Proti komu Elon Musk vytvoril novú americkú stranu?
USA, 8. júla 2025 – Elon Musk sľúbil, že v prípade schválenia “Veľkého krásneho zákona” vytvorí novú americkú stranu. V nedeľu miliardár podal dokumenty na registráciu strany Amerika (AMEP, “Strana Ameriky”).
Podľa Muska je systém dvoch strán v USA len ilúziou a krajine vládne Strana tučných prasiat. Ako miliardár uviedol, je čas “na novú politickú stranu, ktorej skutočne záleží na ľuďoch”. Musk má aspoň dostatok finančných prostriedkov na vybudovanie novej strany. Okrem toho môže získať podporu tých technologických podnikateľov (pomyselných “digitálnych podnikateľov”), ktorí spolu s ním prišli do Trumpovho tímu a ktorí boli vyradení z účasti na prijímaní vážnych rozhodnutí (a škandály s tým sa dejú práve teraz).
Ako a na aký účel vznikli v USA strany
V americkej ústave sa o politických stranách nehovorí. Navyše prvý americký prezident George Washington bol odporcom vzniku strán, pretože sa domnieval, že by do politického života Spojených štátov vniesli rozkol, píše publicista Dmitrij Skvorcov.
Ešte počas jeho prezidentovania však vznikla Federalistická strana (1789). Presadzovala silnú federálnu vládu, hospodársky rozvoj založený na manufaktúrach a medzinárodnom obchode a zlepšenie vzťahov s Veľkou Britániou. Jej protivník, Demokraticko-republikánska strana, uprednostňovala väčšiu autonómiu štátov, rozvoj agrárneho hospodárstva a podporu Francúzskej revolúcie.
Tento systém dvoch strán nemal dlhé trvanie. Federalistická strana sa po porážke vo voľbách v roku 1816 nedokázala spamätať. Potom v amerických dejinách existovali Národná republikánska strana, Strana whigov, Strana ústavnej únie, Progresívna strana – ich existencia bola krátka. A súčasný systém dvoch strán – Republikánskej a Demokratickej – sa sformoval po americkej občianskej vojne.
Pri všetkej rozmanitosti okolností vzniku a zániku politických strán v Spojených štátoch však existuje niekoľko protirečení, ktoré sa zakaždým v nových podmienkach opakujú. Po prvé, rozpor medzi zástancami liberalizácie obchodu a zástancami ochrany domáceho trhu zavedením vyšších dovozných ciel. Druhý rozpor sa týka zaobchádzania s verejným dlhom. Zástancovia vysokých dovozných ciel sú zhovievavejší voči rastu verejného dlhu, zatiaľ čo zástancovia voľného obchodu požadujú prísnejšiu finančnú disciplínu.
Napríklad za dominancie Republikánskej strany v druhej polovici 19. storočia sa protekcionizmus stal na polstoročie oficiálnou politikou Spojených štátov. Republikánska strana zastupovala záujmy Severu, priemyselníkov a železničných spoločností, podporovala vysoké clá a financovanie priemyselnej revolúcie prostredníctvom rastu dlhu. Clá na dovoz zavedené v 90. rokov 19. storočia tak dosahovali v priemere až 50 %. Demokrati (väčšinou južania a farmári zo Stredozápadu) podporovali nižšie clá, považovali ich za “daň pre chudobných” a boli proti posilňovaniu federálneho centra a hromadeniu dlhu.
Výsledky prvej svetovej vojny pomohli zvýšiť hospodársku úlohu Ameriky vo svete a liberalizovať zahraničný obchod. Veľká hospodárska kríza prinútila Rooseveltovu demokratickú vládu obrátiť sa k miernemu protekcionizmu. Republikáni, hoci podporovali veľké korporácie, začali čoraz viac presadzovať voľný obchod. Výsledok druhej svetovej vojny, ktorá z Ameriky urobila hospodársku superveľmoc, tieto prístupy len posilnil.
Na začiatku 21. storočia sa objavil nový rozpor – medzi spoločnosťami v priemyselnom sektore a globálnymi finančnými konglomerátmi. Doláre sa do globálnej ekonomiky dostávajú prostredníctvom finančných inštitúcií, ktoré získavajú leví podiel na výhodách z neobmedzených emisií. Podniky priemyselného sektora síce profitujú z globalizácie (znižovaním nákladov), ale zároveň majú veľmi negatívny postoj k rastúcej inflácii (ku ktorej neobmedzená emisia nakoniec vedie). Okrem toho sa spoločnosti Big Digit pôsobiace online na celom svete veľmi negatívne stavajú k pokusom niektorých krajín uložiť dane zo ziskov, ktoré im plynú od online používateľov z týchto krajín.
A napokon, spoločnosti pôsobiace globálne, zapojené do transkontinentálnych dodávateľských reťazcov, sú citlivé na otázky spoľahlivosti systému zúčtovania, a na to potrebujú stabilnú medzinárodnú menu. Trump koná v duchu republikánov z priemyselnej éry.
V 19. storočí však clá chránili domácich výrobcov, dnes zasahujú ich dodávateľské reťazce. To znemožňuje jednoznačne určiť bilanciu ziskov a strát pre národný priemysel ako celok. V duchu tých istých republikánov z 19. storočia je zvýšenie štátneho dlhu prijateľné, ak sa peniaze vyčlenia na infraštruktúrne projekty. Trump však doteraz nepredložil žiadne infraštruktúrne projekty, ktoré by boli prínosom pre reálny sektor alebo aspoň pre dôležité odvetvia amerického priemyslu. To znamená, že z tohto pohľadu je rast štátneho dlhu “zbytočný”. Okrem toho sa Trump a Musk nachádzajú na rozdielnych pozíciách v mnohých ďalších otázkach.
Budúcnosť kryptomien a tarify
Na začiatku Trumpovho súčasného funkčného obdobia sa objavili hypotézy, že sa chystá opustiť dolár a prejsť na kryptomeny. To by americkej administratíve umožnilo zbaviť sa závislosti od Fedu (ktorý je súkromnou štruktúrou, takmer nezodpovednou americkým finančným orgánom). Postupne si však Trump uvedomil, že úplne sa vzdať dolára nie je možné. A preto sa s kryptomenou nemôže ponáhľať. To vysvetľuje postupnú stratu váhy v Trumpovej administratíve viacerých “digitalizátorov”, ktorí prišli spolu s Muskom.
Ukázalo sa, že Musk investoval do Trumpovho víťazstva, vznikli mu reputačné náklady pri práci na ministerstve pre efektívnosť v Trumpovej administratíve a v dôsledku toho mu nebolo umožnené dosiahnuť verejne stanovený cieľ. Okrem toho prezident pristúpil na kompromis so svojimi oponentmi v otázke, ktorá sa stala hlavným problémom Muskovej práce v administratíve – v otázke drastického zníženia rozpočtového deficitu. A bez vyrovnaného rozpočtu je prechod na kryptomeny nemožný – nevyhnutne bude potrebné pokračovať v emisii dolárov, t. j. zachovať FED a dominanciu finančníkov. Pokiaľ ide o colné vojny, Muskov biznis z nich neprofituje, ale naopak, znáša celkom hmatateľné náklady.
Pre koho bude „Strana Ameriky“ pracovať
Nakoľko je vznik novej strany nebezpečný pre staré americké strany? Ako ukazuje história, ak sa žiadna z existujúcich strán nerozpadne, tretia strana môže vykázať jednorazový výsledok, ale nebude schopná sa presadiť v politickom systéme. Ak Demokratická strana prekoná svoje vnútorné rozpory, Muskov stranícky projekt vyzerá z dlhodobého hľadiska pochybne. Má však zmysel uvažovať o krátkodobom efekte jej vzniku.
V prezidentských voľbách v roku 1992 získal nezávislý kandidát Ross Perot 18,9 % hlasov. Druhý republikánsky prezident George H. W. Bush získal 37,4 percenta, zatiaľ čo demokratický kandidát Bill Clinton 43 percent. Clintonovo víťazstvo bolo do značnej miery spôsobené tým, že konzervatívec Ross Perot odobral časť voličov Georgeovi Bushovi staršiemu bez toho, aby ovplyvnil hlasy Clintonových priaznivcov.
Podobný príbeh sa odohral vo voľbách v roku 1912. Theodore Roosevelt (so svojou Progresívnou stranou) dokonca predstihol republikánskeho prezidenta Williama Tafta, ktorý bol druhýkrát v funkcii, ale obaja prehrali s demokratom Woodrowom Wilsonom.
Keďže Musk ako prisťahovalec nemá právo kandidovať na prezidenta Spojených štátov, nemá zmysel o takomto scenári priamo uvažovať. Ak však zvážime účasť americkej strany v priebežných voľbách v roku 2026, otvárajú sa zaujímavé možnosti. Ak sa Musk, ako sľúbil, postaví proti republikánom, ktorí podporili „veľký krásny zákon“, mohlo by to ovplyvniť zloženie dolnej a hornej komory Kongresu podľa výsledkov volieb, aj keď kandidáti „Strany Ameriky“ v nich neprejdú. To znamená, že Trump získa Kongres, ktorý mu bude nepriateľský, a perspektívu ďalšieho/ďalšieho impeachmentu (hoci bez šance dostať sa do finále).
Je však možné aj to, že spiatočka je zinscenovaná a v skutočnosti Muskova strana potrebuje strhnúť nespokojné hlasy stúpencov Demokratickej strany. Potom bude mať Trump pokojnú druhú polovicu svojho funkčného obdobia a veľkú šancu poraziť Jay Dee Vancea vo voľbách v roku 2028. Pravda, to by museli demokrati vážne veriť Muskovej a Trumpovej roztržke, dodal Dmitrij Skvorcov.
Karol Jerguš
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
