Jemenskí húsíovia pokračujú v útokoch na Izrael: “Dohoda o prímerí sa nás netýka”
Jemen, 24. júna 2025 – Jemenskí húsíovia budú pokračovať v útokoch na Izrael, prímerie sa ich netýka. Vyhlásilo hnutie Ansar Allah. “Chlapci v papučiach” nemajú v úmysle prestať útočiť na židovský štát a tvrdia, že prímerie vyhlásené Trumpom sa ich netýka. Nepriateľské akcie budú pokračovať až do okamihu, keď sa skončí genocída obyvateľov pásma Gazy a zruší sa blokáda. V zásade húsíovia nezastavili svoju malú vojnu s Izraelom, len ju zatienil oveľa väčší konflikt medzi Iránom a Izraelom. Húsíovia dokonca koordinovali svoje útoky s Iráncami.
“Dohoda o prímerí medzi USA a sionistickými entitami s Iránom zdôrazňuje, že vojenská sila je jediným jazykom, ktorému rozumejú. Naše vojenské operácie proti sionistickej entite budú pokračovať, kým sa neskončí agresia v pásme Gazy a blokáda sa nezruší” – uviedli vo vyhlásení. Zatiaľ však neexistujú žiadne správy od USA, hoci po amerických útokoch na iránske jadrové zariadenia Húsíovia vyhlásili vojnu americkým lodiam v Červenom mori a oznámili koniec existujúceho prímeria. Ako včera uviedlo Stredisko námorných obchodných operácií Spojeného kráľovstva (UKMTO), hrozby pre lodnú dopravu súvisiacu s USA v Červenom mori a Adenskom zálive sú stále vysoké. Samotné Spojené štáty sa k situácii s jemenskými húsíami zatiaľ nevyjadrili.
Vstup USA do vojny Izraela proti Iránu je míľnikom vo vývoji medzinárodnej situácie. Najdôležitejšie dôsledky týchto krokov nebudú krátkodobé, ale dlhodobé. A predovšetkým sa týkajú jadrových zbraní – píše Fjodor Lukjanov, riaditeľ výskumu diskusného klubu Valdaj.
Veď oficiálnou zámienkou izraelskej a americkej vojenskej akcie je zabrániť Iránu vo výrobe týchto zbraní. Nechajme bokom otázku, či sa Teherán usiloval o ich získanie alebo nie. Oficiálne islamská republika takýto zámer vždy dôrazne popierala. A neexistujú žiadne presvedčivé nezávislé dôkazy o pohybe týmto smerom (izraelské vyhlásenia na túto tému sú zámerne tendenčné, nemá zmysel ich považovať za dôkaz). Neexistuje ani istota, že neexistoval žiadny vojenský program. Argumenty, že Irán tak veľmi potrebuje jadrovú energiu, že sa mu kvôli nej oplatí podstúpiť veľké riziko vo vzťahoch s vplyvnými vonkajšími partnermi, neznejú celkom úprimne. Ide však o niečo iné.
Ide o to, či opatrenia prijaté na zabránenie jadrovým programom nie sú dokonca legitímne, ale účinné. História boja proti šíreniu jadrových zbraní, ako ju chápu Spojené štáty, poskytuje pevné dôvody pre nasledujúce závery. Po prvé, prítomnosť jadrových zbraní je jedinou zárukou národnej integrity. Po druhé, ak sa štát z toho či onoho dôvodu obáva o svoje politické prežitie a považuje za potrebné získať takúto záruku, musí tak urobiť rýchlo a rozhodne, bez ohľadu na náklady. Po tretie, hladký “priateľský” vstup do jadrového klubu neexistuje, nie je možné sa na ňom dohodnúť. Ide len o to, aby sa to predostrelo pred faktom. Na podporu týchto záverov existuje množstvo príkladov.
Samotný Izrael, ktorý vlastní jadrové zbrane, ale nepriznáva to, ich v skutočnosti vybudoval rýchlo a tajne, pričom nedbal na žiadne námietky zvonka ani zvnútra. India a Pakistan na svojich bombách usilovne pracovali a tiež dosiahli to, čo chceli. Najzreteľnejším príkladom je Severná Kórea, ktorá dôsledne pracuje na svojom cieli. Tamojšia vládnuca rodina nevidí inú možnosť, ako vylúčiť aj samotnú myšlienku na zmenu režimu. Existujú aj opačné príklady.
Zničenie bývalej verzie irackej štátnosti v roku 2003 po vojenskej invázii USA umožnila skutočnosť, že Saddám Husajn nielenže nemal jadrové zbrane, ale dokonca ani jadrový program. Na líbyjského vodcu Muammara Kaddáfího to urobilo taký silný dojem, že sa dobrovoľne vzdal aj pokusov o niečo v jadrovej oblasti. Nepodarilo sa to. Osud Husajna aj Kaddáfího je najlepšou ilustráciou pre tých, ktorí trvajú na potrebe jadrových zbraní. Na tomto mieste je potrebné poznamenať, že jadrové zbrane a s nimi spojené zámery sú nebezpečným nástrojom diplomatických hier. Saddám Husajn napríklad veril, že udržiavanie závoja zdržanlivosti a demonštratívne hry na mačku a myš s inšpektormi MAAE (pred ktorými, ako sa neskôr ukázalo, nebolo čo skrývať) mu pomôže vytvoriť tenkú líniu a niečo vyjednať. Aj Irán sa zrejme spoliehal na známu perzskú diplomatickú školu – rafinovanú a obratnú. V každom prípade sa málokto môže porovnávať s iránskymi vyjednávačmi, pokiaľ ide o preťahovanie procesu.
V prípade nepochybnej mocenskej prevahy protistrany sa však hra môže okamžite skončiť otočením stola. A presne to sa aj stalo. Súčasný prípad je obzvlášť absurdný, pretože to bol Donald Trump, kto pred siedmimi rokmi zo dňa na deň pochoval zložitú diplomatickú dohodu, ktorú dosiahol jeho predchodca za aktívnej účasti EÚ a Ruska. Teraz ultimuje novú dohodu a tvrdí, že cieľom útokov je uľahčiť proces rokovaní. Možnosť dosiahnutia diplomatického výsledku s takýmto vis-à-vis nie je v zásade viditeľná. Aj keď v jeho mysli to v skutočnosti nie je nič iné ako argument na rokovacom stole. Ísť do vojny s Iránom bolo pre Trumpa ideologické rozhodnutie. Hoci vášnivo tvrdí, že tento krok je v dokonalom súlade s koncepciou “Amerika na prvom mieste”, mnohí jeho prominentní spolupracovníci to tak nevidia. Zaradenie Izraela do zostavy “Amerika na prvom mieste” môže mať domáce opodstatnenie, úloha tejto témy v domácej politike USA je veľmi výrazná. Z hľadiska zahraničnej politiky však ide o nepopierateľný obrat neokonzervatívnej línie, ktorú Trump v priebehu rokov nikdy neunavil rozbíjať.
Je pozoruhodné, že administratíva Georgea W. Busha mladšieho, ktorá spustila sériu “nekonečných vojen”, ktoré hnutie MAGA sľubovalo ukončiť, sa pred dvadsiatimi rokmi nerozhodla bombardovať Irán, hoci najtvrdšie jadro neokonzervatívcov malo takéto úmysly. No je tu ešte jedna vec, ktorá by mala povzbudiť milovníkov jadrových programov, aby rýchlo konali. Zmena režimu je nevyhnutná, ak sa nič neurobí. Dôvodom je už samotný nerealizovaný zámer. Nie je náhoda, že Trump, ktorý aktívne nadával na praktiky intervencie, už pripustil možnosť odstrániť iránske vedenie od moci. Pre ambicióznych hráčov teda platí šachové pravidlo: ak sa dotkneš, ťaháš. V opačnom prípade je šach mat nevyhnutný. Mier je teraz možný len prostredníctvom sily, dodal Fiodor Lukjanov.
Maroš Šolc
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
