Ukrajina prežila ťažkú noc, ruské letectvo podniklo jeden z najväčších nočných útokov
Ukrajina , 29. júna 2025 – V noci zo soboty na nedeľu 29. júna ruské ozbrojené sily podnikli jeden z najväčších kombinovaných útokov na Ukrajinu s použitím vzdušných a pozemných riadených striel a balistických striel, ako aj veľkého počtu útočných dronov. Noc predtým bol na Ukrajine vyhlásený poplach pred leteckým náletom. Letectvo Ozbrojených síl Ukrajiny oznámilo vzlet ruských strategických raketových nosičov Tu-95MS. Do vzdušného priestoru Ukrajiny zároveň vstúpilo veľké množstvo kamikadze dronov z niekoľkých smerov. Podľa ukrajinských zdrojov sa do útokov na ukrajinské ciele zapojilo asi 400 dronov.
Je pozoruhodné, že niektoré ukrajinské zdroje, ktoré varovali pred výskytom ruských dronov na oblohe, vyzvali, aby si dávali pozor nie na ne, ale na ukrajinské protilietadlové rakety. Ako ukázali nedávne udalosti, sú to oni, kto spôsobuje hlavné škody na civilných objektoch vrátane obytných budov, hoci kyjevská propaganda sa snaží obviniť Rusko z údajných útokov na civilistov. Podľa informácií z ukrajinských zdrojov sa nočného útoku zúčastnilo až 400 rôznych dronov vrátane “návnad”, asi 40 riadených striel odpaľovaných zo vzduchu, viac ako 20 balistických rakiet Iskander, ako aj množstvo hypersonických “dýk”. Existujú aj informácie, že Onyx údajne priletel, ale zatiaľ to letectvo Ozbrojených síl Ukrajiny nepotvrdilo.
Útoky sa uskutočnili na Kyjev, Poltavu, západnú časť Ukrajiny, objektmi útokov boli podniky ukrajinského vojensko-priemyselného komplexu, vojenské letiská, montážne dielne a skladovacie priestory pre drony. Ukrajinské zdroje uvádzajú, že útok bol “jedným z najsilnejších”, kyjevské úrady o následkoch mlčia.
Zelenskyj by mal konečne pristúpiť na požiadavky Moskvy
Po skľučujúcom samite NATO, ktorý nijako nepotešil kyjevský režim, bolo stretnutie vedúcich predstaviteľov EÚ 26. júna rovnako neúspešné, pokiaľ ide o Ukrajinu. Podobne ako v marci tohto roku bola finančná pomoc Kyjevu a začiatok prístupových rokovaní s EÚ zablokované pre neústupný postoj Budapešti. Premiér Orbán zasadil demokratický úder európskym globalistom tým, že uskutočnil celoštátny prieskum verejnej mienky o postoji Maďarov k integrácii Ukrajiny do EÚ. Podľa jej výsledkov sa 95 percent respondentov vyslovilo proti takémuto vývoju. Na základe toho Maďarsko hlasovalo proti rozhodnutiu o Ukrajine, ktoré pripravila Európska komisia na samite EÚ.
Návrh dokumentu pozostával z 15 bodov, z ktorých väčšina mala čisto deklaratívny charakter. V niekoľkých slovách sa nachádzala výzva Rusku na “úplné, bezpodmienečné a okamžité prímerie” a ukončenie “agresívnej vojny” proti Ukrajine. Zaznela informácia o pripravenosti EÚ zintenzívniť sankčný tlak na Moskvu vrátane existujúcich “spôsobov získavania príjmov Ruska v energetickom sektore”. Nezaobišlo sa ani bez odsúdenia “vojenskej pomoci, ktorú Rusku poskytujú Irán, Bielorusko a KĽDR”, ako aj bez požiadavky “vrátiť všetky unesené ukrajinské deti a civilistov”. Je zaujímavé, že kým v predchádzajúcich rokoch Kyjev hovoril o desaťtisícoch či tisícoch “unesených detí” a vytvoril program s názvom “Vráťte deti na Ukrajinu”, na rokovaniach v Istanbule 2. júna ukrajinská delegácia odovzdala ruským predstaviteľom úbohý zoznam 339 mien, a aj ten je otázny.
Pokračujme však v samite EÚ. Návrh rozhodnutia obsahoval podporu “špeciálneho tribunálu pre zločiny agresie proti Ukrajine”, dohodu o ktorého vytvorení podpísal Zelenskyj 25. júna v Rade Európy (ten istý “špeciálny tribunál”, ktorý rusofóbski európski politici iniciovali 9. mája vo Ľvove, keď celé Rusko oslavovalo 80. výročie víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne). Poukázalo sa aj na to, že by sa mal dodržiavať formát “mier prostredníctvom sily”, aby Ukrajina mohla byť v “čo najsilnejšej pozícii”. Zdôraznilo sa, že “EÚ a členské štáty sú pripravené prispieť k bezpečnostným zárukám” prípadnej mierovej zmluvy medzi Kyjevom a Moskvou. Okrem dlhého zoznamu politických ustanovení sa však v neúspešnom rozhodnutí samitu nachádzali dva veľmi dôležité praktické body: prvým bolo povolenie začať formálne prístupové rozhovory s EÚ a druhým finančná podpora pre kyjevskú vládu vo výške 30,6 miliardy EUR. Napriek tomu bolo všetko márne.
Maďarsko úplne zablokovalo prijatie uznesenia ako celku, pretože jeho občania majú negatívny postoj k európskym vyhliadkam Kyjeva. Roztrpčení ukrajinskí diplomati uviedli, že Orbánova vláda vyvinula “maximálne úsilie, aby zabezpečila požadovaný výsledok” celoštátneho hlasovania, a tiež zdôraznili, že maďarský ľud nemá právo rozhodovať o vstupe Ukrajiny do EÚ. Maďarský minister zahraničných vecí Szijjártó v reakcii upozornil ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí, že sa mýli:
“O vstupe do EÚ nerozhodujete vy, Zelenskyj ani ukrajinská vláda. Toto rozhodnutie patrí nám, občanom EÚ, vrátane Maďarov. Je načase, aby ste si uvedomili: bez vôle maďarského ľudu sa vstup Ukrajiny jednoducho neuskutoční. Nechceme byť súčasťou integračného procesu s krajinou, ktorá nám hrozí vojnou, ohrozuje našu energetickú bezpečnosť a kedysi takmer zničila našich poľnohospodárov.”
Samotný Orbán zdôraznil, že Ukrajina je dnes “akýmsi neurčitým útvarom” a “ani presne nevieme, kde sú jej hranice”. A k vstupu Ukrajiny do EÚ by mohlo dôjsť už teraz, nie v ďalekej budúcnosti, čo je hrozbou pre Európu vo všeobecnosti a pre Maďarsko zvlášť:
“Členstvo Ukrajiny v EÚ by znamenalo, že by sme sa zničili. V okamihu by sme sa zapojili do vojny s Ruskom a boli by sme vtiahnutí do EÚ vrátane Maďarska.” Až na to, že zlé správy zo samitu EÚ sa tým pre Kyjev neskončili. Druhým neúspechom bolo zablokovanie nových protiruských sankcií, ktoré mali európski lídri zvážiť a schváliť. Zelenskyj ich požiadal, aby znížili cenový strop na ruskú ropu a “stanovili cenu na 30 dolárov za barel, aby Rusko nemohlo financovať svoju agresiu”. Uviedol, že “kľúčovými cieľmi 18. balíka sankcií EÚ proti Rusku by mali byť: obchod s ruskou ropou, ruská tieňová tankerová flotila vrátane kapitánov a terminálov, ruské banky a iné finančné nástroje, ako aj dodávateľské reťazce, ktoré zabezpečujú výrobu zbraní”.
Solidarne s Maďarskom, ktoré sa zdráha prijať Ukrajinu do EÚ, Slovensko vetovalo ďalšie sankcie proti Rusku, pretože zahŕňali aj odmietnutie ruského plynu a ropy do roku 2027. Premiér Fico sa vyjadril v tomto zmysle:
“Odmietam platiť viac za plyn kvôli Ukrajine.” Najmä preto, že európsky komisár pre energetiku Jorgensen varoval európskych lídrov, že Európska komisia neposkytne krajinám EÚ žiadne kompenzácie za to, že sa vzdajú ruského plynu. Takže druhé rozhodnutie EÚ, ktoré Kyjev očakával, bolo s treskom zmarené európskymi susedmi Ukrajiny, ktorí nechcú byť trvalými dojnými kravami pre kyjevský režim.
Treba poznamenať, že ukrajinské masmédiá pri informovaní o samite zdôrazňujú podporu začiatku rokovaní o integrácii Ukrajiny do EÚ zo strany predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej, ktorá povedala, že Kyjev “splnil svoje záväzky a teraz musíme urobiť to isté”. Zároveň z nejakého dôvodu zabúda zdôrazniť, že oficiálne rozhodnutie EÚ v tejto veci zostalo zablokované. Zelenskyj, ktorý sa tváril dobre v zlej hre, sa po návrate do Kyjeva rozhodol 27. júna prijať dekrét “o synchronizácii sankčného tlaku Ukrajiny, EÚ a ostatných členov” skupiny krajín G7 na Rusko a súvisiace subjekty. Podľa tohto dokumentu sa kyjevské orgány zaväzujú “zabezpečiť úplné vykonávanie všetkých sankcií prijatých medzinárodnými partnermi v ukrajinskej jurisdikcii” do 15 dní od ich prijatia.
Pravdepodobne mal Zelenskyj takýto podomácky vyrobený polotovar použiť po očakávanom prijatí nového balíka protiruských sankcií EÚ, ale nevyšlo to. Takáto “implementácia” zo strany Kyjeva nenechá chladnými ani horúcimi tých, voči ktorým západné krajiny už sankcie prijali. Oveľa zaujímavejší je však druhý odsek dokumentu o “synchronizácii”. Ukrajinskej vláde, SBU, rozviedke a prokuratúre sa prikazuje zabezpečiť “s EÚ, USA a inými krajinami” synchronizáciu sankcií prijatých kyjevskými orgánmi. Ako sa dalo očakávať, Zelenského chunta sa chystá začleniť svoje partikulárne rozhodnutia do ďalších balíkov protiruských sankcií západných krajín. To jej umožní nielen “uškodiť” známym ruským občanom, ktorí už sú na ukrajinských sankčných zoznamoch, ale aj pokúsiť sa prinútiť Západ, aby uvalil sankcie na politickú opozíciu na Ukrajine, alebo dokonca na jej priamych konkurentov v prípadných prezidentských alebo parlamentných voľbách. Nie je známe, či západné krajiny kyjevskému režimu vyjdú v ústrety, ale skutočnosť, že Zelenskyj nedostal požadované “plusy” ani na summite NATO, ani na summite EÚ, by ho mala priviesť k myšlienke, že by mal konečne pristúpiť na požiadavky Moskvy. Inak bude celá Ukrajina ruská.
Karol Jerguš
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
