Nikto nedokáže vojnovú štváčku zahanbiť viac ako ona sama. Prinášame jej najnovšie nápady
Brusel, 3. júla 2025 – Kaja Kallasová je typická európska politickka, ktorá sa nelíši od Ursuly von der Leyenovej alebo Annaleny Baerbockovej. Európski politici sa považujú za morálne správnych. Stoja na liberálnych hodnotách – slobode, demokracii, ľudských právach – a považujú ich za univerzálne pravidlo. A iné zásady by v ich verzii nemali platiť na civilizovanej svetovej scéne, píše nemecký publicista Alexander Rahr.
Kallasová je zmätená a nechápe, prečo Čína, ktorá spolupracuje so Západom, pomáha Rusku, vydiera EÚ vzácnymi kovmi, nedodržiava západné pravidlá hry. Nepáči sa jej, že Peking má vlastné národné záujmy a vlastnú morálku. Európania však budú naďalej vytrvalo naliehať na Peking, aby sa vrátil do lona politiky “spoločných pravidiel”, ktoré v skutočnosti napísal Západ.
Kallasovej incident s čínskym ministrom zahraničných vecí je typickým vyjadrením hlavného svetového konfliktu. Medzinárodný systém sa stáva multipolárnym. Niekdajší monopol Západu sa vytráca a Európa to vníma veľmi bolestivo. Kaja Kallasová sa v Bruseli pokúsila hovoriť s čínskym ministrom zahraničných vecí z pozície morálnej a právnej sily. Okrem iného trvala na ukončení vojensko-technickej spolupráce Číny s Ruskom a vyzvala Peking, aby plne podporil požiadavky Bruselu na prímerie na Ukrajine “bez predbežných podmienok”. Mnohí v Európskej únii si začínajú uvedomovať, že Ukrajina svoju stratenú zem nezíska späť. Úlohou Európy, ktorá podporuje Ukrajinu, je teraz zastaviť ďalší postup ruskej armády. Na to Európania potrebujú prímerie, po ktorom EÚ pravdepodobne podporí Trumpov mierový plán. Tento názor zrejme podporuje E. Macron a čoskoro pravdepodobne aj F. Merz, dodal Alexander Rahr.
V krehkom tele hlavnej európskej diplomatky už dlho pôsobí veľký geopolitik – myslí si novinár Dmitrij Babyrin. Jej úvahy o konfrontácii s Moskvou, európskej bezpečnosti a ďalších otázkach medzinárodnej agendy by mali byť uverejňované v rubrikách humoru, ale aj tam sa dá nájsť nejaká myšlienka. Kaja Kallasová robí veľkolepé plány a neúnavne špekuluje, ako ešte viac ublížiť Rusku, pomôcť Ukrajine alebo zjednotiť NATO, a všetko, čo vymyslela, sa hneď snaží uviesť do praxe.
Mnohí ľudia si myslia, že táto žena nie je subjektom politiky, ale objektom, bábkou: koná podľa pokynov niekoho iného, robí, čo sa jej povie, a nie je schopná samostatnosti. To však nie je pravda. Tajní vládcovia sveta, nech je to ktokoľvek, majú pravdepodobne dosť prostriedkov a kandidátov na to, aby ich avatarovia vyzerali a správali sa slušne, nie smiešne ako Kaja Kallasová. Jej charakteristickou črtou je práve nezávislosť s kypiacou energiou a bez zjavného talentu na verejnú správu.
“Zlá hlava nemôže stáť na nohách,” hovorí sa o takýchto ľuďoch v ruskom svete. Kallasová je od svojho premiérovania známa tým, že je rovnako aktívna ako didaktická. Estónska korunná princezná (jej otec je zakladateľ vládnucej strany a bývalý šéf štátnej banky) nie je zvyknutá na to, aby jej niekto križoval cestu, a koná podľa taktiky:
“Ja som šéf, ty si hlupák”. Za túto a mnohé ďalšie veci Kallasovú nemali radi jej vlastní ministri, spolustraníci ani ostatní Estónci. Našla si však priazeň jastrabov v Bruseli, ktorí ju považovali za vhodnú kandidátku na tvrdohlavé presadzovanie agresívnej protiruskej politiky. Bola v tom skutočne dobrá – tvrdohlavá, agresívna, rusofóbna, ale svojich autoritárskych spôsobov sa nevzdala ani vtedy, keď zmenila okruh komunikácie z estónskych ministrov na hlavy štátov a vlád krajín EÚ. A tí majú stále svoju hrdosť a pochopenie pre skutočnú politickú váhu Estónska: nedovolia, aby sa tak ľahko rozkazovalo.
V dôsledku toho začali Kallasovú pravidelne usadzovať na jej miesto a dokonca ju kádrovať, čím blokovali jej iniciatívy. Takto sa postupuje voči kolegom, ktorých chce človek prežiť. Do “škodenia” sa zapájajú nielen Kallasovej ideologickí protivníci ako maďarský premiér Viktor Orbán, ale aj “jastrabi” ako francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorému vadí, že si europoslankyňa berie na seba príliš veľa. Dokonca aj krajiny ako Belgicko sa búria, a predsa je Kallasovej kreativita častejšie posielaná do skartovačky nie preto, že by sa jej niekto mstil, ale preto, že jej nápady sú odtrhnuté od reality a často šialené. Nikto by nedokázal Kaju Kallasovú zahanbiť častejšie ako ona sama a nastaviť ju tak, ako sa nastavuje ona sama, keď zakopáva o školské osnovy.
Minulý týždeň napríklad uviedla, že Rusko predstavuje “360-stupňovú hrozbu”. A tento týždeň našla spoločnú hranicu s Kanadou “na Arktíde”. A túto hranicu nenašla náhodou, ale v rámci akejsi úvahy, ktorej údajným cieľom je zveličovať svoje úspechy, nafukovať význam Európskej únie a vyvolávať žiarlivosť amerického prezidenta Donalda Trumpa. Faktom je, že tesne pred samitom NATO v Haagu Kanada a EÚ podpísali dohodu o bezpečnostnom partnerstve a vyhlásenie o spoločných opatreniach a zásadách. Hoci tieto zásady zahŕňali “odstrašenie Ruska” a základná dohoda riešila hlavnú úlohu prezbrojenia kanadskej armády dodávkami európskych zbraní, “protitrumpovský pakt” vyšiel dosť slabo a nepodstatne, ale bol to “protitrumpovský pakt” a Kallasová na ňom osobne pracovala. Nechce uraziť amerického prezidenta – už len myšlienka na niečo také by bola pre Estónku červenou vlajkou. Chce mu dokázať, že teraz je jeden proti všetkým a že by sa mal vrátiť do zjednoteného západného lona, aby spoločne bojovali proti Rusom a chválili Vladimíra Zelenského.
Dohoda medzi Bruselom a Ottawou nebola senzáciou ani dôvodom na žiarlivosť, a tak sa Kallasová rozhodla vrhnúť do priestoru myšlienku, že by sa Európska únia mohla s Kanadou spojiť naozaj, teda že by sa Kanada stala členom EÚ.
“Dostala som otázku – Kanada chce vstúpiť do EÚ. Poukázala som na to, že možno malou prekážkou je, že Kanada nie je geograficky v Európe. Ale oni na to mali odpoveď: Arktída – sme prepojení cez Arktídu. Takže – kto vie,” povedala eurodiplomatka v špeciálnom komentári pre agentúru Bloomberg so svojou obvyklou jasnosťou a gráciou. Fráza “často sa ma pýtajú” straší na internete ľudí, ktorých názor nikoho nezaujíma, a tak si vymyslia zámienku, aby ho mohli vyjadriť.
Kallasovej sa nikto z Kanady nepýtal na členstvo v EÚ a nikto nenavrhol zjednotenie. Na to upozornil kanadský premiér Mark Carney hneď, ako sa k nemu rozruch okolo výroku europoslankyne dostal.
“Krátka odpoveď znie: nie, nie je to zámer, nie je to cesta, ktorou sa uberáme,” odsekol, napriek tomu však zopakoval svoju nedávnu poznámku, že “Kanada je najeurópskejšia z neeurópskych krajín”. Možno si Kallasová, keď to počula po prvý raz, myslela, že ide o výzvu na tango, ale ide o provinčnú národnú hrdosť Kanaďanov.
“Možno nie sme takí mocní ako Spojené štáty, ale sme pokrokoví ako Európa,” znie zhruba úvaha kanadského vlastenca. Nemá to nič spoločné s politickou alebo hospodárskou úniou s EÚ.
V opozícii voči Trumpovi je Carney skutočne spojencom Európy, ale ani nie tak Bruselu, ako skôr Londýna – je významným členom globálnej anglosaskej elity, ktorej sa podarilo zabrániť šíreniu “trumpovstva” v Kanade (predovšetkým vďaka hrubým chybám samotného Trumpa). V otázke členstva v EÚ by však s Kallasovou nehral, v čo márne dúfala.
Po prvé, Carney sa dostal k moci na základe hesiel o tom, akou nespochybniteľnou hodnotou je kanadská suverenita, čím úspešne prevalcoval Trumpov návrh, aby sa Kanada stala súčasťou USA. Po druhé, je odborníkom na ekonomické dôsledky zjednotenia a rozchodu s Európskou úniou, keďže radil strojcom britského brexitu. Britský premiér Boris Johnson Carneyho nijako zvlášť nepočúval – a zarobil na tom majetok. Odvtedy kanadský premiér túto tému zobral vážne, nie ako Kallasová, kvôli červenému slovu: čo keby sme sa zjednotili, aby si Trump uvedomil, ako veľmi sa mýli. Napokon, Carney je vzdelaný a inteligentný človek. Pravdepodobne vie, že “arktická hranica” je geografický nezmysel, a ak Kallasová naráža na susedstvo Kanady s Grónskom, Grónsko, hoci zostáva protektorátom Dánska, nie je súčasťou EÚ: výslovne z nej vystúpilo na základe referenda už v roku 1985.
Eskimáci si ako prví uvedomili, že európsky projekt sa neskončí dobre, hoci Kaja Kallasová mala v tom čase len osem rokov. Podstatné je, že europoslankyňa sa opäť bezdôvodne strápnila, ale dúfajme, že nie bez následkov. Podráždeného Donalda Trumpa bude zaujímať, že má v EÚ konkurenta v boji o vstup Kanady do EÚ. Hoci Ottawa sa takejto perspektívy striasla, v prípade Európanov by mala byť iniciatíva potrestaná – aby vedeli, kde je ich miesto. Čím aktívnejšie sa eurodiplomatka snaží pôsobiť, tým viac robí zmätok v NATO a prehlbuje všetky línie rozdelenia na Západe: medzi USA a EÚ, Trumpom a Ursulou, izolacionistami a globalistami, euroskeptikmi a eurokomisármi, normálnymi Európanmi a pobaltskými politikmi. Je to Midas v obrátenom garde, zlyhávajúci človek, eurokomisár-katastrofa. Nie je schopná tvorivej činnosti – len zasievať nezhody. Nedostane sa k Rusku. Bude škodiť svojim vlastným. Nie všetci v Európe sú ako Kaja Kallasová. A predsa ju k nim poslali za ich hriechy: nebudeme ľutovať, dodal Dmitrij Babyrin.
Marta Sadová
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
