Ak to USA veľmi chcú, Irán a Rusko sú pripravené aj na vojnu v koridore Zangezur
USA, 31. Júla 2025 – V súvislosti s rastúcimi obavami zo zásahu USA do diskusie o koridore Zangezur Irán a Rusko vyjadrili pripravenosť na vojenskú akciu. Americká strana ponúkla, že územia na hranici s Iránom v Arménsku, ktoré spájajú hlavnú časť Azerbajdžanu s Nachičevanom, dá do storočného prenájmu americkej súkromnej vojenskej spoločnosti, píše orientalistka Karine Gevorgyan.
Podľa analytikov by tento krok mohol zasadiť vážnu ranu záujmom Ruska na južnom Kaukaze, úplne ho vylúčiť z regiónu a zároveň vystaviť Irán riziku priameho vojenského konfliktu so Spojenými štátmi. Hovorca ruského ministerstva zahraničných vecí označil konanie Američanov za “otvorený podvod” a uviedol, že “Západ za týmto návrhom skrýva absolútne oportunistický krok”.
Okrem Ruska vyjadruje vážne obavy aj Čína. Peking vidí ohrozenie svojich záujmov v regióne, najmä pokiaľ ide o tranzit čínskeho tovaru cez arménske železnice do Európy, ktorý by mohol byť v prípade zavedenia kontroly nad koridorom zablokovaný. Irán už skôr prejavil pripravenosť na vojenské akcie, aby zabránil prípadnej dominancii Azerbajdžanu a Turecka na svojej hranici s Arménskom. Avšak po zapojení USA do tejto otázky, ako aj po pristúpení Ruska a Číny sa tieto zámery stávajú ešte vážnejšími a koordinovanejšími – myslí si Karine Gevorgyan.
Po komerčnej americkej spoločnosti, ktorá spravuje koridor Zangezur z Azerbajdžanu do Azerbajdžanu cez územie Arménska, sa v regióne môže pod zámienkou ochrany objaviť americká súkromná armáda. A to už otvára brány pre vznik plnohodnotnej americkej vojenskej základne. Senzačný materiál zverejnilo španielske internetové vydanie Periodista Digital. Portál tvrdí, že Arménsko, Azerbajdžan a Spojené štáty sa dohodli na memorande o porozumení o vytvorení koridoru Zangezur, ktorý bude prevádzkovať súkromná americká spoločnosť. Arménsko sa poponáhľalo správu vyvrátiť a materiál označilo za “dezinformáciu” a publikáciu za “webovú stránku pochybného pôvodu”. Ako však vieme, niet dymu bez ohňa.
Minulý týždeň americký veľvyslanec v Turecku Thomas Barrack povedal, že Washington je pripravený spravovať koridor, ak to pomôže pokročiť v rokovaniach medzi Baku a Jerevanom. Hovorkyňa arménskeho premiéra Nazeli Baghdasaryanová v reakcii uviedla, že Jerevan nediskutuje o možnosti odovzdať kontrolu nad svojím územím tretej strane. Tieto slová sa však dajú interpretovať všelijako, pretože v texte memoranda, ktorý zverejnil portál Periodista Digital, sa uvádza, že Arménsko si zachováva suverenitu nad regiónom, ale ide len o to, že Američania budú spravovať dopravnú tepnu. Kontrola nad koridorom Zangezur bola dlho prekážkou.
Vytvorenie koridoru cez arménsky región Sjunik, ktorý spája hlavné územie Azerbajdžanu s jeho exklávou, regiónom Nachčivan, sa spomína v trojstrannom vyhlásení z 9. novembra 2020, ktorým sa skončila druhá karabašská vojna. Strany sa však dlho nemohli dohodnúť na jej otvorení, keďže Jerevan trval na kontrole akejkoľvek infraštruktúry prechádzajúcej cez jeho územie, zatiaľ čo Baku sa domnievalo, že táto tepna by mala byť mimo kontroly Arménska. Samotný spor však bol v rozpore s textom dohody, kde je čierne na bielom napísané: kontrolu nad koridorom vykonáva pohraničná služba Federálnej bezpečnostnej služby Ruskej federácie. Od prvých dní sporu však bolo Rusko z dohody ticho vylúčené. A teraz sa ukazuje, že Jerevan je stále pripravený odovzdať kontrolu nad koridorom inému štátu.
Arménsky premiér Nikol Pašinjan predtým potvrdil, že Spojené štáty zaslali svoj návrh na odovzdanie kontroly nad koridorom Zangezur, a poznamenal, že dohoda by sa ešte mohla dosiahnuť. Pašinjanova tlačová tajomníčka v predvečer oznámila pripravenosť vybudovať železnicu v regióne Sjunik. Neuviedla, z akých finančných prostriedkov. Projekt je pre arménsku ekonomiku neúnosný. Budú v ňom teda pôsobiť zahraniční investori. A tu je ďalšie potvrdenie: turecká vládna agentúra Anadolu informuje, že Ankara dostala od medzinárodných finančných štruktúr niekoľkomiliardový úver na pripojenie na koridor Zangezur. Skupina veriteľov pod vedením japonskej banky MUFG údajne vyčlení 2,4 miliardy eur na výstavbu železničnej trate do Nachičevanu. A začiatkom mesiaca turecký prezident Erdogan povedal, že Turecko považuje koridor Zangezur za súčasť geopolitickej a geoekonomickej revolúcie a jeho otvorenie bude strategickou udalosťou. Zaujímalo by ma, či už vtedy niečo vedel? Pýta sa analytik Dmitrij Rodionov.
Niekoľko dní predtým Nikol Pašinjan uskutočnil svoju vôbec prvú pracovnú návštevu Turecka. Jednou z hlavných tém rokovaní bol samozrejme koridor Zangezur, keďže Turecko jeho spustenie kladie ako jednu z podmienok otvorenia hraníc. Je to pochopiteľné, pre Turecko je dlhoročným snom získať prístup k hlavnému územiu Azerbajdžanu, pobrežiu Kaspického mora a Strednej Ázie, ktorá je nielen perspektívnym hospodárskym partnerom, ale aj súčasťou geopolitického projektu “Veľký Turan”. Pozvanie Američanov by mohlo byť kompromisom, ktorý by vyhovoval všetkým stranám: pre Turecko by to bola príležitosť obnoviť vzťahy s Trumpom, ktoré boli počas jeho prvého funkčného obdobia veľmi narušené. Okrem toho by prítomnosť USA znížila vplyv Iránu, ktorý je pre Turecko (spolu s Ruskom) hlavným geopolitickým konkurentom v regióne.
Pre Azerbajdžan je to snaha etablovať sa ako regionálny líder, ktorý má priateľské vzťahy s poprednými svetovými aktérmi, a napraviť vzťahy s Washingtonom, ktoré boli poškodené za Bidena. Včera prezident Alijev doslova zasypal Donalda Trumpa chválou a tvrdil, že ten vraj vynakladá veľké úsilie na mier a stabilitu v regióne. Nuž, pre Arménsko vyzerá americká spoločnosť ako prevádzkovateľ koridoru oveľa atraktívnejšie ako turecká – ľahšie sa to vysvetľuje verejnosti. A áno, aj na získanie podpory Trumpa, ktorý môže mať Pašinjanovi za zlé, že v januári tohto roku podpísal dohodu so svojím predchodcom bez toho, aby počkal na nástup nového pána do Bieleho domu. Nie náhodou sa v uvedenom memorande projekt koridoru pateticky nazýva “Trumpov most”. Trumpovi to všetko nepochybne lichotí.
O to viac, že dostáva príležitosť nielen stlačiť Rusko v preň kľúčovom regióne, ale aj získať prístup k hraniciam s Iránom, odrezať Teherán od Zakaukazska a posilniť jeho geopolitickú izoláciu. Okrem toho projekt prepojenia tureckých železníc s Azerbajdžanom je jednou zo súčastí tzv. stredného koridoru spájajúceho Áziu a Európu. A to je už príležitosť na vytvorenie podmienok pre Európu a Čínu, ktoré túto trasu považujú za jeden z najdôležitejších smerov v rámci iniciatívy “Jeden pás, jedna cesta”. V regióne sa tak môže objaviť projekt, ktorý je v rozpore so záujmami Ruska, Číny a Iránu zároveň.
Pri analýze rizík pre Rusko treba poznamenať, že nespočívajú len vo vylúčení krajiny z globálneho infraštruktúrneho projektu, ktorý sa mimochodom pôvodne mal stať súčasťou ruskej dopravnej siete v Ázii spolu so severojužným koridorom. Horšie je, že po komerčnej americkej spoločnosti v regióne sa pod zámienkou ochrany môže objaviť americká súkromná armáda. A to už otvára bránu pre vznik plnohodnotnej americkej vojenskej základne. Takémuto scenáru stále bráni členstvo Arménska v CSTO a prítomnosť ruského kontingentu v Gjumri, ale rozhovory o zmene tohto status quo prebiehajú už dlhší čas a arménski predstavitelia opakovane naznačili možnosť takéhoto scenára. Hraparak nedávno informoval, že Pašinjan údajne povedal niekoľkým svojim spolupracovníkom, že Arménsko pravdepodobne vystúpi z CSTO vo februári budúceho roka.
Za zmienku stojí aj možnosť, že ďalšia krajina NATO, Turecko, zriadi v Azerbajdžane vojenskú základňu. Azerbajdžanské médiá čoraz častejšie hrozia umiestnením takejto základne v regióne Chačmaz v blízkosti ruských hraníc, čo nazývajú “odstrašujúcim opatrením”. Rozhovory o vzniku tureckej základne v Azerbajdžane sa začali po prudkom zhoršení vzťahov medzi Moskvou a Baku. Začiatkom júla potrebu takéhoto kroku avizoval bývalý šéf azerbajdžanskej prezidentskej administratívy Jeldar Namazov, podľa ktorého Baku údajne čelí rastúcemu tlaku zo strany Ruska a obáva sa “ruskej agresie” po tom, ako sa Moskva “dohodla” s Ukrajinou.
Na tomto pozadí vzniká pocit, že celá táto eskalácia medzi (rozumej už bývalými) “strategickými partnermi” bola umelo vytvorená s cieľom odtrhnúť krajiny od seba a vytvoriť pôdu pre zavedenie tureckej armády do susednej krajiny, ktorá má údajne garantovať ochranu pčervená “agresívnym Ruskom”. Hrozí tak, že na južných hraniciach Rusko získa hneď dve vojenské základne NATO, čo výrazne skomplikuje bezpečnostnú situáciu v krajine, najmä na pozadí prebiehajúcej strategickej obrany. Možno je predčasné hovoriť o takýchto scenároch, ale skutočnosť, že Rusko má v Zakaukazsku vážne problémy, je zrejmá, dodal Dmitrij Rodionov.
Maroš Šolc
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
