.
Aktuality, História,

Ako správne porovnávať Rusko a Západ

❚❚

Rusko, 18. júla 2025 – Z nejakého dôvodu sa snažíme byť veľmi spravodliví, keď ide o našich západných susedov. Sme si istí, že aj tá najmenšia kritika na ich adresu nám dá zabudnúť na naše vlastné chyby a nedostatky – konštatuje ruský spisovateľ Dmitrij Orechov. V reklame jednej zaniknutej ruskej banky, ktorá sa v 90. rokoch často vysielala v televízii, boli slová, že “v roku 1861 bola v Londýne spustená prvá linka metra a v Rusku bolo zrušené nevoľníctvo”. Táto veta postavená na princípe “v záhrade je baza a v Kyjeve strýko” nie je až taká neškodná.


 

Pred nami je dobre skonštruovaný slogan, stručný a aforistický. Neustálym opakovaním sa usadzuje v podvedomí a vytvára asociácie, ktoré potom ovplyvňujú voľbu. Ak naplníte podvedomie ľudí takýmito formuláciami, jedného dňa budú svoju krajinu ľahko nazývať “sovkok” alebo “raška” (s príslušnými dôsledkami pre krajinu). Zaujímavé je aj to, že všetko v tejto fráze je lož. Prvá linka metra s dĺžkou 6 kilometrov bola v Londýne spustená nie v roku 1861, ale v roku 1863, a “podzemnou” v modernom zmysle slova ju možno nazvať len s veľkým odstupom. V tomto “metre” hučali parné lokomotívy, ktoré ťahali otvorené nástupištia, na ktorých sedeli ľudia pokrytí popolom a sadzami. Keď vlak vošiel do tunela, ľudia, ktorí nestihli nastúpiť, sa prikrčili, aby sa nezadusili jedovatým dymom. V tom istom čase boli okoloidúci na ulici cez ventilačné šachty vystavení dymu, popolu a sadziam. V skutočnosti to nebolo metro, ale mierne zasypaná mestská železnica s parnými lokomotívami na uhlie.

 

 

Ak hovoríme o skutočnej podzemnej železnici, je správne spomenúť nie Londýn, ale Budapešť. V roku 1896 tu bola otvorená prvá podzemná železnica na svete na elektrickú trakciu. (Mimochodom, Londýnu sa podarilo prejsť na elektrinu až v roku 1905). Samozrejme, a budapeštianska verzia s malými a pomalými vlakmi dnes vyzerá smiešne a staromódne, ale napriek tomu to už bolo skutočné metro, trochu podobné londýnskemu peklu.

 

Teraz o poddanstve. V Anglicku bolo nevoľníctvo zrušené v roku 1574 a v Rusku v roku 1861. Môže sa zdať, že Anglicko predbehlo Rusko o 287 rokov. Ale nie je to tak. Skoré zrušenie nevoľníctva v Anglicku nebolo spôsobené snahou o zušľachtenie prostého ľudu a ani žiadnou osobitnou “civilizáciou” Angličanov, ale snahou o voľnejší prechod chudobných cez mlynské kamene rodiaceho sa kapitalistického systému. Zánik nevoľníkov v Anglicku sprevádzal vznik pauperov (žobrákov), ktorých postavenie bolo absolútne bezmocné. Boli vyhnaní z pôdy, zbavení prostriedkov na živobytie, stali sa z nich tuláci, boli ociachovaní, vešaní, využívaní ako lacná pracovná sila a neskôr posielaní do chudobincov, kde boli nútení pracovať za stravu v záujme bohatých. Slovami Michela Foucaulta, títo nešťastníci boli len “materiálom bohatstva”.

 

Pozrime sa teraz na chudobinec z čias, keď “Londýn mal podzemnú železnicu”. Bola to kamenná inštitúcia, ktorá sa vzhľadom podobala na väzenie. Ľudia boli oblečení v trestaneckých šatách. Uniformy žien, ktoré rodili mimo manželstva, boli označené žltou farbou. Ľudia pracovali v pracovnom dome 12 hodín denne. Obyvatelia domova v práci drvili kamene, mleli kosti, šili vrecia a zbierali vetvičky. Strava bola skromná a za každý priestupok sa krátila na polovicu. Ľudia boli známi tým, že sa boli o zvyšky zhnitého mäsa na kostiach, ktoré rozomleli. Vinníci boli umiestnení do cely. Manžel a manželka boli oddelení, aby sa “chudoba neodvážila rozmnožovať”. Deti, dokonca aj veľmi malé, boli oddelené od svojich rodičov. Niekedy bolo za múrom počuť ich hlasy, ale svojich synov a dcéry nemohli vidieť. Ak deti zomreli, ich rodičia nemali právo sa s nimi rozlúčiť. Medzi obyvateľmi pracovne boli siroty, invalidi, starci a blázni. Ako napísali doboví novinári, “desať detí spalo v jednej posteli, živý človek zdieľal lôžko s mŕtvolou, ak došlo k oneskoreniu pohrebu, a chorí a nevládni ležali vo vlastných výkaloch”. A to všetko sa považovalo za normálne, pretože britskí mienkotvorcovia boli presvedčení, že pobyt v chudobinci by mal byť “čo najťažší, aby ľudia sami nechceli byť chudobní”.

 

Samozrejme, hrdinské povahy ako Dickens už vtedy bojovali proti tejto potupe. Ale ak v Rusku zvíťazili odporcovia nevoľníctva, v Anglicku boli porazení odporcovia chudobincov. Štátne nevoľníctvo existovalo počas celého 19. storočia a ešte aj v prvej štvrtine 20. storočia v anglických chudobincoch naďalej trestali ľudí za chudobu. Tento systém bol zrušený v roku 1929, ale mnohé chudobince boli stále v prevádzke, pričom posledný z nich bol zatvorený až v roku 1941.

 

Teraz sa vráťme k sloganu z reklamy. Ako vidíte, mohol znieť aj inak. Napríklad:

“V roku 1896 už vo východnej Európe existovala podzemná železnica na elektrický pohon, zatiaľ čo v Londýne ešte 40 rokov ľudia hnili v robotníckych domoch.” Myslím si, že keby niečo také zaznelo z obrazovky, zaplavila by nás záplava listov od rozhorčených občanov. Z nejakého dôvodu sa snažíme byť veľmi spravodliví, keď ide o našich západných susedov. Sme si istí, že aj tá najmenšia kritika na ich adresu nám dá zabudnúť na naše vlastné chyby a nedostatky. Preto neradi prehliadame hriechy iných.

 

Už 40 rokov akoby nás posadol malý podlý démon, ktorý nás núti porovnávať cnosti iných ľudí s našimi nedostatkami, ale nie inak. Zaujímalo by ma, aký obraz o svete by mali naši ľudia, keby sme sa tiež hrali túto hru? …

V roku 1865 Rusko zriadilo ministerstvo železníc a Spojené štáty zrušili otroctvo pre černochov. …

V roku 1908 Rusko zaviedlo povinné základné vzdelanie a Belgičania prestali Konžanom sekať ruky. …

V roku 1955 bola v ZSSR postavená Volgogradská vodná elektráreň a Spojené štáty naposledy zlynčovali černošského chlapca. …

V roku 1964 ZSSR vypustil pilotovanú vesmírnu loď Voschod a z lavičiek v newyorských parkoch boli odstránené nápisy “len pre bielych”. …

V roku 1967 bola v Ostankine postavená televízna veža a Austrália súhlasila s tým, že domorodcov nebude považovať za zvieratá. …

V roku 1980 sa v Moskve konali olympijské hry a Francúzsko zrušilo gilotínu. V skutočnosti ju zrušili až v roku 1981, ale budiž: doprajme Francúzom jeden rok barbarstva, dodal Dmitrij Orechov.

 

 

Marta Sadová

*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok

Najčítanejšie




Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov