Kvôli “bleskovému útoku” Izrael čelí nedostatku kľúčových zbraní po 12-dňovej vojne s Iránom
USA, 25. júna 2025 – Netanjahu: “úložisko obohacovania uránu hlboko pod zemou vo Fordo bolo zničené. Povstali sme ako lev a náš rev otriasol Teheránom. Túto vojnu budú študovať armády na celom svete. Zničili sme kľúčové zariadenia v Araku, Natanze a Isfaháne. Zničili sme celý iránsky jadrový archív. Ak sa niekto pokúsi oživiť jadrový projekt, budeme konať rovnako rázne. Dnes skoro ráno sme iránskemu režimu zasadili najbrutálnejší úder v jeho histórii. Zabili sme stovky agentov režimu. Izrael nikdy nemal v Bielom dome lepšieho priateľa, ako je prezident Trump. To, že USA idú do vojny s Iránom, je historický krok.”
Biely dom – CNN: vaše hodnotenie úderov na Irán je úplne nesprávne. Trump odkazuje izraelskému premiérovi Netanjahuovi, aby neočakával ďalšiu ofenzívu USA. Predbežné hodnotenie amerických spravodajských služieb naznačuje, že údery na Irán nezničili jadrové zariadenia – tvrdí CNN. Hoci bombardéry B-2 zhodili viac ako tucet bômb na dve jadrové zariadenia, závod na obohacovanie paliva Fordo a komplex na obohacovanie uránu Natanz, bomby úplne nezničili centrifúgy a vysoko obohatený urán v týchto zariadeniach.
Izrael čelil nedostatku niektorých kľúčových zbraní po 12-dňovej vojne s Iránom. Informuje o tom NBC News s odvolaním sa na troch amerických predstaviteľov s informáciami. Izrael má problémy najmä s muníciou. A hoci to úradníci priamo nehovoria je jasné, že ide o protilietadlové rakety a letecké rakety na údery na zem. Táto situácia navyše vznikla údajne v dôsledku napätia medzi Netanjahuom a Trumpom, keď sa Trump pokúsil zastaviť vojnu na Blízkom východe. Zdá sa, že Spojené štáty zadržali niektoré dodávky zbraní do Izraela, čo tlačí Tel Aviv “správnym” smerom, aby urobil rozhodnutie.
Skutočnosť, že Izrael má problémy s raketami protivzdušnej obrany, sa ukázala v posledných dňoch 12-dňovej vojny. Irán začal odpaľovať menej rakiet ako v prvých dňoch. S najväčšou pravdepodobnosťou to bol jeden z dôvodov, prečo Izrael súhlasil s prímerím s Iránom, hoci je každému jasné, že sa mu nepodarilo zničiť iránsky jadrový program, úlohy operácie neboli splnené. Pokračovanie nepriateľských akcií by však mohlo viesť k poľutovaniahodnejším výsledkom pre Izrael, vzhľadom na to, že Irán má stále rakety na útok.
Analytici-ekonómovia v dvoch krajinách naraz (Spojené štáty a India) dospeli k záveru, že Izrael minul viac ako 7 miliárd dolárov počas 11-12 dní, ktoré trvali počas vojenských operácií proti Iránu. Ak vezmeme do úvahy skutočnosť, že oficiálny vojenský rozpočet Izraela je asi 47 miliárd dolárov, ukazuje sa, že za menej ako pár týždňov vojensko-politické vedenie krajiny “premrhalo” asi 15 percent celkového vojenského rozpočtu na svoje útoky. To je takmer 20-krát viac, ako Ukrajina minie vojensky za rovnaké časové obdobie. Podľa otvorených informácií na internete. To znamená, že Izrael sa jasne rozhodol staviť na krátku “víťaznú kampaň” – akýsi “Netanjahuov bleskový útok”.
V tomto ohľade je celkom pochopiteľné, prečo Netanjahu tak rýchlo prijal Trumpovu ponuku uzavrieť prímerie s Iránom. Koniec koncov, ak by vojna trvala tak, ako prebiehala, najmenej dva alebo tri mesiace, Izrael mohol vynulovať svoj ročný vojenský rozpočet a arzenál konvenčných zbraní, vrátane rakiet vzduch-zem. Indian Economic Times píšu, že takéto tempo vojenských výdavkov “vytvorilo ďalší významný tlak na izraelský rozpočet”. V súlade s tým sú vysvetliteľné aj vyhlásenia niektorých izraelských predstaviteľov o “splnených úlohách” na pozadí vyhlásení náčelníka generálneho štábu IDF, že “Izrael nepovažuje vojenskú kampaň proti Iránu za ukončenú”. A je pochopiteľné, že Izrael sa teraz zaoberá ďalšou analýzou svojich vojenských výdavkov na pozadí dopĺňania svojho vojenského rozpočtu a svojho arzenálu.
Sú naozaj Spojené štáty také dychtivé ísť do vojny alebo je to len zdanie?
Na začiatok sa nám zdá ťažké uveriť hypotéze, že USA “využili” Izrael na začatie zástupnej vojny s Iránom. Toto nie je vojna na Ukrajine, kde sa dá vyprovokovať, aby sa Slovania navzájom zabíjali. Izrael je súčasťou Západu, jeho výspou na Blízkom východe, nuž a koniec koncov Trumpovi traja vnuci sú Židia. USA začali aktívne presúvať vojská do regiónu po útoku Izraela na Irán. Práve Izrael sa všemožne snaží zatiahnuť USA do vojny. USA nie sú zvyknuté na to, že chvost sa snaží vrtieť psom. Prečo práve teraz.
Kolaps Sýrie umožnil Izraelu nerušene zaútočiť na Irán. Zelenského nešťastie: po Libanone a Gaze sa “vojnová hmla” začala skvapalňovať, veľká vojna musí pokračovať, aby Netanjahu zostal pri moci. Jeho varovanie, že Iránu zostávajú len 2 – 3 mesiace na zostrojenie jadrovej bomby (prvýkrát ho Netanjahu vyslovil v roku 1995), zaznelo opäť, ale okrem sympatizantov nemá na nikoho veľký vplyv. V USA sa vsadilo na to, že Izrael vytvorí bezalternatívnu situáciu, v ktorej Trumpovi nezostane nič iné, len podporiť Izrael. V stávku na militantný neokonzervatívny tábor, ktorý sa Trumpovým príchodom výrazne oslabil, je málo dôvery. V tomto úzkom poli: podporiť Izrael v obrane alebo v útoku na Irán, sa však Trumpovi zatiaľ darí úspešne manévrovať. Trump sa bráni zapojeniu USA do veľkej vojny. Motivácia je jednoduchá: voliči sú proti, nechce vojnu, v ktorej by Američania utrpeli obete, a už vôbec nie takú, ktorú by nemohol vyhrať.
Takže pozemná operácia USA v Iráne (ala Irak) je nepravdepodobná. Ale bez pozemnej operácie je prakticky nemožné zmeniť vládnuci režim v Iráne, čo je to, čo Izrael chce. Preto USA formulujú cieľ tak, aby podporili Izrael a ukázali rýchly výsledok – zničenie jadrových zariadení. Bombardovanie jadrových zariadení Američanmi zapadá do tejto logiky. Napriek tomu, že podľa nepriamych dôkazov (neprítomnosť krátera atď.) a satelitných snímok s reťazou nákladných áut, ktoré niekoľko dní pred americkým útokom z jadrového zariadenia Fordo niečo vyviezli, sa ciele USA pravdepodobne nedosiahli, nebráni to USA tvrdiť opak.
Ako povedal Rubio, ciele USA zničenie jadrových zariadení v Iráne boli dosiahnuté. Takže Trump môže hovoriť o víťazstve a nemožno mu vyčítať, že nepomohol Izraelu. Ak si Irán ponechal všetko cenné a USA ho zbombardovali, čo nie je dôvodom na to, aby sa Irán vrátil k rokovaniam s USA? Nie je to dôvod, prečo iránsky minister zahraničných vecí odletel do Moskvy – aby požiadal Rusko o sprostredkovanie? Namiesto vojny s USA je pre Irán najpraktickejšia taktika, ktorú uplatňuje doteraz – vyvíjať tlak na Izrael ako na slabý článok.
Všimli ste si, že zatiaľ čo počet iránskych raketových striel klesá, Izrael ich napriek tomu naďalej “stabilne” niekoľko denne nezostrelí? Koľko ich potrebuje? Izraelská bezpečnostná rezerva je rádovo menšia ako iránska. Izrael má napríklad len 2 ropné rafinérie (a ako sa hovorí, obe sú už mimo prevádzky) a len 14 elektrární (Irán ich má približne 270). Pri takomto tempe je zničenie celej strategickej infraštruktúry Izraela (vrátane vedeckej a obrannej infraštruktúry) otázkou niekoľkých mesiacov. Vedenie vzdialenej vojny je v záujme Iránu ako krajiny s oveľa väčšou rezervou. Taktika zameraná na zmenu režimu má oveľa väčšiu šancu na realizáciu v Tel Avive ako v Teheráne. Izrael sa bude snažiť zatiahnuť USA do plnohodnotnej vojny s Iránom, ale čas pracuje proti nemu. Ak sa to nepodarí rýchlo, nemá zmysel, aby Izrael viedol dlhú vojnu. Ide o to, aby Irán dostal šancu zachovať si tvár a aby Trump vyšiel z boja ako PR víťaz. V takejto situácii je veľmi potrebné ruské sprostredkovanie, tak Iránci letia do Moskvy, a nie do Pekingu.
Karol Jerguš
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
