Výzva aj pre masmédiá, americkí štvorhviezdičkoví generáli bránia Wedgetail. Slovenskí generáli nič podobné nerobia
Slovensko, 13. júla 2025 – Vo všeobecnosti ide o schopnosť zapojiť sa do verejnej diskusie najmä o nevyhnutných výdavkoch na zbrojenie. Problém, ktorý v USA nečakane vznikol je náhle ukončenie financovania projektu lietajúceho strediska včasnej výstrahy a velenia E-7 Wedgetail, ktoré malo nahradiť ikonické E-3 Sentry vyrábané od roku 1977 do roku 1992. Treba si však uvedomiť, že použitá platforma štvormotorového prúdového dopravného lietadla Boeing 707 absolvovala svoj posledný komerčný let s pasažiermi pre americké aerolínie dňa 30.10.1983. Náhrada teda bola potrebná, nejde o výmenu slovenských Spartanov po siedmich rokoch od ich dodania. Veď posledný AWACS E-3 Sentry bol vyrobený ešte v čase, kedy Slovensko ako samostatný štát neexistovalo.
E-3 Sentry v sprievode slovenských stíhačiek Mig-29:
Zároveň je to zložitejšia téma, na ktorú sa vytvorili odlišné uhly pohľadu a navyše bola nevhodne spojená s obhajobou nákupu 75 stíhačiek F-35A pre americké vzdušné sily. Ruský kanál Военный Осведомитель okamžite uviedol, že E-7 Wedgetail mal slúžiť ako dočasné riešenie na vyplnenie časovej medzery do predpokladaného odovzdania úloh dnešných lietadiel AWACS vesmírnym platformám rádiotechnickej a rádiovej rozviedky, resp. rádioelektronického boja. V prípade definitívneho zastavenia podpory programu E-7 by úlohy dočasného AWACSU prevzalo námorné turbovrtuľové AWACS lietadlo E-2D Advanced Hawkeye, ktoré teraz bežne operuje z palúb lietadlových lodí US Navy.
V roku 2023 americké vzdušné sily oznámili svoj zámer získať až 26 lietadiel E-7, ktoré by postupne nahradili flotilu E-3. Plány počítali s nákupom dvoch predprodukčných exemplárov, začiatkom výroby v roku 2025 a dosiahnutím počiatočnej operačnej spôsobilosti v roku 2027. Budúcnosť pre E-7 Wedgetail vyzerala skvele a nič nenasvedčovalo tomu, že by mal byť program ohrozený. Video staré len asi mesiac zobrazovalo montáž chvosta prvého stroja E-7 pre USAF.
Základným rozdielom E-2D Advanced Hawkeye oproti E-3 a E-7 sú jeho menšie rozmery a posádka len päť ľudí. To uľahčuje obsadenie posádok, ale zároveň obmedzuje schopnosť vykonávať zložité operácie a úlohy, ktoré presahujú štandardné misie výstrahy a velenia AEW&C. Problémy robí aj nižší dostup čo znižuje presnosť a dosah systému. E-2 má aj menší dolet a oveľa nižšiu rýchlosť (474 km/h cestovná) ako prúdové lietadlá, čím sa predĺži čas potrebný na dosiahnutie cieľovej oblasti a skráti čas, ktorý v nej bude môcť stráviť. Prípadne bude potrebný väčší počet lietadiel E-2 na splnenie rovnakej úlohy.
USAF (vzdušné sily) a US Navy (vojenské námorníctvo) navyše používajú dva typy tankovania vo vzduchu – flying boom, resp. probe and drogue, ktorý teraz používajú aj ruské vojská. To sa dá eliminovať len časťou vzdušných tankerov, ktoré majú integrované buď oba systémy alebo ich hybrid.
Riešenie s nákupom E-2 má priniesť unifikáciu výzbroje USAF a US Navy a tým znížiť ich sumárne náklady, resp. podporiť budúci vývoj E-2. Výhodou Advanced Hawkeye je schopnosť participovať na doktríne Agile Combat Employment – pevný podvozok potrebný pre pristátia na lietadlovej lodi má byť výhodou aj v prostrediach so slabou infraštruktúrou letísk.
Americkí penzionovaní velitelia vzdušných síl a štvorhviezdičkoví generáli zrejme čítajú Военный Осведомитель a tak sa o štyri dni neskôr dňa 7.7. 2025 stal známym obsah ich listu, v ktorom žiadajú zachovanie financovania nákupu 75 lietadiel F-35A (verzia s bežným vzletom a pristátím na pozemných základniach pre USAF), resp. obstaranie plného plánovaného poštu 1763 lietadiel F-35A pre americké vzdušné sily. Tiež pokračovanie vývoja E-7 Wedgetail bez obmedzení.
Veľmi nebezpečná situácia, ktorá vznikla po neúspešnom pokuse o tankovanie E-3 Sentry metódou flying boom:
Za nedostatočný tak považujú politicky zrejme priechodnejší návrh “The House Appropriations Committee” snemovne reprezentantov, ktorý počítal so zachovaním rozpočtu 4,5 miliardy USD na nákup 42 stíhačiek F-35A, resp. pokračovanie vývoja E-7 so zníženým financovaním na úrovni 500 miliónov USD, dohromady 4,9 miliardy.
O čo ľahšia je pritom úloha slovenských generálov!? Im stačí odmietnuť zhruba polovičnú sumu na nákup tankov a navrhnúť politikom použiť ju na zníženie verejného dlhu, vyplatenie mimoriadnych dôchodkov alebo úhradu liečby diagnóz, ktoré nepreplácajú zdravotné poisťovne. Dodatočné prostriedky by sa prípadne dali ušetriť zastavením ďalších nákupov obrnenej bojovej techniky, teda bojových vozidiel pechoty a bojových obrnených vozidiel 8×8.
Tankové a mechanizované vojská sú v stave klinickej smrti. Nie kvôli dronom, už vyše dva roky. Treba si uvedomiť, že ukrajinská protiofenzíva, ktorá sa začala v júni 2023 sa ani nepohla z miesta. Na hrote útoku vždy mala stáť obrnená technika dodaná zo západu, ktorá sa s výnimkou M2A2 Bradley ODS-SA vôbec nepresadila. Na jej ničenie Rusom stačila kombinácia delostrelectva, útočných helikoptér s ďalekonosnými protitankovými riadenými strelami Vichr a protitankové míny a ženijné prekážky, doplnené o systém dištančného mínovania ISDM Zemledelje. Len malá časť amerických tankov M1A1 Abrams bola v lete roku 2023 úspešne zasiahnutá ruskými kamikadze dronmi Lancet, s ich vtedy neúčinnou bojovou hlavicou, ženijnou demolačnou náložou KZ-6, ktorej “recyklácia” tak zrejme Rusko z dlhodobého hľadiska vyšla draho.
Po nástupe FPV dronov, zvlášť tých navádzaných po optickom vlákne boli tankové a mechanizované vojská efektívne eliminované. Aktuálne sa o nich informuje na úrovni trollingu, aj keď prístupy môžu byť rôzne. Často sa jeden bloger nedokáže rozhodnúť a jeden deň hovorí o tom, že doplnkové pancierové ochrany strácajú zmysel, lebo tank bude tak či tak zničený, len stratí prehľad a schopnosť manévrovať. Inými slovami, snajperský prístup:
“Neutekaj, lebo zomrieš unavený” prevedený na neschopnosť obrnenej techniky odolať dronom.
O niekoľko dní až hodín, resp. cez niekoľko videí s dronmi zničenými obrnenými kolónami, ten istý bloger uvažuje, či by v prípade tanku zasiahnutého 60 (!) FPV dronmi bolo skutočne efektívnejšie začínať s recykláciou tankov priamo vo vysokých peciach a nie na ukrajinskom bojisku. Tank dostal protimínový tral, systémy rádioelektornického boja a nad rámec cárskeho grilu ešte doplnenú protidronovú ochranu nového typu. Vyrába sa jednoducho z rozpleteného oceľového lana a momentálne sa člení sa na dva typy: “dredy” vešané po stranách veže a korby a “dikobraza” na strope. Zdokumentovanou výhodou “dikobraza” je, že časť FPV dronov na strope tanku pristane a zapletie sa do neho bez toho, že by došlo k výbuchu ich bojovej hlavice.
Postúpime o krok ďalej. Potom, čo sa americkí štvorhviezdičkoví generáli spamätali z prvotného šoku, začali viac verejne argumentovať aj na platforme spoločného magazínu amerických vzdušných (USAF) a vesmírnych síl (USSF). Vo vzťahu k E-7 to znamenalo spochybnenie tézy Pentagonu, že projekt musí byť zrušený, pretože je zraniteľný voči raketám dlhého doletu, ktoré okrem iného nasadila Čína. A že USA sa namiesto toho zamerajú na vesmírnu kapacitu pre indikáciu cieľov pohybujúcich sa vo vzduchu a na zemi.
Vesmírna alternatíva však zatiaľ nie je k dispozícii, povedal generál Kevin Chilton, bývalý veliteľ Vesmírneho velenia vzdušných síl a Strategického velenia USA. Navyše, „musíme si uvedomiť, že vesmírna doména je dnes… pravdepodobne zraniteľnejšia ako ktorákoľvek iná oblasť,” vyhlásil.
Chilton povedal, že vojenský vesmír má tri vrstvy: senzorovú vrstvu, chain kill vrstvu reťazca zabíjania alebo napadnutia cieľov a komunikačnú vrstvu. Momentálne „všetko, čo robíme, je, že začíname experimentovať s komunikačnou vrstvou”. Hoci „máme vízie všadeprítomného, veľkého počtu satelitov” vykonávajúcich prieskum a sledovanie všetkých možných vecí, tieto vízie sa ešte musia overiť v reálnych operáciách, povedal.
„Teraz hovoríme, že vyšleme AMTI (Air Moving Target Indication – indikácia pohybujúceho sa vzdušného cieľa) do vesmíru. Možno sa nám to jedného dňa podarí, ale výzvy tam sú dosť náročné,” povedal Chilton. Bojoví piloti musia poznať polohu, rýchlosť, smer a nadmorskú výšku nepriateľského lietadla, „a to je oveľa náročnejšia misia ako GMTI (Ground Moving Target Indication – indikácia pohybujúceho sa pozemného cieľa).”
Navyše, „celá konštelácia na nízkej obežnej dráhe Zeme, ktorú plánujeme vybudovať, je určite zraniteľná voči jadrovej detonácii vo vesmíre, a preto máme také obavy,” povedal Chilton. Rusko možno testuje takéto schopnosti „a jednoducho nie je rozumné mať všetky vajcia v jednom košíku.” Argumentoval, že letecký prvok je nevyhnutnou redundanciou pre akýkoľvek vesmírny systém.
Ďalší generáli tiež poznamenali, že migrácia funkcie AMTI/GMTI do vesmíru nerieši potrebu riadenia vzdušných bitiek, čo je ďalšia z misií E-7 Wedgetail.
Bývalý náčelník štábu generál T. Michael Moseley povedal, že migrácia AMTI/GMTI do vesmíru bola pred 20 rokmi intenzívne diskutovaná. Vtedy bola prekážkou technológia, ale teraz je to hrozba nepriateľskej akcie.
„Keď sa pozriete na to, čo sa deje teraz, prostriedky na obežnej dráhe… sú mimoriadne zraniteľné,” povedal. Pred dvoma desaťročiami bol vesmír „voľnou hrou” bez hrozieb; teraz je to „sporná bojová aréna” a práve teraz existuje „neschopnosť chrániť” satelity. Moseley tiež poznamenal, že na základe svojich skúseností ako niekdajší veliteľ Combat Force Air Component „by som radšej mal prostriedky v priestore vojny pod kontrolou.”
Generál John Loh, ktorý bol zároveň zástupcom náčelníka štábu aj veliteľom Air Combat Command , povedal, že pokus o dosiahnutie plnenia cieľov misie AMTI/GMTI rozdelením prvkov na iné platformy – tada integráciou údajov zhromaždených stíhačkami, dronmi a satelitmi a ich následným použitím na vykonanie misie, a na inej ISR (Intelligence, surveillance and reconnaissance – spravodajstvo, sledovanie a prieskum) centralizovanej platforme než akou by mal byť E-7 Wedgetail, zatiaľ nie je možný.
„V budúcnosti môže dôjsť k agregácii,” povedal Loh. „Ale hovoríme o niečom, čo musíme urobiť dnes.”
Generálporučík Dave Deptula, prvý zástupca náčelníka štábu ISR, tiež poznamenal, že „samotné odovzdávanie surových údajov zo senzorov, či už pochádzajú z vesmíru alebo… z hŕstky lietadiel E-2, nepreukazuje efektívne velenie a riadenie skutočnej misie.” Riadenie vzdušných bitiek, povedal, „vyžaduje vysoko vyškolený personál, ktorý dokáže tieto údaje interpretovať a potom ich prepojiť s akciou v súlade s operačnými a taktickými cieľmi.”
Vybudovanie efektívnych manažérov vzdušných bitiek je „veľmi zložité; jeho realizácia si vyžaduje roky výcviku a realistickej praxe.” Koncepty AMTI založené na vesmírnych technológiách však „ešte nedefinovali, kde a ako sa manažéri vzdušných bitiek integrujú do tejto zastrešujúcej misie.”
Loh tiež poznamenal, že letectvo sa už roky snaží s obmedzeným úspechom zaviesť koncept Spoločného velenia a riadenia všetkých domén a nie je dôvod domnievať sa, že AMTI založené na vesmírnych technológiách sa „vypracuje” rýchlejšie.
O čo ľahšia je pritom úloha slovenských generálov? Im stačí povedať politikom, že v ére dronových a robotizovaných vojen bude zásadným faktorom rozhodujúcim o víťazstve informačná prevaha nad protivníkom a tanky budú predstavovať ciele, ktoré sa dajú najľahšie odhaliť a zničiť. Nič viac. Z nejakého dôvodu sa to nedeje.
Treba zvýšiť verejný tlak aj s účasťou masmédií, tak ako to bolo pri plánovanej kúpe 12 bitevných helikoptér AH-1Z Viper. Ako by to dopadlo? Dnes by sa na nich vymieňali degradované (gumové, pryžové a pod.) komponenty po niekoľkoročnej odstávke v polopúšti, aby sa vôbec dostali do vzduchu. Potom, podľa vzoru ich hlavného používateľa, americkej námornej pechoty (USMC) by sa na ne integrovala ďalekonosná munícia Red Wolf s dostrelom 370 km, aby vôbec ostali bojaschopné v budúcej vojne. V oboch prípadoch by to samozrejme nebolo zadarmo.
Rovnakí ľudia, ktorí predtým navrhovali nezmysly ako AH-1Z Viper, JLTV, odlišný kaliber automatických rýchlostrelných kanónov pre kolesové a pásové bojové vozidlá, anabázu dopravných lietadiel C-27J Spartan v slovenských vzdušných silách, hangáre a podobne dnes požadujú kúpu tankov. Mali by to verejne zdôvodniť do najmenších podrobností.
Autor sa minulými článkami pokúšal odviesť pozornosť od tankov smerom k belgickej tankovej veži Cockerill 3105, ktorá teraz mieri na ukrajinské bojisko na podvozku starého tanku Leopard 1. Jej výhodou je veľký rozsah námeru 105 mm kanónu (zdvih hlavne od vodorovnej línie) -10° / +42°. Vysoký maximálny uhol umožňuje tanku sekundárne pôsobiť v úlohe delostrelectva – je dostatočný pre nepriamu streľbu na rozdiel od maximálneho námeru kanónov bežných tankových veží do 20°.
Tento úhybný manéver už stráca aktuálnosť, aj keď belgickú vežu je možné namontovať aj na agilnejšie kolesové podvozky 8×8. Nedávno dosiahli ruské drony sériu zásahov proti nemeckým ďalekonosným 155mm samohybným kanónovým húfniciam Panzerhaubitze 2000 a Ukrajinci museli vymýšľať, že príčinou bola nekvalitná munícia, ktorá im neumožňovala využiť ich maximálny dostrel a nútila ich priblížiť sa k línii bojového kontaktu.
A teda aj k dronovej kill zóne. Skutočnosť je taká, že ruské FPV drony už majú k dispozícii optické vlákna s dĺžkou vyše 50 km. Aj nepriama paľba tankovými kanónmi tak pomaly stráca aktuálnosť, o priamej streľbe na vzdialenosť maximálne 4-5 km nemá zmysel hovoriť.
Je potrebné zapojiť opäť masmédiá, ktoré si musia uvedomiť, že v súčasnej hospodárskej a vojensko-politickej situácii nie sú najvyššou prioritou peniaze za reklamu ani zbraní ani vakcín. Tie slovenské objektívne nemajú takú odbornú kapacitu sledovať diskusiu o vojenských otázkach ako masmédiá v Rusku alebo USA.
Na tanky je však možné pýtať sa aj v politickej rovine, tak ako to nedávno urobila redaktorka TV spravodajstva vo vzťahu k ministrovi obrany. Pozoruhodná mladá žena sa ním nepúšťala do odbornej debaty, hoci on sám považuje nešťastne obstarané bojové vozidlo pechoty CV90 za obrnený transportér.
Namiesto toho mu pripomenula výroky R. Fica o tom, že tanky sa nebudú kupovať na úkor dôchodkov. To stačí. Posun vpred predstavuje už to, že R. Kaliňák jej v odpovedi vymenoval niekoľko alternatív obstarania tankov, čo samo osebe predznamenáva objektívnejšiu súťaž. Predtým sme sa mali všetci rozplývať šťastím, keď hovoril o možnosti submisívne sa pripojiť k nemeckému nákupu tankov Leopard 2A8. Dnes už pripúšťa aj novú alternatívu s Tureckom. Nie je pritom jasné, či by malo ísť o hlavný bojový tank Altay, ľahký/stredný tank Kaplan MT, v Indonézii známy ako Harimau so spomínanou vežou s maximálnym námerom +42° alebo adaptáciu novej tureckej tankovej veže MZK. Všetky alternatívy ale dávajú priestor aspoň na zníženie obstarávacej ceny.
Prioritou však ostáva obstaraniu tankov úplne zabrániť. Masmédiá by mali žiadať slovenských generálov aby zverejnili dôvody na ich kúpu, ku ktorým sa bude možné vrátiť okamžite potom ako ich sami označia za zastaralé. A vyvodiť z toho možné dôsledky. Zrejme to ani nebude trvať sedem rokov, ktoré stačili na to aby to isté tvrdili o prípade zamýšľanej náhrady talianskych dopravných lietadiel Spartan za brazílske C-390.
Nakoniec, autor hlasovací lístok politickej strany Smer nedržal ani v gumených rukaviciach. Akokoľvek, umožňuje mu to lepšie pochopiť, že nemecký kancelár F. Merz v podstate Ficovi odkazuje, že sa správa ako agent Ruska a zradca euroatlantických integračných štruktúr. Odkaz autora F. Merzovi: Fico sa bude správať ako Trottel a zároveň ako agent Ruska a zradca euroatlantických integračných štruktúr ak pristúpi k nákupu 104 tankov Leopard 2A8, prípadne iných. Rusi si z nich už vopred robia srandu, tak ako z modelov nasadených do ukrajinskej protiofenzívy 2023 bezprostredne po jej začiatku.
Príloha v angličtine: Zoznam amerických štvorhviezdičkových generálov, ktorí sa pripojili k výzve zachovať financovanie F-35A a E-7 na pôvodnej úrovni a nimi dosiahnutá najvyššia veliteľská funkcia:
Gen. Joseph W. Ralston, former Vice Chairman of the Joint Chiefs of Staff and Supreme Allied Commander, Europe
Gen. Merrill A. McPeak, 14th Chief of Staff of the Air Force
Gen. Ronald R. Fogleman, 15th Chief of Staff of the Air Force
Gen. Michael E. Ryan, 16th Chief of Staff of the Air Force
Gen. John P. Jumper, 17th Chief of Staff of the Air Force
Gen. T. Michael Moseley, 18th Chief of Staff of the Air Force
Gen. Mark A. Welsh III, 20th Chief of Staff of the Air Force
Gen. John M. Loh, former Vice Chief of Staff and Air Combat Command boss
Gen. Ralph E. Eberhart, the first commander of U.S. Northern Command
Gen. Lori J. Robinson, former NORTHCOM commander
Gen. John D.W. Corley, former Vice Chief of Staff and ACC commander
Gen. Philip M. Breedlove, former Vice Chief of Staff and Supreme Allied Commander, Europe
Gen. Kevin Chilton, former commander of U.S. Strategic Command
Gen. Herbert J. “Hawk” Carlisle, former ACC commander
Gen. Robin Rand, former commander of Air Force Global Strike Command
Gen. Lance W. Lord, former commander of Air Force Space Command
MK
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
