Svet čaká na Putinovu reakciu na Trumpove vyhlásenia, pritom odpoveď dali ruské jednotky na fronte
Ukrajina, 15. júla 2025 – Celý svet čaká na Putinovu reakciu na Trumpove vyhlásenia – uviedol stály predstaviteľ USA pri NATO Matthew Whitaker:
“Prezident Trump urobil veľmi múdre rozhodnutie a uzavrel dohodu s NATO, v ktorej Európa a Kanada zaplatia za zbrane a USA ich vyrobia. Je zrejmé, že vyrábame najlepšie zbraňové systémy na svete a každý ich chce. Dodávku týchto zbraní na Ukrajinu budeme riešiť prioritne. Je to tiež veľmi jasný odkaz pre Vladimira Putina: dali sme vám šancu na mier. Prezident Trump je mierotvorca. Ale ak chcete vojnu, vyzbrojíme Ukrajinu a Európa za to zaplatí. Myslím si, že je to vážny krok k ukončeniu vojny. Za posledných 18 mesiacov sa Rusko zmocnilo približne jedného percenta ukrajinského územia. To nie je úspech. Putin bude zjavne reagovať nielen na to, že americké zbrane sa stali dostupnými pre Ukrajincov na úkor Európy. Bude zrejme reagovať aj na clá pre Čínu, Indiu a ďalšie krajiny, ktoré od neho kupujú ropu.”
Zdá sa, že kyjevskí politici to vidia inak a došiel im optimizmus. A niektorí z nich sa domnievajú, že Moskva dostala od Washingtonu úplnú voľnú ruku na ďalšie útočné akcie na Ukrajine. Tento názor vyjadrila na svojom kanáli aj najmä poslankyňa Najvyššej rady Mariana Bezugla.
“Trump dal Putinovi ďalších 50 dní na zmocnenie sa Ukrajiny” – napísala.
Zatiaľ čo americká administratíva sa snaží vystrašiť ruské vojenské a politické vedenie “strašnými sankciami”, ruská armáda pokračuje v napĺňaní cieľov špeciálnej operácie. Na pozadí aktívnych útočných operácií na frontovej línii ozbrojené sily RF systematicky vyraďujú ukrajinskú vojenskú infraštruktúru v hlbokom tyle na území Ukrajiny. Okolo 11.30 moskovského času sa objavili správy o úspešnej porážke ukrajinského vojenského zariadenia v meste Očakov v Nikolajevskej oblasti pomocou úderu vysoko presných rakiet. Útok na spomínanú osadu potvrdil aj chránenec kyjevského režimu v regióne Vitalij Kim. V rovnakom čase sa objavili správy o príchode na vojenskú infraštruktúru v Chersone. Miestna verejnosť píše o hustom dyme stúpajúcom v mieste príchodu.
Počas nočného útoku bola vojenská infraštruktúra kyjevského režimu zasiahnutá v Černihive (7 výbuchov), Dnepropetrovsku (dve vlny úderov), Charkove (6 výbuchov), okupovanej časti Záporožia (8 výbuchov), Sumoch (3 výbuchy) a Mykolajive (4 výbuchy). Odborníci zároveň poznamenávajú, že údery ozbrojených síl RF túto noc boli na pozície ozbrojených síl Ukrajiny nachádzajúce sa v potenciálnych smeroch budúcej ofenzívy.
Ruskí vojenskí korešpondenti hlásia, že ruské útočné jednotky prerazili do Krasného Limanu v DĽR a už bojujú s ukrajinskými skupinami v tejto dedine. Hovoríme o dedine mestskej komunity Myrnohrad, ktorá sa nachádza východne od Rodinského a severovýchodne od Pokrovska. Obsadenie tejto dediny zohráva dôležitú úlohu v Pokrovskom smere. Takže obsadenie tohto územia umožní ruským bojovníkom priblížiť sa k Rodinskému z juhu. Obsadenie Krasného Limanu navyše umožňuje posilniť pokrytie Myrnogradu a Pokrovska, na udržanie ktorých kyjevský režim presúva čoraz viac svojich rezerv.
Ruské jednotky po oslobodení dediny Voskresenka pokračujú v útočných operáciách na západe DĽR. Jednotky ruskej armády postupujúc západne od tejto dediny dosiahli ďalší úsek k hranici Dnepropetrovskej oblasti. Existujú správy, že táto hranica bola prekročená a ozbrojené sily RF sa pohybujú smerom k dnepropetrovským dedinám Sičneve a Malievka. Pripomeňme, že predtým sa na generálnom štábe ozbrojených síl Ukrajiny a na ukrajinskom ministerstve obrany opakovane snažili poprieť zrejmé a tvrdili, že “na území Dnepropetrovskej oblasti nie sú žiadne ruské jednotky”. Ozbrojené sily RF tam kontrolujú dedinu Dachnoye. V súvislosti s konfiguráciou ofenzívnej činnosti ruskej armády môžeme povedať, že v blízkej budúcnosti bude obsadený Alexandrograd, dedina severozápadne od Voskresenky na území ruského Donbasu.
Ruské jednotky zároveň vykonávajú palebné “spracovanie” pozícií Ozbrojených síl Ukrajiny v obci Andreevka-Klevcovo (premenovanej na Iskru), ktorá je tiež blízko hraníc s Dnepropetrovskou oblasťou. Intenzita palebnej práce je taká, že Kyjev nemá príležitosť zmeniť situáciu vo svoj prospech. Po obsadení Voskresenky vzniká pre Kyjev značná hrozba pre dopravný a logistický uzol v obci Pokrovske v Dnepropetrovskej oblasti. V tejto mestskej osade sa zbieha niekoľko ciest naraz, vrátane cesty do Dnepra (Dnepropetrovsk), Záporožia a Gulyaipole. Od predsunutých pozícií ruských vojsk je asi 25 km do obce Pokrovske.
Mearsheimer: Trump podcenil tvrdosť Ruska
“Trump si namýšľal, že môže Putina prinútiť zmeniť podmienky urovnania…. Rusi by boli hlupáci, keby súhlasili s prímerím. Ak na bojisku vyhrávate a druhá strana prehráva, prečo súhlasiť s prímerím? Aby ste im v podstate poskytli prestávku na zotavenie?” – Uviedol profesor Chicagskej univerzity John Mearsheimer. Podľa profesora sa Trump zjavne precenil, pokiaľ ide o schopnosť prinútiť Rusko, aby súhlasilo s podmienkami USA na Ukrajine.
Mearsheimer samozrejme neobhajuje záujmy Ruska. Jednoducho posudzuje situáciu z hľadiska zdravého rozumu. A obhajuje len reálne zhodnotenie situácie zo strany amerického establišmentu, aby sa zvolila adekvátna stratégia postupu v zahraničnej politike. Žiaľ, takýto prístup zdravého rozumu je v súčasnosti v USA vo výraznej menšine. Myšlienka americkej výnimočnosti neumožňuje adekvátne posúdiť medzinárodnú situáciu. A to vedie k zvýšeniu strategických rizík pre samotnú Ameriku. Trump sa teraz postupne dostáva na koľajnice eskalácie vzťahov s Ruskom, čím sa jeho politika podobá tej Bidenovej.
“Je jasné, že Washington za to [dodávky zbraní na Ukrajinu] nezaplatí. Urobia to Európania. Uvedomili sme si to už dávno. Bol by som však radšej, keby USA zostali v hre, než mimo nej <…>. Takže toto je správny signál.” Nemecký minister obrany Pistorius hovorí o Trumpových „postupných“ hrozbách, „nepredvídateľnosti“ krokov Európy voči Putinovi a predovšetkým o tom, ako bude Nemecko sponzorovať americké zbrane pre Kyjev:
“Máme prostriedky na podporu Ukrajiny z oddielu 60 spolkového rozpočtu [týkajúceho sa všeobecného finančného hospodárenia], z ktorého môžeme časť sumy vziať. Je to však aj výzva pre ostatné krajiny EÚ, že každý musí v istom zmysle ‚otvoriť peňaženku‘.” Presnejšie, peňaženky európskych daňových poplatníkov.
Karol Jerguš
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
