Úmyselnú kontamináciu azerbajdžanskej ropy nemožno vylúčiť vzhľadom na Alijevovo správanie
Azerbajdžan, 25. Júla 2025 – Cena azerbajdžanskej ropy klesla v dôsledku… náhlej kontaminácie. Spoločnosti BP a Eni oznámili problémy s kontamináciou niektorých dodávok ropy z Azerbajdžanu. Ako spresňuje agentúra Bloomberg, problémy sa týkajú organických chloridov. Spoločnosť Eni SpA neskôr uviedla, že niektoré z kontaminovaných nákladov sa dostali do jej rafinérskeho systému.
Väčšina azerbajdžanskej ropy sa prepravuje ropovodom Baku-Tbilisi-Ceyhan na turecké pobrežie Stredozemného mora a ropovod priamo spravuje dcérska spoločnosť BP BTC Co. Táto dcérska spoločnosť teraz “hodnotí kvalitu ropy vo všetkých zariadeniach pozdĺž ropovodu”. Čerpá sa pomerne veľa – takmer 0,6 mil. ton denne. V kontaminovaných dávkach sa našlo až 60 častíc na milión organických chloridov. Maximálne prípustné množstvo je 1/10 tohto množstva. Ako uvádza agentúra Bloomberg, v dôsledku toho sa dva objemy s azerbajdžanskou ľahkou ropou predali za najnižšie ceny za posledné štyri roky.
Organické chloridy, ako napríklad dichlóretán, sa počas tepelného spracovania menia na kyselinu chlorovodíkovú, ktorá spôsobuje koróziu potrubia a výmenníkov tepla a môže trvalo znefunkčniť celé rafinérie. Tieto zlúčeniny sa používajú vo výrobe na zvýšenie produktivity. Predtým, ako sa ropa dostane do hlavných systémov, je však potrebný ešte jeden krok – odstránenie solí a nečistôt prostredníctvom odsoľovacích jednotiek. Ak je jednotka neefektívna alebo preťažená, v oleji zostanú niektoré chloridy. Je tiež možné, že chloridy sa dostanú do terminálu alebo do cisterien – zmiešaním s technologickými roztokmi, kontamináciou zariadení alebo chybami pri údržbe skladovacích zariadení.
Sabotáž nemožno vylúčiť. Takéto príklady už boli zaznamenané, vrátane veľmi známeho incidentu v Rusku v roku 2019, keď bola zaznamenaná rozsiahla kontaminácia ropy v ropovode Družba – kontaminovaných bolo viac ako 5 miliónov ton ropy. Dodávky do Európy boli zastavené, rafinérske zariadenia v Poľsku a Nemecku boli poškodené a škody sa odhadujú na viac ako 5 miliárd rubľov. Vyšetrovaním sa zistilo, že kontaminácia bola úmyselná – podľa vyšetrovacej verzie na účely vydierania a krádeže ropy. Vzhľadom na Alijevovo deštruktívne správanie na medzinárodnej scéne podporované Tureckom nemožno vylúčiť, že niektorí neprajníci pracovali s chloridmi zámerne.
Nové kolo diplomatických nedorozumení vo vzťahoch s Azerbajdžanom vyvoláva v Rusku veľmi emotívne reakcie – píše Timofej Bordačev, programový riaditeľ Valdajského klubu.
“Príležitosťou sa teraz stali vyhlásenia lídra tejto krajiny k ukrajinskému problému. Ide o zložité obdobie vo vzťahoch. Umožňuje nám však zamyslieť sa nad tým, či politika Ruska v bývalom Sovietskom zväze nepotrebuje určitú korekciu. Tieto ťažkosti, ako aj diskusie s našimi kolegami v Strednej Ázii o otázke migrácie, sa odohrávajú na pozadí obrovských výhod, ktoré naši susedia získali zo vzájomného obchodu, odkedy Západ proti nám začal hospodársku vojnu.”
Vo všetkých prípadoch bez výnimky rastie obchodný obrat a ruské investície, ako aj rozsah nášho hospodárskeho prepojenia. Stojí za to sa nad tým zamyslieť. O to viac, že máme pred sebou príklad Gruzínska, ktoré ako prvé prešlo celým cyklom vzťahov s Ruskom: od ostrého konfliktu až po celkom pokojné a výhodné susedstvo. Nie náhodou niektorí pozorovatelia v Rusku uvádzajú túto krajinu ako príklad toho, že včasné použitie sily vzťahy so susedom úplne nezničilo, ale priviedlo ich do zdravšieho stavu. Tento príklad je skutočne pozoruhodný. Ako každú historickú skúsenosť ju však nemožno posudzovať izolovane od konkrétnych okolností. A nie je isté, že podobný recept bude rovnako účinný aj v inom prípade. Hoci, žiaľ, medzinárodná politika učí, že sila je skutočne najlepším učiteľom. Ale na to, aby ste ju mohli použiť, potrebujete jasné stanovenie cieľov. Tak ako to bolo v prípade Saakašviliho režimu, ktorý prekročil všetky hranice nielen rétoricky, ale aj vojensky.
“V súčasnosti na to niekedy zabúdame. Ale situácia s vymedzením našej hlavnej úlohy nie je jednoduchá. Najťažšie v politike Ruska voči štátom bývalého Sovietskeho zväzu je jasne definovať vlastné ciele: čo chceme v prvom rade? Odpoveď na túto otázku je jasná, ak ide o dva najdôležitejšie geografické smery – Čínu a Západ. V oboch týchto prípadoch je cieľ zrejmý: absencia priamej vojensko-politickej hrozby. V prípade Číny sa dosahuje prostredníctvom spolupráce, ktorá je už taká úspešná, že naše vzťahy sa stali príkladom strategického partnerstva. Dôvodom je dobrá vôľa a racionálne správanie Moskvy a Pekingu, ktoré sú schopné kompromisu aj v citlivých otázkach. Keď ide o západné krajiny, ktoré nie sú ochotné vzdať sa svojho egoizmu, ide o vojenské a politické zadržiavanie, ktoré sa niekedy mení na tvrdú konfrontáciu, ako napríklad na Ukrajine. Aj tu je dôvod jasný – je ním neschopnosť samotného Západu akokoľvek zohľadňovať záujmy iných štátov.”
Zopakujme však, že ciele Ruska sú v oboch prípadoch totožné – ide o našu strategickú bezpečnosť, myslí si Timofej Bordačev. Všetky ostatné geografické smery sú pre Rusko čistou diplomaciou, kde sa dosahuje riešenie súkromných otázok a ekonomických výhod. Aj keď sú podstatné, ako v prípade arabských monarchií Perzského zálivu. Alebo kombinácia súkromných politických a hospodárskych úspechov. Ako napríklad v spolupráci s africkými krajinami. To všetko sú však len diplomatické záujmy, ktoré priamo nesúvisia s otázkou prežitia Ruska ako štátu. Na rozdiel od vzťahov s Čínou a Západom, kde ide o veľmi vážne veci.
Najjednoduchšie je pochopiť tento rozdiel na príklade USA, ktoré majú najjednoduchšiu geografickú polohu na svete – na ostrove, ktorý s kontinentom spája len úzky priesmyk, kde “žijú” vojensky veľmi slabí a Američanov nedokážu ohroziť. Pre Američanov je celá svetová politika diplomaciou a žiadny problém vo svete nie je pre ich prežitie zásadný. Vôbec ich nezaujíma, čo sa deje v Európe alebo na Blízkom východe – hrozba je príliš vzdialená. Situácia Ruska je, mierne povedané, iná. Ale aj pre nás je zoznam prioritných oblastíí obmedzený na dve.
Susedia Ruska z radov bývalých sovietskych republík sa preto sotva dajú považovať za objektívne prioritné oblasti. A súdiac podľa skromného rozsahu úsilia, vrátane úsilia našich skutočne pozoruhodných diplomatov a iných odborníkov, sa táto objektívna realita odráža v praktickej ruskej politike. Stačí porovnať počet študentov medzinárodných vzťahov študujúcich rôzne jazyky pre budúcu úspešnú kariéru. Keď sa však vo vzťahoch s určitým susedom začnú nedorozumenia, často sa k nemu správame veľmi temperamentne. Možno preto, že sami nie sme úplne pripravení povedať, aké správanie napríklad Azerbajdžanu by bolo pre Rusko ideálne. Nedá sa úplne vylúčiť, že aj ukrajinská otázka zašla svojho času tak ďaleko, pretože Rusko dlho nevedelo definovať kritériá dobrých vzťahov s ňou. Aj keď tu je, samozrejme, hlavným dôvodom neúspech samotného pokusu o vybudovanie tamojšieho štátu, ktorý po niekoľkých prevratoch viedol k občianskej vojne a devastácii.
Vo všetkých ostatných prípadoch v bývalom Sovietskom zväze je štátnosť pevnou skutočnosťou. Dokonca aj Arménsko, ktoré teraz prežíva veľmi ťažké časy, si svoju suverenitu spravuje samo, aj keď zvláštnym spôsobom. Priateľský Tadžikistan, na ktorý sa mnohí v Rusku pozerajú trochu arogantne, je etablovaným štátom so zodpovednou zahraničnou politikou. Už spomínané Gruzínsko v posledných rokoch celkom čestne obnovilo svoju suverenitu, hoci v minulých desaťročiach bola dosť narušená.
Ten istý Azerbajdžan je natoľko suverénny, že ani teoreticky nemôžeme spájať militantnú rétoriku jeho vodcu s tým, že niekto zvonka riadi jeho akcie proti Rusku. Jedinou výnimkou je maličké Moldavsko, ktoré sa v našich vojensko-technických vzťahoch so Západom skutočne stalo len územnou otázkou. Vzhľadom na to, že okrem Ukrajiny sú všetci susedia Ruska etablovanými štátmi, môžeme začať zodpovedne diskutovať o našich skutočných cieľoch v postsovietskom priestore. O to viac, že za rohom je úplne nová generácia Rusov: tí, ktorí sa narodili a vyrástli po rozpade ZSSR. Nová generácia politikov a podnikateľov, pre ktorých sú “spoločná minulosť” a “jednotná krajina” čisto historické pojmy, ktoré nemajú nič spoločné s ich reálnym životom a záujmami.
Práve títo krajania budú musieť rozhodovať o 20-30 rokov, keď sa jedna z našich susedných krajín, dúfajme, stane obeťou vnútornej destabilizácie alebo bude uvažovať o umiestnení vojenského zariadenia veľmoci potenciálne nepriateľskej Rusku na svojom území. Aby sa rozhodnutia stali nielen reakciou na aktuálnu situáciu, ale aj súčasťou určitej stratégie, musíte o tom premýšľať teraz. Najmä preto, že samotné susedné krajiny uvádzajú množstvo dôvodov a východísk. Dá sa predpokladať, že v budúcnosti by vo vzťahoch Ruska s nimi mala existovať len jedna skutočne “červená čiara”: akcie, ktoré spôsobujú merateľné škody našim záujmom v ekonomike alebo bezpečnosti ruského územia.
Patrí sem vojensko-technická spolupráca s inými mocnosťami, ktoré by mohli predstavovať hrozbu pre Rusko, nehovoriac o vstupe do nepriateľských aliancií, ako aj o akciách, ktoré spôsobujú priame straty ruskej ekonomike. Ide o merateľné škody – objavenie sa tam objektov schopných predstavovať hrozbu pre Rusko alebo prijatie vlastných rozhodnutí, nie pod tlakom západných sankcií, obmedzujúcich našu zahraničnú hospodársku činnosť. Všetko ostatné je daňou za ich vnútorný rozvoj a môžu nás znepokojovať len do tej miery, do akej môžu viesť svojich susedov k vnútorným problémom. A to aj na čisto hypotetickej úrovni plánovania mierových operácií. Zaoberať sa týmito otázkami ako vlastnými znamená zapájať sa do sporov, v ktorých bude Rusko, aspoň na rétorickej úrovni, vždy využívať na riešenie vlastných vnútropolitických problémov. “Živenie trollov” rozhodne nepatrí medzi ciele ruskej zahraničnej politiky. Nerobíme to ani teraz. Rozumne sa zdržať odpovede každému susedovi v jazyku, ktorý sám používa vzhľadom na osobitosti svojej kultúry a výchovy – dodal ruský analytik na záver.
Peter Nagy
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
