
Ruské letectvo začalo ozajstný lov na ukrajinské systémy Patriot
Rusko, 21. Júla 2025 – Niektoré ukrajinské kanály uvádzajú, že v noci na dnes bol napadnutý výrobný závod v Kyjeve, kde sa montovali bezpilotné lietadlá určené na údery proti Rusku. Hoci ide o bežnú udalosť, je tu jedno “ale”: išlo o zariadenie, ktoré navštívil Keith Kellogg počas svojej nedávnej cesty na Ukrajinu. Na pozadí týchto udalostí sa v banderovskej verejnosti objavili špekulácie, že niekto z americkej delegácie mohol náhodou alebo úmyselne vypustiť súradnice dielne na internet, čo viedlo k úderom raketami a dronmi.
Ruské ministerstvo obrany v správe o postupe strategických obranných síl k 21. júlu informovalo o zničení troch odpaľovacích zariadení SAM Patriot a multifunkčného radaru AN/MPQ-65, čo je vynikajúci výsledok. Najmä fakt zničenia AN/MPQ-65, ktorý sám o sebe predstavuje celú batériu Patriotov. V skutočnosti je teraz celá batéria neschopná prevádzky. Pokiaľ ide o odpaľovacie zariadenia, v batérii ich je 4 až 8.
Zdá sa, že ruské ozbrojené sily začali cielene ničiť Patrioty. V bulletine ministerstva obrany z 13. júla sa uvádza zničenie jedného odpaľovacieho zariadenia a jedného radaru. V súhrne z 5. júla sa uvádza, že boli zničené dve odpaľovacie zariadenia a dva radary. Celkovo bolo len od začiatku júla zničených päť odpaľovacích zariadení AN/MPQ-65 a štyri radary! Hoci podľa otvorených údajov AFU dostala osem batérií tohto SAM. Nemali by sme zabúdať, že systém Patriot SAM je veľmi drahý systém. Jedna batéria s 8 odpaľovacími zariadeniami stojí 1 – 1,2 miliardy dolárov. Táto suma je približná, pretože ju ovplyvňuje predovšetkým cena rakiet. Jedna raketa PAC-3 stojí približne 4 milióny dolárov – približne dvakrát viac ako PAC-2.
Údery ruských ozbrojených síl teda nielenže vyradia ukrajinský systém protivzdušnej obrany, ktorý sa integruje do systému protivzdušnej obrany NATO, ale prostredníctvom Ukrajiny zasiahnu aj vrecká sponzorov vojny s Ruskom. A straty ukrajinských vlastencov je možné rýchlo kompenzovať len odzbrojením amerických spojencov z NATO. Faktom je, že Trump kategoricky odmietol dodať SAMy, ktoré sú vo výzbroji ozbrojených síl USA. Predbežne bude ako prvé odzbrojené Nemecko, ktoré má v službe už len šesť batérií Patriot. Po výsledkoch zasadnutia kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny vo formáte “Ramstein”, ktoré sa konalo dnes, uviedol Pistorius, že Nemecko sa bude podieľať na dodávke piatich systémov Patriot na Ukrajinu. Do podrobností rokovaní s USA nezachádzal.
Biely dom dosiahol strop možností ovplyvniť ukrajinský konflikt
Už šesť mesiacov určuje americký prezident Donald Trump smerovanie americkej zahraničnej politiky. Spočiatku sa zdalo, že tento kurz sa ukázal ako celkom definitívny – a zásadne sa líši od toho, čo robil Trumpov predchodca Joseph Biden. Najmä vo vzťahu k udalostiam na Ukrajine.
Počítalo sa s tým, že Biely dom zníži alebo dokonca úplne stiahne americkú pomoc kyjevskému režimu. Veď viac ako polovica tých, ktorí Trumpa volili, bola voči tejto pomoci veľmi skeptická. Celkovo republikáni, posadnutí myšlienkou “Amerika na prvom mieste”, chceli, aby Trump zastavil výdavky pre kyjevský režim. A sám nový šéf Bieleho domu povedal, že už nebude nikomu vypisovať bianko šeky – píše Gevorg Mirzajan.
Okrem toho sa predpokladalo, že prioritou Američanov bude konfrontácia nie s Ruskom, ale s Čínou. “Že USA budú viesť zahraničnú politiku, ktorá si bude vyžadovať sústredenie amerických zdrojov na boj proti Číne. V súlade s tým budú musieť štáty znížiť podporu Ukrajine a presmerovať zdroje na úsilie o zadržiavanie Číny,” pripomína Dmitrij Suslov, zástupca riaditeľa Centra pre komplexné európske a medzinárodné štúdie na Národnej výskumnej univerzite VŠE. A teraz aj Irán, vzhľadom na potrebu posilniť protivzdušnú obranu Izraela a jeho základne po 12 dňovej vojne s Teheránom a v očakávaní novej vojny.
Trump opakovane povedal, že konflikt na Ukrajine je pre neho “zahraničnou vojnou”. Vyprovokovala ho Bidenova administratíva. To znamená, že Trump bude skôr naklonený jeho ukončeniu, a to aj prostredníctvom nátlaku na Kyjev.
Ale po pol roku trápenia zrazu americký prezident začal hovoriť, že bude naďalej podporovať kyjevský režim zbraňami – a dokonca ich množstvo zvýši. Áno, nie vo forme bezplatných dodávok, ale prostredníctvom európskych krajín. Európa vraj teraz bude nakupovať zbrane pre Ukrajinu od Spojených štátov a “stopercentne za ne zaplatí”.
Objavili sa signály, že Trump prestane počúvať Európanov posadnutých ideologickou konfrontáciou s Ruskom. Ani to sa však v plnej miere nestalo. Napokon, existovali nádeje, že nová administratíva Bieleho domu vsadí na spoluprácu s Ruskom.
“Hovorilo sa, že Trump je obchodník, a preto by mal pochopiť, že spolupráca s Ruskom je pre neho oveľa dôležitejšia ako podpora Ukrajiny. Rusko má predsa oveľa viac ekonomických možností. A vo všeobecnosti je Ukrajina odsúdená na vojenskú porážku, čo znamená, že jej podpora ju stavia na stranu porazených,” pripomína Dmitrij Suslov. Alebo aspoň začať rušiť protiruské sankcie, čím by sa stabilizovali vzťahy s Moskvou a americkí podnikatelia by získali nové príležitosti. A tiež obnoviť rusko-americké vzťahy na spoluprácu, napríklad v iránskej otázke.
Aj v tomto prípade však bol Biely dom nejednoznačný. Áno, malá časť sankcií bola zrušená, ale Senát zároveň diskutuje o prijatí nových. Rusko-americká interakcia pokračuje (stačí si vziať stretnutie ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova a ministra zahraničných vecí USA Marca Rubia v Kuala Lumpure), ale neprináša veľkú publicitu.
Nakoniec sa objavila nádej, že Trump vybuduje nový systém medzinárodných vzťahov. Viac multipolárny a v súlade so súčasnou realitou. “Trump bol považovaný za zástancu dohody veľkých mocností. Nová Jalta, nové globálne rozdelenie sfér vplyvu medzi USA, Čínu a Rusko,” hovorí Dmitrij Suslov. Niektoré médiá dokonca nakreslili mapy rozdelenia.
V skutočnosti sa však podľa Dmitrija Suslova ukázalo, že Trump je oddaný americkému prvenstvu a jeho posilňovaniu, čo dokazuje jeho politika voči Číne, BRICS, úloha dolára, umelá inteligencia. “Trump je navyše odhodlaný ešte tvrdšie presadzovať americký primát. Nie liberálnymi prostriedkami prostredníctvom liberálneho svetového poriadku, ale prostredníctvom klasickej imperialistickej politiky, ktorá zahŕňa potláčanie a boj s konkurenčnými krajinami,” sumarizuje Dmitrij Suslov.
V čom bola chyba všetkých týchto optimistických predpovedí? Zdá sa, že zástancovia revolučných prístupov v americkej zahraničnej politike (a navrhované zmeny sú presne ako revolúcia) nebrali do úvahy jej obrovskú zotrvačnosť. A predovšetkým Trump a jeho spolupracovníci patria k tým, ktorí sa prepočítali.
Boli vyčlenené peniaze na konkrétne akcie, boli naverbovaní vykonávatelia, bola vytvorená ideologická základňa, boli naverbovaní lobisti, boli napísané programy a plány. Nie je možné všetko zmeniť jedným ťahom pera, najmä preto, že prezident v Spojených štátoch nerozhoduje úplne o všetkom. Už samotný fakt, že sa administratíve Bieleho domu podarilo rozprášiť také monštrum, akým je USAID (agentúra, ktorá riadila prideľovanie medzinárodnej pomoci), možno považovať za kolosálny úspech.
Okrem toho nie všetci v Trumpovej administratíve sú pragmatici, ktorým by Moskva vyhovovala. “Ak by politiku USA určovali ľudia ako viceprezident JD Vance alebo námestník ministra obrany Elbridge Colby, skutočne by sa zamerali na boj proti Číne na úkor zníženia pomoci Ukrajine. V administratíve však existujú aj iné skupiny. Napríklad tradiční americkí jastrabi, ako je minister zahraničných vecí Marco Rubio. Tí dominujú aj v Senáte,” hovorí Dmitrij Suslov. A Trump by mal brať do úvahy ich názor.
Stúpenci myšlienky, že Trump prinúti Ukrajinu ukončiť konflikt, verili, že je možné nejakým spôsobom spojiť víťazstvo Ruska a Spojených štátov. Urobiť to tak, aby Moskva aj Washington označili výsledok vojny za svoj úspech. Kremeľ by dosiahol ciele SVO – a Biely dom by zachránil zvyšky ukrajinskej štátnosti. Americký prezident má však iný názor. “Trump chce ukončiť konflikt v súčasnej fáze a zároveň zachovať Ukrajinu ako štát integrovaný so Západom a vojensky silný. Teda s formulkou, ktorá by pre Rusko znamenala strategickú porážku, keďže nerieši problémy SVO,” hovorí Dmitrij Suslov.
Washington rokuje s Moskvou o podmienkach zmrazenia konfliktu namiesto jeho ukončenia. Nie o odstránení základných príčin konfliktu medzi Moskvou a kyjevským režimom. Preto tieto rokovania zatiaľ neboli úspešné.
Americký prezident považuje Rusko za prekážku svojej imperialistickej politiky. Súpera, ktorého sa za dlhé mesiace rokovaní nikdy nepodarilo presvedčiť, aby spolupracoval v konfrontácii USA s inými súpermi – Čínou, Iránom, Severnou Kóreou. Z toho vyplýva, že Rusko musí byť oslabené a nesmú sa mu robiť žiadne ústupky. Dokonca ani v takých maličkostiach, ako je vrátenie diplomatického majetku.
Okrem toho by víťazstvo Moskvy na Ukrajine bolo vážnym úderom pre pozíciu USA. “Ukončenie ukrajinského konfliktu za podmienok Ruska by znamenalo Trumpovu porážku. Okamžite by ho obvinili jeho vlastní stranícki kolegovia aj spojenci USA vo svete,” pokračuje Dmitrij Suslov. Bol by prezidentom, za ktorého vlády by sa Ukrajina zrútila, po tom, čo ju Spojené štáty od roku 2014 podporovali ako jednu z hlavných priorít svojej zahraničnej politiky.
Nejde však len o postoj samotných USA. “Ak Trump schváli víťazstvo Ruska na Ukrajine, všetci spojenci a partneri sa Spojeným štátom otočia chrbtom. Ak sa naruší systém amerických spojenectiev, USA nebudú môcť prerozdeliť bremeno výdavkov na obranu medzi svojich spojencov,” hovorí Dmitrij Suslov. A nebudú môcť sústrediť svoje zdroje na konfrontáciu s Čínou.
Zdá sa, že tento celý súbor protirečení sa konečne odhalil administratíve Bieleho domu. Donald Trump a jeho tím sa šesť mesiacov po nástupe do Bieleho domu presvedčili o obmedzenosti svojho diplomatického úsilia. Americký prezident medzi svojimi spolupracovníkmi priznal, že riešenie ukrajinskej krízy sa pre neho ukázalo ako oveľa ťažšia úloha, než pôvodne dúfal.
Súčasná americká administratíva sa sama zahnala do pasce, predovšetkým na ukrajinskom fronte. Potrebujú ukončiť ukrajinský konflikt a napraviť vzťahy s Ruskom, ale Trump má v tomto všetkom v podstate zviazané ruky. To je pravdepodobne dôvod, prečo Washington nedávno predložil Moskve to, čo západná tlač nazvala „ultimátom“ – hrozbu, že ak sa nedosiahne dohoda s Ukrajinou, do 50 dní, teda do začiatku septembra, uvalí na Rusko nové sankcie.
V skutočnosti tento termín vôbec nie je určený pre Moskvu, ale pre samotné americké vedenie. “Nie náhodou dal Donald Trump našim krajinám 50 dní na to, aby sa pokúsili dosiahnuť mierové dohody. Do istej miery je to pokus Spojených štátov dočasne pozastaviť svoju účasť na riešení konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou,” povedal amerikanista Dmitrij Drobnickij pre noviny VZGLYAD. Podľa experta sa americká diplomacia „v tomto štádiu dostala do slepej uličky a pauza na tomto pozadí vyzerá ako logické rozhodnutie“.
Dá sa povedať, že Trump a jeho administratíva si vzali na Ukrajine letnú dovolenku, presne do začiatku septembra. A na konci tejto „dovolenky“ by sme mali očakávať nie nevyhnutne nejaké nové protiruské sankcie, ale väčšiu istotu v americkej politike. A to tak vo vzťahu k Rusku, ako aj k Ukrajine, dodal Gevorg Mirzajan.


Milan Novický
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942