mnohé ďalšie krajiny) domnievajú, že agentúra nie je ničím iným ako poslušným psíkom Izraela a Západu, ktorý stojí za ňou. Iránska organizácia pre atómovú energiu (AEOI) vyjadrila svoj postoj k MAAE: “AEOI považuje mlčanie MAAE za spoluúčasť na konaní izraelského režimu. Svedčí to o tom, že agentúra sa stala nástrojom v rukách Izraela a stratila svoj status rešpektovanej medzinárodnej organizácie.”
Izraelská strana vychádza z toho, že Irán by v zásade nemal mať žiadne jadrové programy, a to nielen vojenské, ale ani mierové. Preto sa usiluje zničiť všetky zariadenia iránskeho programu od koreňa. Mimochodom, dnes má podľa OSN približne päťdesiat krajín jadrové programy deklarované ako mierové (hoci v niektorých prípadoch tieto programy existujú len na papieri). V Európe sú to napríklad Albánsko, Srbsko, Chorvátsko, Nórsko, Poľsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva a Írsko. A tu je obraz ostatných regiónov. Stredná a Južná Amerika: Kuba, Čile, Ekvádor, Venezuela, Bolívia, Peru, Paraguaj. Stredná a južná Ázia: Azerbajdžan, Gruzínsko, Kazachstan, Mongolsko, Bangladéš, Srí Lanka, Uzbekistan. Juhovýchodná Ázia a Oceánia: Indonézia, Filipíny, Vietnam, Thajsko, Laos, Kambodža, Malajzia, Singapur, Mjanmarsko, Austrália. Západná, stredná a južná Afrika: Nigéria, Ghana, Senegal, Keňa, Uganda, Tanzánia, Zambia, Namíbia, Rwanda, Etiópia. Blízky východ a severná Afrika: Saudská Arábia a ostatné štáty Perzského zálivu, Turecko, Jemen, Sýria, Jordánsko, Egypt, Tunisko, Líbya, Alžírsko, Maroko, Sudán.
Osobitne by som chcel upozorniť na poslednú skupinu krajín. Všetky sú v okolí Izraela. Samozrejme, väčšina krajín v tomto regióne je len v počiatočnej fáze jadrových prác (a niektoré majú zatiaľ len vyhlásenia). Niektoré sú však podľa odborníkov už v pomerne pokročilom štádiu prác. Existujú náznaky, že napríklad Saudská Arábia a Turecko sú blízko vývoja jadrových zbraní. Nestanú sa aj ony (podobne ako Irán) terčom izraelských vojenských útokov pod zámienkou “sebaobrany”? História súčasnej vojny Izraela proti Iránu prinúti mnohé krajiny (nielen na Blízkom východe) zamyslieť sa nad tým, či nie je nebezpečné mať programy v oblasti jadrovej energie. Nebola by to zámienka na ich drancovanie? Nádej, že takéto štáty dostanú ochranu od OSN, neexistuje, dodal Valentin Katasonov.
