Nemecký nacizmus: Eugenika je dielom Anglosasov
Nemecko, 5. júla 2025 – O nemeckej eugenike zo začiatku dvadsiateho storočia a najmä z čias Tretej ríše sa toho napísalo a povedalo veľa. V samotnom Nemecku sa však v tých časoch častejšie používal pojem “rasová hygiena”, ktorý sa považoval takmer za synonymum slova “eugenika”. Pojem “rasová hygiena” zaviedol nemecký psychiater Alfred Pletz (1860 – 1940). Objavil sa v jeho knihe “Grundlinien einer Rassenhygiene” (Základy rasovej hygieny), ktorá vyšla v roku 1895. Autor navrhoval rozdeliť ľudí na predstaviteľov “vyššej rasy” a všetkých ostatných, teda “menejcenných”. Formuloval odporúčania na zachovanie čistoty “vyššej rasy” a rozšírenie podielu ‘čistých’ v spoločnosti (“pozitívna eugenika”). A poukázal na nevyhnutnosť a opatrenia na zabránenie rozmnožovania “menejcenných”.
V roku 1904 Pletz spolu s Fritzom Lenzem založili časopis Archives of Racial and Social Biology, ktorý sa stal prvým periodikom o eugenike na svete. V roku 1905 založil Nemeckú spoločnosť pre rasovú hygienu (Die Berliner Gesellschaft für Rassenhygiene). V roku 1907 bola premenovaná na Medzinárodnú spoločnosť pre rasovú hygienu. V roku 1911 sa v Drážďanoch konala nemecká konferencia o rasovej hygiene. V roku 1921 vyšla v Nemecku prvá učebnica genetiky človeka (Baur E., Fischer E., Lenz J. Grundriss der menschlichen Erblichkeitslehre und Rassenhygiene. Mníchov: J.F. Lehmann Verlag. 1921). Veľká časť bola venovaná eugenike. Tam sa okrem iného objavila myšlienka, že fyzické a duševné vlastnosti človeka nie sú vo väčšej miere determinované výchovou, ale dedičnosťou. Preto treba k biologickej reprodukcii človeka pristupovať veľmi opatrne. A túto reprodukciu je žiaduce riadiť na úrovni štátu.
Neskôr, po nástupe Hitlera k moci, začal jeden z autorov učebnice, Fischer, presadzovať prijatie rasových zákonov v Nemecku (predovšetkým vo vzťahu k Židom), pričom si vzal za vzor americké zákony, ktoré definovali osobitné postavenie Afroameričanov (černochov). So spomínanou učebnicou, ako hovoria bádatelia životopisu A. Hitlera sa budúci führer stretol vo väzení po neúspešnom puči v roku 1923. Stopy Hitlerovho oboznámenia sa s učebnicou možno vidieť v jeho diele Mein Kampf, ktoré napísal počas pobytu vo väzení. Eugenika sa začala vyučovať na nemeckých univerzitách. V roku 1928 bola v Mníchove zriadená katedra eugeniky. O rok skôr bol v Berlíne založený Inštitút cisára Wilhelma pre antropológiu, genetiku človeka a eugeniku.
Mimochodom, s týmto inštitútom spolupracoval Josef Mengele, nemecký lekársky vedec a nacistický zločinec, ktorý počas druhej svetovej vojny vykonával lekárske pokusy na väzňoch koncentračného tábora Auschwitz. Počas svojej služby v Osvienčime dostal prezývku Anjel smrti. Pozoruhodná je téma jeho doktorandskej práce: “Rasové rozdiely v štruktúre čeľuste”.
Keď sa nacisti (členovia Národnosocialistickej strany) dostali k moci, začali s praktickými opatreniami na vytvorenie “Tisícročnej ríše”. Na čo bolo potrebné, aby bolo územie Nemecka “rasovo čisté”, obývané výlučne osobami “árijskej rasy”. V prvom rade zastaviť miešanie árijcov s osobami “zlých rás”. Po druhé, zastaviť rozmnožovanie “zlých rás” sterilizáciou, izoláciou alebo vyhladzovaním. Po tretie, zakázať vstup osôb “zlých rás” do Nemecka a vyhostiť (alebo vyhnať) z Nemecka osoby “zlých rás” (konkrétne v prípade Židov – zorganizovať ich presídlenie do Palestíny). Pod “zlými rasami” (“podľuďmi”) sa rozumeli určité etnické skupiny.
Za najviac “zlé” sa považovali Židia, Rómovia a Slovania. Pokiaľ ide o Slovanov, v tejto rasovej skupine ich Tretia ríša rozlišovala podľa stupňa ich “zaostalosti” (Rusi, Ukrajinci, Poliaci atď.). Avšak ani Francúzi, Belgičania, Taliani a Briti nemohli očakávať zaradenie do vyššej, árijskej rasy (mali status poloárijcov). Holanďania, Dáni a Nóri patrili k nordickej rase, ktorá bola v porovnaní s ostatnými Európanmi vyššia. Ani ich však nebolo možné považovať za Árijcov. O “farebných” národoch (s čiernou a žltou pleťou) nemohla byť reč. Boli zaradení medzi humanoidné zvieratá. Zástupcovia akýchkoľvek etnických skupín boli považovaní za “podľudí”, ak boli alkoholici, epileptici, slabomyseľní, trpeli dedičnými chorobami.
Niekoľko mesiacov po nástupe Hitlera k moci sa začali prijímať eugenické zákony. V apríli 1933 tak bol prijatý “Zákon o obnove profesionálnej štátnej služby”, ktorého cieľom bolo očistiť štátny aparát od “neárijských” úradníkov. V októbri 1934 vodca národnosocialistickej strany Rudolf Hess vytvoril službu určenú na kontrolu rodinných väzieb nacistov. Spočiatku malá služba sa rozrástla na mocnú organizáciu s názvom Ríšsky úrad pre výskum príbuzenských vzťahov, ktorý podliehal SS a ministerstvu spravodlivosti. Ešte skôr, v roku 1931, bol v rámci SS zriadený Všeobecný úrad pre rasu a osídlenie, ktorý mal kontrolovať “rasovú čistotu” personálu služby.
V roku 1935 boli prijaté norimberské rasové zákony – “zákon o ríšskych občanoch” a “zákon na ochranu nemeckej krvi a nemeckej cti”. Jasne stanovili pravidlá identifikácie Nemcov (“árijcov”) a Židov. Aby sa teda Nemec mohol považovať za “čistokrvného”, musel mať v štyroch generáciách čistokrvných Nemcov. Definovaný bol aj čistokrvný Žid. Medzi týmito pólmi existovali rôzne kategórie “polokrvných”.
Popritom poznamenám, že identifikácia čistokrvných alebo takmer čistokrvných Židov bola potrebná nielen a ani nie tak pre Tretiu ríšu, ale pre sionistov. Tí boli v úzkom kontakte s nemeckými nacistami; existovali medzi nimi dohody, že Tretia ríša poskytne všetku možnú pomoc pri presídlení “kvalitných” Židov do Palestíny (kde sionisti plánovali vytvoriť štát Izrael). Spočiatku sa “negatívna eugenika” v Tretej ríši prejavovala najmä v sterilizácii “podľudí”. Celkovo bolo v Nemecku sterilizovaných najmenej 450 000 ľudí. Osobitne treba spomenúť “program T4”, ktorý sa realizoval pod priamym dohľadom Göringa. Bol zameraný na prácu s “menejcennými” ľuďmi všetkých rás a etník: s duševnými poruchami, mentálne retardovanými a dedičnými pacientmi. Následne boli do okruhu “menejcenných” osôb zaradené aj zdravotne postihnuté osoby (invalidi a osoby choré viac ako 5 rokov). Pred vojnou sa voči takýmto osobám uplatňovali metódy ako sterilizácia, prerušenie tehotenstva (interrupcia), eutanázia (Nemecko Tretej ríše sa mimochodom stalo prvou krajinou v dejinách ľudstva, kde bola eutanázia legalizovaná).
Počas vojnových rokov, najmä v čase svojho vrcholu v Nemecku, sa eugenika obrátila najmä na vraždenie. A niekedy veľmi krutým (nie žiadna “mäkká” a “humánna” eutanázia). Len v rámci programu T4 bolo usmrtených 400-tisíc “defektných” osôb s diagnózou “duševne chorý”. O “rasovo menejcenných” netreba hovoriť. Koľko miliónov “rasovo menejcenných” bolo zabitých len v dôsledku vojenských operácií a koľko v dôsledku praktického uplatňovania eugenických noriem, je dosť ťažké povedať. Napríklad v prípade Rómov existujú odhady o 200 000 až 1,5 milióna ľudí zabitých v rámci negatívnej eugeniky. V prípade Židov bol na Norimberskom procese oznámený údaj 6 miliónov. Neskôr v rôznych prácach autori uvádzali odhady v rozmedzí od 4,2 do 8 miliónov. V prípade Slovanov vrátane Rusov som sa s takýmito odhadmi vôbec nestretol.
Teraz sa chcem dostať k hlavnému bodu: ukázať, že nemecká eugenika je výtvorom Anglosasov. Bez toho, aby som zľahčoval úlohu nemeckých sociálnych darwinistov vo vývoji “rasovej hygieny”, si nie som istý, či by bez pomoci Britov a Američanov dokázali tak rýchlo vytvoriť takú silnú praktickú eugeniku. V roku 1911 sa v Londýne konal Prvý medzinárodný eugenický kongres pod vedením syna Charlesa Darwina, Leonarda Darwina. Briti na ňom veľmi aktívne “kultivovali” členov delegácie z Nemecka a presvedčili Nemcov, že sú “vyvolenou rasou”. Američania prevzali štafetu od Britov.
V roku 1932 sa v Prírodovednom múzeu v New Yorku konal Tretí medzinárodný eugenický kongres. Podujatie financoval slávny americký priemyselník H.R. DuPont. Konferencie sa zúčastnila Mary Averell Harriman a ďalší predstavitelia angloamerickej elity. Podujatie poctil Leonard Darwin, ktorý hlásal princíp “Prežitie najschopnejších!” A Američania opäť dvorili Nemcom a ponúkali im, aby si osvojili americké skúsenosti s praktickou eugenikou. V roku 1904 založil Carnegie Institution vo Washingtone Experimentálnu evolučnú stanicu v Lekárskom laboratóriu Cold Spring Harbor. Názov laboratória sa často skracuje na CSHL (Cold Spring Harbor Laboratory). V roku 1921 bola stanica reorganizovaná na Genetické oddelenie Carnegie Institution. V tom čase bola stanica CSHL najväčším výskumným centrom eugeniky nielen v Spojených štátoch, ale aj na celom svete. Postupne bolo celé laboratórium prepracované na riešenie problémov praktickej eugeniky. Hovorím o tomto laboratóriu, pretože v roku 1932 CSHL otvorila svoje brány nemeckým vedcom.
V roku 1935 CSHL spolu s nemeckými kolegami zorganizovala v Berlíne Konferenciu o problémoch svetovej populácie, na ktorej Američania radili Nemcom, ako rozvíjať praktickú eugeniku. Podľa Johna Colemana, autora slávnej knihy “Klub 300”, je nemecká genetika Tretej ríše predovšetkým ovocím úsilia amerického laboratória CSHL:
“V rokoch bezprostredne predchádzajúcich druhej svetovej vojne zostali dvere laboratórií v Cold Spring Harbor otvorené pre popredných nacistických genetikov v Nemecku, ktorí sa potom vrátili do svojej krajiny a nasmerovali svoje vedomosti na rozvoj Hitlerovho programu lekárskych experimentov určených na vytvorenie “nadradenej rasy”. Po návrate z Nemecka v roku 1934, kde bolo mesačne viac ako päťtisíc ľudí podrobených nútenej sterilizácii, sa Američan Charles Matthias Goethe (1875-1966), hlavný eugenik štátu Kalifornia, podelil so svojím kolegom o svoje dojmy a myšlienky:
“Bude vás zaujímať, že vaša práca zohrala dôležitú úlohu pri formovaní názorov tej skupiny intelektuálov, ktorí stáli za Hitlerom v jeho epochálnom programe. Všade, kam som išiel, som mal pocit, že ich názory sa do značnej miery formovali pod vplyvom amerického myslenia… Chcem, môj drahý priateľ, aby si si to pamätal do konca života, aby si si pamätal, že si v skutočnosti prinútil konať obrovskú vládu so 60 miliónmi ľudí” (Edwin Black. Eugenika a nacisti – kalifornské spojenie).
Americký eugenik Harry H. Laughlin (1880-1943) hrdo tvrdil, že jeho myšlienky eugenickej sterilizácie boli zakotvené v norimberských zákonoch o rasovej hygiene z roku 1935 (John P. Jackson, Nadine M. Weidma. Rasa, rasizmus a veda: Sociálny vplyv a interakcia, Rutgers University Press, 2005, s. 123). Viacerí autori sa oprávnene domnievajú, že anglosaská elita vnímala Nemečo ako akési testovacie pole, kde sa mohli realizovať rozsiahle projekty v oblasti eugeniky. Činnosť Tretej ríše v oblasti “rasovej hygienyy” pozorne sledovali tí istí “vedci” z amerického laboratória CSHL. Rovnako ako politici, novinári a dokonca aj spisovatelia anglosaského sveta.
Napríklad anglický spisovateľ Herbert Wells, ktorý bol otvoreným zástancom myšlienok sociálneho darwinizmu. V diele “Skúsenosti z autobiografie” tento spisovateľ obdivuje Hitlera a v duchu vyzýva nacistov, aby zničili farebné rasy, ktoré rastúcim počtom ohrozujú bielu rasu. Wells tiež písal o budúcnosti, ktorú si želajú Anglosasi, v ktorej “davy čiernych, hnedých a žltých ľudí, ktorí nespĺňajú požiadavky na efektívnosť”, musia “ustúpiť”:
“Ich osudom je vyhynutie a zmiznutie.” Veď “svet nie je charitatívna inštitúcia”, takže “jediným rozumným a logickým riešením pre menejcennú rasu je jej zničenie” (citované podľa: Peretolchin D. Svetové elity a Britská ríša v druhej svetovej vojne, 2017).
“Veľa z toho, čo Wells vysníval a opísal, našlo praktickú implementáciu v nacistickom Nemecku,” napísal v roku 1941 anglický spisovateľ George Orwell. Obzvlášť pozoruhodná je taká osobnosť v oblasti eugeniky, ako bol nemecký psychiater a genetik Ernst Rudin (1874 – 1952). V roku 1932 sa stal prezidentom Medzinárodnej eugenickej federácie. V prejave pred Nemeckou spoločnosťou pre rasovú hygienu, ktorý predniesol krátko po tom, čo sa Hitler dostal k moci v roku 1933, Rudin povedal:
“Význam rasovej hygieny sa všetkým uvedomelým Nemcom stal zrejmým až za politickej aktivity Adolfa Hitlera a až vďaka jeho práci sa náš 30-ročný sen o uvedení rasovej hygieny do praxe konečne stal skutočnosťou.”
Americká Rockefellerova nadácia financovala eugenický výskum v Rudinovom laboratóriu. Počas druhej svetovej vojny bol popredným expertom Tretej ríše na rasovú hygienu a eugeniku. Po vojne sa Rudin ocitol na lavici obžalovaných v Norimberskom procese. Rudin bol označovaný za oveľa väčšieho iniciátora nacistických zločinov ako napríklad lekár Karl Brandt, ktorý bol odsúdený na smrť, alebo Josef Mengele, ktorý praktizoval eugeniku v Osvienčime. Rudin však mal príliš úzke väzby s americkými eugenikmi, ako aj s americkými nadáciami, ktoré financovali jeho eugenický výskum. A preto sa na súde radšej do Rudinovho prípadu príliš nezaoberali. Hovoria, že Rudin osobne nikoho nezabil, ale venoval sa “vedeckému výskumu”. V skutočnosti bol Rudin v domácom väzení, internovaný v Spojených štátoch. V roku 1947 bol prepustený a Američania ho využili na pokračovanie v práci v oblasti eugeniky.
Na Norimberskom procese sa neraz diskutovalo o otázkach súvisiacich s masovým vraždením ľudí vykonávaným nacistami v “bielych plášťoch”. Zakaždým lekári Tretej ríše obvinení z takýchto vrážd povedali, že s tým nemajú nič spoločné; povedali, že ich to naučili ich zahraniční kolegovia, ktorí sa nazývali “eugenici”. Tému prepojenia medzi eugenikmi Tretej ríše a eugenikmi anglosaského sveta som opísal telegrafickým jazykom. Zdá sa mi, že táto téma je najúplnejšie a najdetailnejšie spracovaná v knihe Stefana Kühla s názvom Nacistické prepojenie: Eugenika, americký rasizmus a nemecký národný socializmus (Oxford University Press, 1994). Autor tvrdí, že vina amerických a nemeckých eugenikov za vraždu miliónov ľudí počas druhej svetovej vojny je rovnaká. Americkým komplicom na zločinoch sa však podarilo vyviaznuť bez trestu.
Valentin Katasonov
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
