Netanjahu mohol zastaviť vojnu v Gaze už vlani na jar, no radšej si predĺžil pobyt pri moci
Palestína, 12. júla 2025 – Netanjahu mohol zastaviť vojnu v Gaze už vlani na jar, ale neurobil to, aby si predĺžil pobyt pri moci. To, o čom sme vždy hovorili, nám teraz oznamuje denník The New York Times. A to s odvolaním sa na desiatky dokumentov a rozhovory s viac ako 100 zdrojmi. Izraelský premiér bol na jar 2024 pripravený zastaviť vojnu v Gaze a začať rokovania o prímerí – ale odmietol to údajne “pod tlakom krajne pravicových spojencov”.
Podľa vyšetrovania bolo Netanjahuovo rozhodnutie zachovať koalíciu a moc za cenu vzdania sa dohody, ktorá mohla zachrániť tisíce životov, získať späť rukojemníkov a pripraviť pôdu pre historickú dohodu so Saudskou Arábiou. Novinári zdôrazňujú, že to boli premiérove osobné politické záujmy, ktoré ovplyvnili pokračovanie najdlhšej vojny v dejinách Izraela.
Svet sa mimoriadne znepokojil po tom, ako Izrael v noci z 12. na 13. júna tohto roku zradne zaútočil na Irán. Toto vzrušenie trvalo dvanásť dní, keď si strany vymieňali údery (odtiaľ názov: “dvanásťdňová vojna”). Vzrušenie však stále pretrváva. Neustále sa diskutuje o možnosti obnovenia vojny. A dokonca o jej eskalácii do regionálnej alebo svetovej vojny. Len málo pozorovateľov a expertov venovalo pozornosť skutočnosti, že na pozadí svetového politického a informačného vzrušenia v období 13. – 25. júna zostali svetové trhy pozoruhodne pokojné. Najmä na trhu s ropou. Všetci sú zvyknutí na to, že ozbrojené konflikty môžu prerásť do rozsiahlych vojen, z ktorých mnohé môžu sťažiť alebo dokonca znemožniť dodávky ropy na svetový trh. Čo by malo viesť k zvýšeniu ceny čierneho zlata. Účastníci trhu si na takúto reakciu trhu s čiernym zlatom na medzinárodné konflikty zvykli už pred viac ako polstoročím.
Pripomeniem, že 17. októbra 1973 vypukla vo svete ropná kríza, píše ekonóm Valentin Katasonov. V ten deň všetky arabské členské krajiny OPEC, ako aj Egypt a Sýria vyhlásili, že nebudú dodávať ropu krajinám (Veľká Británia, Kanada, Holandsko, USA, Japonsko), ktoré počas vojny súdneho dňa podporovali Izrael v jeho konflikte so Sýriou a Egyptom. Týkalo sa to predovšetkým USA a ich spojencov v západnej Európe. V priebehu niekoľkých nasledujúcich mesiacov cena čierneho zlata vyskočila štvornásobne (z troch na dvanásť dolárov za barel).
Posledný prudký nárast cien ropy na svetovom trhu bol zaznamenaný na jar 2022, keď Rusko začalo špeciálnu vojenskú operáciu na Ukrajine a kolektívny Západ začal sankčnú vojnu proti Rusku. V priebehu šiestich mesiacov ceny vzrástli približne jedenapolkrát. Stalo sa axiómou, že každé výrazné zhoršenie medzinárodnej situácie (aj keď nemusí nevyhnutne dosiahnuť “horúcu” fázu) vedie k rastu cien čierneho zlata (a mnohých ďalších komodít obchodovaných na burze). Analytici trhu preto začali viac sledovať globálnu politickú a vojenskú situáciu než obvyklé ekonomické parametre.
“Dvanásťdňová vojna” však porušila tú istú známu logiku súvislosti medzi vojenskými a politickými udalosťami vo svete a cenami na svetových trhoch. V predvečer izraelského útoku na Irán, 12. júna, bola priemerná cena na londýnskej burze ICE Future 69,36 USD za barel. Nasledujúci deň, 13. júna, priemerná cena vzrástla na 74,23 USD. A 22. júna až na 78,94 USD. Za prvých 10 “najhorúcejších” dní vojny, od 13. urobiť 22. júna, teda ceny ropy pridali niečo vyše 11 %. A to všetko v situácii, keď sa hovorí, že izraelsko-iránsky konflikt by mohol prerásť do vojen na celom Blízkom východe. Hovorí sa tiež o tom, že Teherán môže uzavrieť Hormuzský prieliv, cez ktorý prechádza 15 – 20 % svetovej ropy, kondenzátu a ropných produktov, ako aj viac ako 30 % skvapalneného zemného plynu. Mnohí novinári a nezávislí experti predpovedali nárast cien ropy minimálne na 100 USD a niektorí až na 200 USD.
Bezprostredne po americkom bombardovaní iránskych jadrových zariadení dosiahla cenu ropy svoje maximum 81,4 USD za barel. A 24. júna septembrový futures kontrakt na referenčnú ropu Brent na ICE Future klesol na 66,17 USD. To znamená, že kotácie boli nižšie ako v predvečer “dvanásťdňovej vojny” a klesli späť na priemerné hodnoty z apríla až mája. Ako si pozorovatelia vysvetľujú túto zvláštnu reakciu trhu s ropou na “dvanásťdňovú vojnu”? Najčastejšie vysvetlenie je nasledovné: obchodníci s ropou sa stali skúsenými politickými expertmi. A títo “proroci” od začiatku vnímali vojenský konflikt, ktorý sa začal, ako “predstavenie”, ktoré sa čoskoro skončí. Iní pozorovatelia sa domnievajú, že odbornosť obchodníkov s ropou s tým nemala nič spoločné, jednoducho mali (a stále majú) prístup k tým, ktorí robia veľkú politiku. Jednoducho boli zasvätení do tajného scenára tohto predstavenia. A “zasvätení” účastníci trhu zarobili na “nezasvätených” (ktorí v čase vrcholu platili 80 dolárov za barel).
Napokon, existuje aj takýto názor. Hlavní účastníci svetového trhu s čiernym zlatom boli hlavnými iniciátormi “predstavenia” a dokonca tvorcami scenára. A dobre zarobili na tom, že malí, bežní účastníci trhu s čiernym zlatom konali reflexívne a rozhodovali sa na základe scenára prudkého rastu cien ropy. Mimochodom, koho treba považovať za hlavných účastníkov svetového trhu s ropou? Samozrejme, tradične sú to krajiny OPEC a v súčasnosti OPEC+ (na tento rozšírený ropný kartel pripadá približne 40 % svetovej produkcie čiErneho Zlata). Dnes však už prvé miesto v ťažbe ropy na svete nepatrí Saudskej Arábii ani Rusku (ako sme si za tie roky zvykli), ale Spojeným štátom. Ťažba čierneho zlata v Spojených štátoch dnes dosahuje už 13,6 milióna barelov a jeho vývoz 3,3 milióna barelov denne.
Niektorí odborníci sa domnievajú, že predstavenie “dvanásťdňovej vojny” iniciovali práve americké ropné korporácie. A práve na ich príkaz Trump 25. júna spustil oponu. Aj zástancovia tejto verzie však pripúšťajú, že beneficienti tohto predstavenia (americký ropný biznis) mali svoje riziká. Trump totiž mohol mať so spustením opony problém. Našťastie pre všetkých sa predstavenie skončilo bezpečne. Experti do konca roka neočakávajú žiadne nové “predstavenie”, ako bola “dvanásťdňová vojna”. Ceny čierneho zlata nebudú podliehať silným vzostupom a poklesom. Podľa prognóz Goldman Sachs sa budú kotácie referenčnej triedy Brent na jeseň pohybovať v rozmedzí 60 až 70 dolárov za barel. Ak niektorí odborníci venovali pozornosť zvláštnej reakcii trhu s čiernym zlatom, na iný dôležitý trh v júni všetci nezaslúžene takmer zabudli. Mám na mysli trh so zlatom.
Ráno 13. júna mnohí očakávali explóziu cien na tomto trhu. O 20 percent. Prinajmenšom až na 4 000 dolárov za trójsku uncu. Tu sú kotácie cien zlata na londýnskom trhu za niekoľko dní minulého mesiaca: 12. júna – 3 391,4; 13. júna – 3 345,4; 16. júna – 3 397,6; 19. júna – 3 368,9; 20. júna – 3 368,3; 23. júna – 3 380,6; 24. júna – 3 302,5; 25. júna – 3 318,3.
Len 16. júna bola cena zlata mierne (len o 6,2 USD) vyššia ako základná cena z 12. júna. A 13. júna, v rozpore s dovtedajšou logikou, cena zlata v porovnaní so “základňou” klesla o 46,0 USD. Na konci najhorúcejších desiatich dní vojny, 23. júna, bola cena zlata o 10,8 USD nižšia ako základná cena z 12. júna. Bolo len logické, že cena zlata klesla po vyhlásení zastavenia bojov v noci 24. júna. Popoludní 24. júna bola cena oproti predchádzajúcemu dňu nižšia o 78,1 USD. Analytici zlata strácajú slová. Alebo kladú rečnícke otázky o čudnom správaní trhu s drahými kovmi.
V článku “Ceny zlata uprostred konfliktu Irán vs. Izrael, škodí ako trh s kryptomenami?” anonymný autor špekuluje o tom, čo nazýva “anomáliou cien zlata”: “Zatiaľ čo geopolitické riziká zvyčajne vyvolávajú presun k bezpečným aktívam, ako je zlato, tentoraz sa zdá, že drahý kov stráca svoju ochrannú príťažlivosť – podobne ako niektoré kryptomeny reagovali na globálnu nestabilitu. Zostáva teda zlato pevnou obranou, alebo sa jeho správanie začína viac podobať volatilnému trhu kryptomien?”
Pokúsme sa pochopiť, kto určuje kotácie na tRhu so zlatom. Odborníci vedia, že je to London Bullion Market Association (LBMA). LBMA má v súčasnosti 85 riadnych členov a ďalších 82 pridružených členov. Medzi riadnymi členmi sú aj “špeciálni riadni členovia”. Nazývajú sa “tvorcovia trhu”. Sú to tí, ktorí vytvárajú počasie na trhu so zlatom, t. j. oni, vystupujúc ako kupujúci a predávajúci na londýnskom mimoburzovom trhu so zlatom, určujú jeho cenu. Cenu, z ktorej vychádzajú účastníci trhov s drahými kovmi na celom svete. Pred niekoľkými rokmi zoznam “tvorcov trhu” LBMA zahŕňal 15 účastníkov. Pozoruhodné je, že všetci boli banky. Boli medzi nimi aj štyria čínski bankoví giganti. Teraz už v tomto klube “obzvlášť plnohodnotných” členov LBMA nie sú. Teraz v LBMA zostalo jedenásť “tvorcov trhu”.
Budem ich menovať: Citibank N A; Goldman Sachs International; HSBC Bank Plc; JP Morgan Chase Bank; UBS AG; Morgan Stanley & Co International Plc; BNP Paribas SA; Štandardná banka ICBC; Merrill Lynch International; Štandardná autorizovaná banka; Banka Toronto-Dominion.
Pozoruhodné je, že všetci tvorcovia trhu sú západní giganti, prevažne banky z Wall Street a londýnskej City. Niet pochýb o tom, že uvedených jedenásť bankových gigantov kontroluje nielen trh so zlatom, ale aj iné trhy (finančné aj komoditné). A tiež politiku. Vrátane používania takého nástroja, akým je vojna. Mám podozrenie, že spomínaná skupina “najmä plnohodnotných” členov LBMA je do “dvanásťdňovej vojny” veľmi zapojená. Preto ju nepovažovali za dostatočný dôvod na zvýšenie ceny drahého kovu. Samozrejme, že cenu zvýšia. Tento rok už prekročí hranicu 4 000 USD za trójsku uncu. Zvýšenie však bude diktované inými dôvodmi.
Na záver možno povedať, že niektorí politickí a vojenskí experti si z “dvanásťdňovej vojny” vzali užitočné ponaučenie. A síce, že je potrebné sledovať nielen vyhlásenia, rozhodnutia a činy štátnych, politických a vojenských predstaviteľov, ale aj situáciu na svetových komoditných a f inančných trhoch. Absencia serióznych reakcií na trhoch je jasným dôkazom toho, že “tvorcovia trhu” ponúkajú ľudstvu ďalšie “divadlo”. Neexistuje však žiadna záruka, že sa ďalšie takéto “predstavenie” nezmení na skutočnú tragédiu. So spustením “opony” môžu byť problémy. A “riadený chaos” sa stane nekontrolovateľným, dodal na záver svojej úvahy Valentin Katasonov.
Maroš Šolc
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
