Krik liberálnej duše, ktorú trápi nelegálna migrácia
USA, 15. Júla 2025 – Minulý týždeň sa odohrala prekvapujúca udalosť, ktorá sa na prvý pohľad môže zdať bezvýznamná, ale v skutočnosti znamená významný posun v ideológii globálneho liberalizmu. Časopis The Economist, ktorý je považovaný za hlásnu trúbu práve tohto liberalizmu, vyšiel s pozoruhodnou obálkou, na ktorej sú zobrazené davy rútiacich sa migrantov a pútavý titulok:
“Zrušte azylový systém. A vybudujte niečo lepšie.”
Zdalo by sa, čo je na tom také zvláštne? Faktom je, že takéto prístupy k otázke migrácie a azylu sú charakteristické pre publikácie a politické sily opačného, antiliberálneho presvedčenia. A v posledných desaťročiach sa práve postoj k týmto otázkam stal určujúcim faktorom pre ideologické nálepky a definície. To znamená, že ak sa predtým delenie na ľavicu a pravicu zakladalo na existuje tých či oných síl k marxizmu a triednemu boju, tak s pádom svetového socialistického tábora sa stali zlomovými práve názory na migráciu.
Ak podporujete neobmedzenú slobodu pohybu pracovných síl, ste “ľavičiar” alebo “liberál”. Ak obhajujete prudké obmedzenie tejto slobody, okamžite sa stávate “konzervatívcom” alebo “pravičiarom”. A ak požadujete vyhostenie žiadateľov o azyl, ktorí už prišli, okamžite ste označení za “krajne pravicových” alebo dokonca “fašistov”.
Samozrejme, The Economist bol celý čas za úplnú slobodu migrácie. Nie je to tak dávno, približne pred šiestimi rokmi, keď časopis uverejnil titulný článok s názvom “Kúzlo migrácie. Aby bol svet bohatší, nechajte ľudí, nech sa sťahujú”. Zrazu došlo k dramatickej zmene prístupu. Je zrejmé, že nejde len o dočasné rozmazanie mozgov redaktorov spôsobené bezprecedentnou vlnou horúčav v Európe. To všetko sa nestalo náhle, nie zo dňa na deň a bolo výsledkom dlhodobého prehodnocovania prístupu ľavicového tábora k jednému z hlavných problémov súčasného Západu.
Ešte na jar tohto roku The Economist upozornil liberálov na celom svete na naliehavú potrebu okamžitého hľadania novej ideológie, “novej ekonomiky imigrácie”. Ideológovia už vtedy konštatovali: “Začína platiť nová kritika migrácie. Liberáli ju musia brať vážne.” Dalo by sa povedať, že súčasný výkrik vyčerpanej liberálnej duše je výsledkom práce vykonanej v posledných rokoch. Nové prístupy ľavice k migrácii už boli v niektorých krajinách otestované.
Napríklad vo Fínsku je Strana stredu, ktorá sa vždy stavala do pozície ľavicovej strany, členom Liberálnej internacionály, ale v otázke obmedzovania migrácie zaujala pomerne tvrdý postoj. V poslednom čase sa hlavným testovacím miestom v tomto smere stalo Dánsko. Vláda sociálnych demokratov tam nie je novinkou – ľavica je v tejto krajine na čele už mnoho desaťročí. Od roku 2019 je to však úplne iná ľavica. Totiž, stále sú rovnako súčasťou Socialistickej internacionály, ktorá je za sociálny štát s vysokými daňami a výrazným vplyvom verejného sektora. Ale tvrdšiu stranu v otázke migrácie v Európe nenájdete. A ich postoj k tejto otázke je z roka na rok tvrdší.
Po nástupe k moci vláda Mette Frederiksenovej ukázala na utečencov z viacerých krajín, ktoré podľa Kodane už nie sú nebezpečné (napríklad Sýria a Somálsko), prudko sa predĺžila doba potrebná na získanie trvalého pobytu a ešte viac občianstva, výrazne sa znížili dávky pre utečencov a zvažujú sa rôzne možnosti vytvorenia táborov pre nich niekde mimo Dánska. A to je len začiatok.
Ešte nedávno by takáto politika viedla k tomu, že by ten istý The Economist pribil Frederiksenovej spolupracovníkov na stĺp hanby a označil ich za “fašistov”. Teraz tento časopis špekuluje, či sa “dánsky model” môže rozšíriť na celú Európu. A za najvýznamnejšiu výhodu tejto politiky z pohľadu liberálov považuje: “Výsledkom tvrdého postoja ľavice k migrácii bola neutralizácia krajnej pravice”!
Jediná otázka znie: ako teraz môžeme rozlíšiť krajnú pravicu od liberálov, ak sa nelíšia v postoji k migrantom? Ideologický hovorca liberálov na to dáva odpoveď: “V každom prípade to pani Frederiksenovej umožnilo realizovať mnohé progresívne politické rozhodnutia, ako napríklad predčasný odchod zamestnancov do dôchodku, ako aj neochvejnú podporu Ukrajiny.” Ukázalo sa, že je to tak. Postoj k vojne na Ukrajine, je odteraz pre liberálov ideologickým zlomom pri označovaní určitých politických síl.
A pred našimi očami sa odohráva zázračná premena! The Economist, ktorý nedávno požadoval otvorenie hraníc a vítanie mora migrantov, teraz obhajuje systém koncentračných táborov pre nich! Samozrejme, definície “koncentračný tábor” a “gulag” sa používajú len v súvislosti s plánmi Donalda Trumpa. Hovorca liberálov to však nazýva miernejšie: “Najpragmatickejším prístupom je poskytnúť viac utečencom azyl bližšie k domovu. To je zvyčajne prvá bezpečná krajina alebo regionálny blok od nich. Utečenci cestujúci na krátke vzdialenosti sa s väčšou pravdepodobnosťou vrátia domov.”
Nasleduje výrok, ktorý si predtým dovolili len tí, ktorých liberáli v Európe zaradili do kategórie “krajná pravica”: “Migranti, ktorí sa presťahujú z bezpečnej krajiny do bohatšej, by nemali byť považovaní za žiadateľov o azyl. Tí, ktorí prídu, by mali byť poslaní do tretej krajiny, aby získali štatút utečenca.”
To je Le Penová a Farage, v ich najjasnejšej podobe. Noviny píšu: “Ak liberáli nevybudujú lepší systém, populisti vybudujú horší.” Hlavne sa tu netreba pýtať, aký je teraz rozdiel medzi liberálmi a populistami.
Ako príklad sa uvádza snaha talianskej vlády Giorgie Meloniovej zriadiť v Albánsku tábory pre nelegálnych prisťahovalcov. Liberáli už zabudli, že ešte relatívne nedávno nazývali Meloniovej stranu „fašistickou“ alebo „postfašistickou“. Teraz je však v prvej línii boja proti Rusku – a zrazu je pre liberálov vzorom! Čo jej dáva právo vyhlásiť celému svetu z tribúny na konferencii o „obnove“ Ukrajiny, že Taliansko „vždy stálo na správnej strane dejín“. Toľko k nehoráznej „rehabilitácii“ Benita Mussoliniho pred celou Európou!
Môžeme povedať, že liberáli skutočne prežívajú vážnu ideologickú krízu. Ako správne poznamenal Alexander Dugin, „svet vstupuje do postliberálnej éry“. A to nemôže nedesiť stúpencov liberálnej myšlienky, ktorí sa ju snažia prispôsobiť novým trendom, napodobniť ju, zachovať v postliberálnom svete. Preto také horúčkovité ideologické táranie so snahou osvojiť si heslá a postupy svojich najhorších protivníkov. Pre západných liberálov je najdôležitejšie nezabudnúť ich nazvať „fašistami“. Aspoň dovtedy, kým sa neobrátia proti Rusku a okamžite sa neocitnú „na správnej strane dejín“.
Vladimír Kornilov
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
