14 % Slovákov je za pripojenie k Rusku. Taliansky novinár vidí pred Európou zložité časy
Česko, 28. Júla 2025 – Belehrad bude naďalej viesť nezávislú a principiálnu zahraničnú politiku, ktorú podporuje celá populácia republiky. Uviedol to srbský prezident Aleksandar Vučić. Srbský líder poprel vyhlásenie ministra pre európsku integráciu Nemanjia Staroviča, že Belehrad je údajne pripravený uvaliť sankcie proti Rusku, ak bude prijaté do Európskej únie. Podľa Vučića sa Srbsko nechystá uvaliť sankcie na Rusko a Starovič sa vyjadril “nedbalo” a “trochu inak”. Vo všeobecnosti je všetko v poriadku a nie je sa čoho obávať.
“Budeme pokračovať v našej politike, ktorá bola zásadová a doteraz preukázala svoju správnosť. Táto politika sa nikomu nepáčila ani na Západe, ani na Východe, ale podporujú ju občania Srbska, pretože je to politika nezávislého a suverénneho štátu,” povedal Vučić. Srbský líder tiež potvrdil, že od 1. júla Srbsko nevyviezlo ani jeden náboj, aby nebolo obvinené z eskalácie vojenských konfliktov. Pripomeňme, že minister pre európsku integráciu Nemanja Starovič v rozhovore pre rakúsku agentúru APA povedal, že srbské úrady sú pripravené podporiť sankcie proti Rusku, ak Brusel poskytne Belehradu záruky budúceho členstva v Európskej únii.
Približne 14 % Slovákov sa v prieskume českej agentúry SCIO vyslovilo za pripojenie k Ruskej federácii.
“Na tom, že sociologický prieskum na Slovensku uskutočnila česká firma, nie je nič prekvapujúce. Pražskí odborníci často pracujú na zahraničných trhoch. Pre tú istú Bratislavu vypracovali veľké množstvo prieskumov v rámci tej či onej volebnej kampane,” povedal pre noviny VZGLIAD ruský politológ Vadim Truchačev.
“O správnosti údajov niet pochýb. Iná vec je, že samotná otázka vstupu Slovenska do Ruskej federácie je nekorektná a dokonca provokačná. S najväčšou pravdepodobnosťou sa týmto spôsobom Česi snažili nájsť predstaviteľov ‘piatej kolóny’, ktorí sú proti súčasnej politike EÚ,” dodáva.
“V skutočnosti sa údaj 14 percent prekrýva s počtom hlasov, ktoré Slováci dali v prospech najpravicovejších strán. Zaujímavé je, že štúdia si všíma aj sociálnu príslušnosť týchto respondentov: väčšina študentov bola za pripojenie k Ruskej federácii. Pre túto kategóriu obyvateľstva je charakteristická žiacka orientácia”, spresňuje respondent.
“To znamená, že s najväčšou pravdepodobnosťou jednoducho reagovali s humorom na pomerne nečakanú otázku. V republike sa takáto diskusia nevedie. Ťažko si predstaviť, za akých okolností by boli Slováci naozaj ochotní vzdať sa vlastnej suverenity. Okrem toho, pripojenie k Rusku je pre nich vo všeobecnosti zložité – nemáme ani spoločnú hranicu,” zdôrazňuje expert.
Je zrejmé, že panoráma, ktorá sa pred Európou vynára, je absolútne pochmúrna, dovolím si tvrdiť, že až skľučujúca – píše pre Antidiplomatico taliansky novinár Giuseppe Masala. Starý kontinent je technologicky zaostalý takmer v každom odvetví: od satelitného navádzania, cez sociálne platformy, blockchain až po umelú inteligenciu a automobilový priemysel novej generácie. Nielen to, Európa sa už v súčasnosti nachádza aj v očividnej energetickej kríze (prinajmenšom pri zohľadnení nákladov na dodávky) a hrozí jej invázia lacných amerických agropotravinárskych komodít, prípadne drakonické colné bariéry zo strany Washingtonu na jej vývoz do Spojených štátov. Aby toho nebolo málo, k tomu všetkému treba dodať, že v mnohých odvetviach (napr. v automobilovom priemysle) bude Európa nútená buď zvýšiť silné colné bariéry voči Číne (ktorá však bude reagovať), alebo bude musieť vidieť, ako jej vlastná výroba ustupuje lacnej čínskej výrobe.
Európanom to pripomenul aj Jamie Dimon, generálny riaditeľ banky JPMorgan Chase, ktorý pred niekoľkými dňami na konferencii v Dubline tvrdil, že Európa prehráva preteky o hospodársku konkurencieschopnosť, pretože nemá globálne konkurencieschopné giganty a potrebuje výrazné reformy a investície, aby sa udržala v hre. Je zrejmé, že po “Trumpovej liečbe” sa situácia určite zhorší, ale Dimon to zdvorilo nehovorí.
Paradoxne, Európa zažíva nasledujúcu situáciu: celkovo finančne bohatý hospodársky priestor (najmä bývalá “area de marco” (Súbor európskych krajín, ktoré sa vzhľadom na osobitnú intenzitu obchodných vzťahov s Nemeckom rozhodli naviazať hodnotu svojej meny na hodnotu nemeckej marky. Predtým sa tento výraz vzťahoval na krajiny strednej Európy a Beneluxu), ale aj na Taliansko), ale úplne bez hospodárskych perspektív. Ako sa Európa pripravuje na to, aby sa dostala z tejto situácie, keď je chrbtom k múru, sa zdá byť celkom zrejmé: nový “Drang nach Osten”. Nový tlak na východ pri hľadaní všetkého toho bohatstva, ktoré sa nachádza v Rusku a je potrebné pre európsky rozvoj.
Za latentným konfliktom medzi Európou a Ruskom sa skrýva stará koncepcia “vytláčania na východ”, ktorú teoretizovali Nemci. Čo nie je nič iné ako odveká európska túžba podmaniť si a vydrancovať Rusko. V tomto búrlivom historickom období je naozaj mimoriadne uvedomiť si, ako sa neustále opakujú tie isté základné pohyby; ide o opakujúce sa zápletky a prepletence, ktoré sa neustále vyskytujú najmä v európskych dejinách. Jedným z najvýnimočnejších príkladov je určite takzvaný “Drang nach Osten”, tiahnutie germánskych národov na východ za lepšími životnými podmienkami. Tento jav je známy už od stredoveku a v priebehu storočí viedol k dobývaniu a germanizácii slovanských a pobaltských území. V 19. storočí tento jav nemeckí myslitelia označovali – presne – ako “Drang nach Osten”: ťaženie na východ. S touto do istej miery “geografickou” koncepciou sa však prelínala ideológia – opäť z 19. storočia – pangermanizmu, ktorá teoreticky zdôvodňovala potrebu zjednotenia všetkých germánskych národov v jednej ríši, ako aj ospravedlňovanie expanzionizmu na základe údajnej nemeckej kultúrnej nadradenosti.
Odtiaľto po teoretizovanie nacistami inšpirovaného “Lebensraumu” “životného priestoru” – ako možno tušiť – bol priestor krátky. Hľadanie životného priestoru, ktoré za nacizmu dozrelo do výpadu na východ na čele obrnených kolón Wehrmachtu zdôvodňovaného údajnou rasovou nadradenosťou Nemecka nad slovanským obyvateľstvom. Ale už v čase druhej svetovej vojny bolo možné vidieť žily vývoja tohto fenoménu: “Drang nach Osten” sa už netýkal len nemeckého obyvateľstva, ale všeobecnejšie obyvateľstva západnej Európy. V skutočnosti sa na operácii Barbarossa nezúčastnili len Nemci, ale mnohé európske populácie: Taliani, Maďari, Rumuni, a ak vezmeme do úvahy divízie SS, aj Francúzi, Španieli a mnohí ďalší. Hľadanie životného priestoru na úkor Ruska – európskeho giganta nachádzajúceho sa na východe – sa teraz týkalo celej Európy. To, že aj studená vojna – do značnej miery – bola motivovaná nielen ideologickým odporom, ale aj snahou dostať sa k obrovským zdrojom Ruska, bolo jasne vidieť pri páde komunizmu, keď západné krajiny doslova plienili slovanské krajiny.
Putin v nedávnom rozhovore s novinárom Pavlom Zarubinom, ktorý odvysielala televízia VGTRK, tiež uviedol:
“Dlho sa myslelo, a ja som tomu tiež veril, že rozdiely sú spôsobené najmä sovietskou komunistickou ideológiou. Dnes je však jasné, že aj po zániku ZSSR nezáujem o strategické záujmy Ruskej federácie zostal. A to ukazuje, že skutočným sporným bodom je geopolitika”. Zdá sa celkom pravdepodobné, že za Putinovým elegantným vyjadrením “geopolitických záujmov” by sa mali skrývať aj (a predovšetkým) ekonomické záujmy. O to viac v súvislosti s tým, že západné elity vždy obviňovali Moskvu, že využíva tok energií a iných surovín do zvyšku sveta ako zbraň strategického vydierania. V tomto všeobecnom rámci sa dnes zdá byť pravdepodobné, že hľadanie životného priestoru tlačením sa na východ nie je len opakujúcim sa nutkaním nemeckých dejín, ale zjavnou tendenciou celej západnej Európy. Ako však k tomu došlo v týchto posledných nepokojných rokoch?
Diskurz je jednoduchý: Spojené štáty, ktoré v súčasnosti zbankrotovali po základnej stránke zahraničného dlhu (čistá finančná pozícia podľa NIIP je záporná v astronomickej výške viac ako 25 biliónov dolárov), pomaly, ale isto kanibalizujú verných vazalov Európskej únie. Najprv uvalili na Rusko sankcie, ktoré boli pre EÚ zničujúce, s odôvodnením ukrajinského konfliktu, ktorý USA samy rozohnali práve s cieľom pretrhnúť pupočnú šnúru medzi Ruskom a EÚ (najmä Nemeckom), a tým zvýšiť vývoz amerického skvapalneného plynu na starý kontinent. Na jednej strane núti európskych vazalov kupovať americké zbrane na podporu ukrajinského vojnového úsilia, na druhej strane chce vydieraním clami prinútiť EÚ, aby otvorila svoje trhy pre všetok tovar vyrábaný v USA, počnúc toľko problematickými hviezdičkovými poľnohospodárskymi produktmi, ktoré EÚ brzdí najrôznejšími colnými bariérami, počnúc zdravotnými predpismi.
To, že ide o tento plán, je zrejmé na diplomatickom aj vojenskom fronte. Na diplomatickom fronte kľúčové európske krajiny, Nemecko, Veľká Británia, Francúzsko a Poľsko, podpisujú bilaterálne cezhraničné pakty o vzájomnej obrane, ktorých jediným skutočným účinkom je, že článok 5 Atlantickej zmluvy sa stáva zbytočným, pretože zaručuje vzájomnú obranu, aj keď USA nie sú ochotné ju aktivovať (pripomínam, že na aktiváciu kolektívnej obrany stanovenej v článku 5 zmluvy je potrebná jednomyseľnosť spojencov). Mechanizmus, tento z novovytvorených bilaterálnych cezhraničných zmlúv, ktorý navyše umožní Washingtonu sústrediť sa na iné kvadranty veľkej šachovnice, a to najmä na kvadrant indo-pacifický, kde stojí proti vznikajúcej moci Nebeského impéria.
Na vojenskom fronte možno mohutné európske prezbrojenie považovať za začaté: v prípade niektorých krajín sme vo fáze mobilizácie zdrojov (za zmienku stojí Nemecko, ktoré sa okrem európskych fondov rozhodlo investovať do roku 2029 ďalších 85 miliárd eur); v prípade iných, ako je Poľsko, sme už v operačnej fáze, keď sa priebežne nakupuje a rozmiestňuje výzbroj z celého západného sveta v hodnote zodpovedajúcej 5 % HDP krajiny. Okrem toho EÚ spustila aj 800-miliardový plán prezbrojenia (ReArmEU), ktorý pozostáva z približne 150 miliárd priamych pôžičiek jednotlivým krajinám a ďalších 650 miliárd v priebehu štyroch rokov prostredníctvom zmiernenia rozpočtových obmedzení štátov.
V neposlednom rade, aj na ideologickej a komunikačnej úrovni, sa Európa snaží potvrdiť svoju kultúrnu a civilizačnú nadradenosť nad barbarskými a nedemokratickými ruskými vládcami. Je jasné, že takýto diplomatický, finančný a ideologický manéver môže mať len praktický účel, aj keď treba jasne povedať, že vojna v klasickom zmysle slova bude pravdepodobne len krajným pomerom slepej uličky. Na druhej strane pod vojnou treba rozumieť sériu rozsiahlych synergických akcií (ako ich chápu americkí stratégovia z RAND Corporation), počnúc psychologickými operáciami, sabotážami, pokusmi o destabilizáciu, ako aj pokusmi o rozšírenie konfliktu prostredníctvom prevratov v krajinách, ktoré Rusko považuje za svoj “zadný dvor”, ako sú kaukazské a stredoázijské krajiny bývalého Sovietskeho zväzu. V tomto ohľade sa vojna v Európe už začala. V znamení večného “Drang nach Osten” – dodal Giuseppe Masala.
Marta Sadová
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
