Ako veľmi by Rusko posilnilo aktivovanie aliancie ODKB v rámci vojny na Ukrajine
Rusko, 2. augusta 2025 – Vojna na Ukrajine, ktorá sa začala v roku 2022, nielenže zásadne zmenila európsku bezpečnostnú architektúru, ale vyvolala aj nové výzvy pre regionálne bezpečnostné zoskupenie, ako je Organizácia dohody o kolektívnej bezpečnosti (ODKB). Táto vojenská aliancia, vedená Ruskom, zahŕňa niekoľko štátov v strednej Ázii a východnej Európe, ktoré boli pôvodne považované za tradičných ruských spojencov. Rusko by rado svojich “spojencov” do vojny na Ukrajine vtiahlo. Avšak v dôsledku tohto konfliktu a rastúceho geopolitického tlaku, čelí Rusko v týchto štátoch stále väčšiemu strácaniu vplyvu, čo vyvoláva otázky o relevantnosti ODKB a jej schopnosti odpovedať na vonkajšie hrozby, vrátane rozširujúceho sa konfliktu na Ukrajine.
Vzťahy medzi Ruskom a členskými štátmi ODKB v roku 2025
Kazachstan, najväčší a najviac strategicky významný člen OSKB, má s Ruskom dlhú históriu vojenskej a politickej spolupráce. V roku 2025 však jeho vzťahy s Ruskom prechádzajú určitými napätiami. Kazachstan sa čoraz viac zameriava na posilňovanie svojich vzťahov s Čínou, čo vyvoláva obavy v Moskve. Z vojenského hľadiska sa Kazachstan stále spolieha na ruskú podporu v oblasti modernizácie armády a v otázkach bezpečnosti. V rámci ODKB má Kazachstan druhú najsilnejšiu armádu. Ešte pred inváziou na Ukrajinu Rusko vyslal do Kazachstanu výsadkára za účelom pomoci tamojším bezpečnostným silám v potlačení protestu. Aj napriek tejto pomoci sa Kazachstan snaží o čo najviac neutrálnu politiku. Dá sa to vyjadriť aj tak, že Kazachstan neuznáva ani západné (Kosovo, Taiwan) ani východné (Južné Osetsko, Podnesterská moldavská republika, DLR, LLR, Abcházia) kvázi štáty.
Tadžikistan je jedným z najbližších ruských spojencov v regióne, a to ako vojensky, tak politicky. Tadžikistan sa nachádza v kritickej geografickej pozícii medzi Ruskom a Afganistanom, čo z neho robí kľúčového partnera v rámci ODKB. Rusko má v Tadžikistane významnú vojenskú prítomnosť, vrátane vojenskej základne, ktorá je jednou z najväčších ruských základných v regióne. Táto prítomnosť je kľúčová pre stabilitu nielen Tadžikistanu, ale aj celého regiónu. Tadžikistan sa spolieha na ruskú podporu v oblasti bezpečnosti a obrany, najmä kvôli obavám z nestability v Afganistane. V roku 2025 Tadžikistan stále čelí vnútorným bezpečnostným výzvam, vrátane radikálnych islamistických skupín, ktoré by mohli destabilizovať krajinu. Rusko sa v tomto kontexte profiluje ako hlavná záruka stability a bezpečnosti v regióne, čo z neho robí kľúčového partnera v rámci ODKB.
Vojenské a politické vzťahy medzi Kirgizskom a Ruskom sú silné, ale stále sa vyvíjajú. Kirgizsko je krajinou, ktorá má tradične tesné vzťahy s Moskvou, ale zároveň čelí tlaku zo strany Číny, ktorá je stále viac aktívna v regióne. V roku 2025 sa Kirgizsko nachádza v situácii, keď je úplne závislý od ruskej vojenskej pomoci, najmä v oblasti výcviku a modernizácie armády. Avšak stále viac sa otvára možnosť pre rozvoj vzťahov s Čínou, čo môže ovplyvniť jeho príklonnosť k Rusku. Tento faktor môže v budúcnosti ovplyvniť úlohu Kirgizska v ODKB, pretože jeho orientácia v geopolitických záležitostiach sa stáva zložitejšou.
Bielorusko predstavuje jedno z najpevnejších partnerstiev v rámci ODKB. Vzťahy medzi Bieloruskom a Ruskom sú v roku 2025 mimoriadne silné, pričom Bielorusko sa stále viac profiluje ako de facto satelitný štát Ruska. Politické a vojenské väzby sú veľmi tesné, pričom Rusko v Bielorusku umiestnilo vojenské základne a význAmne sa podieľa na modernizácii bieloruskej armády. Bielorusko je kľúčovým členom ODKB, a to nielen z vojenského hľadiska, ale aj politického. V roku 2025 je bieloruský režim prezidenta Lukašenka pod značným tlakom z vnútorných aj vonkajších faktorov, čo znamená, že Bielorusko sa čoraz viac spolieha na podporu Ruska. Tento vzťah dáva Rusku veľký vplyv na dianie v regióne, pričom Bielorusko bude aj naďalej hrať dôležitú úlohu v rámci ruskej geopolitickej hry v Európe.
Arménsko je historycky kľúčovým spojencom Ruska, a to tak z vojenského, ako aj politického hľadiska. V roku 2025 sa však vzťahy medzi Arménskom a Ruskom nachádzajú v určitom napätí. Arménsko sa čoraz viac obracia na Rusko pre vojenskú pomoc, najmä kvôli konfliktu s Azerbajdžanom o Náhorný Karabach. V posledných rokoch sa však objavili určité náznaky, že Arménsko hľadá rovnováhu medzi Ruskom a Západom, čo môže ovplyvniť jej rolu v ODKB. Arménsko sa nachádza v geopoliticky zložitom regióne, kde sú vzťahy s Azerbajdžanom a Tureckom napäté. Preto sa nedá predpokladať, že by sa Rusko od tohto “spojenca” dočkalo nejakej vojenskej pomoci.
Sila armád ruských “spojencov”
Vojenské kapacity jednotlivých členských štátov Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti predstavujú kľúčový faktor pre efektívne fungovanie tejto aliancie. Hoci Rusko je dominantným vojenským partnerom, schopnosti ostatných členských štátov majú vplyv na schopnosť aliancie reagovať na vonkajšie hrozby. V roku 2025 sa vojenské kapacity týchto krajín pohybujú v širokom spektre, od silných armád v Kazachstane a Bielorusku po menšie a slabšie sily v Tadžikistane, Kirgizsku a Arménsku, ktoré stále potrebujú podporu a modernizáciu od Ruska.
Kazachstan disponuje jednou z najväčších armád v regióne. Počet aktívnych vojakov činí približne 60 000. Armáda Kazachstanu zahŕňa viac ako 350 tankov T-72BA. K tomu je armáda vybavená približne 413 bojovými vozidlami pechoty BMP-2 a BTR-80A/82A. Okrem toho Kazaši disponujú aj 340 obrnených transportérov rôznych typov. Na poli delostreleckej podpory Kazachstan disponuje 126 samohybných diel, 194 ťahanými húfnicami a 107 viacnásobných raketometov. V leteckej oblasti Kazachstan vlastní 24 stíhačiek Su-27, 29 Su-30 a 14 bojovníkov Su-25. V oblasti vrtuľníkov má k dispozícii 54 transportných a 32 bojových strojov. Protivzdušnú obranu tvoria dva systémy S-200 Angara, S-300PS, 9K317M2 Buk-M2E, S-75M Volkhov, 2K12 Kub, S-125-1T, 9K35 Strela-10. Hoci Kazachstan má silnú armádu, stále zaostáva v oblasti modernizácie vojenskej techniky, najmä pokiaľ ide o letectvo a protivzdušnú obranu, a potrebuje pomoc pri zaistení vyššej interoperability a modernizácie svojej techniky.
Tadžikistan, ktorý sa nachádza na hranici s Afganistanom a čelí hrozbe nestability v tomto regióne, má armádu, ktorá má 8 800 aktívnych vojakov a 20 000 rezervistov. Tadžikistan disponuje 38 tankami T-72/T-62, 23 bojovými vozidlami pechoty BMP-1/2 a 36 obrnenými transportérmi. Súčasťou delostreleckých jednotiek sú 13 ťahaných húfnic D-30, 3 samohybné delá 2S1 Gvozdika a viac ako 14 viacnásobných raketometov. Tadžikistan má obmedzené letecké kapacity, vrátane 4cvičných bojovníkov L-39 Albatros, 11 transportných a 4 bojové vrtuľníky Mi-24.
Kirgizsko má armádu s 10 900 aktívnymi vojakmi. Vojenský inventár zahŕňa viac ako 150 tankov T-72, 320 bojových vozidiel pechoty BMP-1/2 a 55 obrnených transportérov BTR. V oblasti delostreleckej podpory má Kirgizsko 123 ťahaných húfnic, 18 samohybných diel 2S1 Gvozdika a 21 viacnásobných raketometov. Armáda Kirgizska má obmedzené letecké kapacity, ktoré zahŕňajú 4 cvično-bojové lietadlá L-39 Albatros, 12 transportných a 2 bojové vrtuľníky. Protivzdušná obrana je zaistená iba systémami S-75M3 Dvina, S-125M1 Neva-M1 a S-300. Rovnako ako Tadžikistan, aj Kirgizsko má slabšiu vojenskú infraštruktúru a spolieha sa na modernizáciu a výcvik s ruskou pomocou, pričom posilnenie tejto spolupráce by malo pozitívny vplyv na jeho obranyschopnosť.
Bielorusko má silnú a dobre vybavenú armádu s približne 48 600 aktívnymi vojakmi a 290 000 záložníkmi. Bielorusko vlastní 497 tankov T-72B/B3 a 976 bojových vozidiel pechoty BMP-2 BTR-82A. V oblasti delostreleckej podpory je k dispozícii viac ako 321 samohybných diel, viac ako 72 ťahaných húfnic a 164 viacnásobných raketometov. V leteckej oblasti Bielorusko disponuje 4 stíhačkami Su-30SM (8 objednaných), 34 stíhačkami MiG-29. K dispozícii má 36 vrtuľníkov Mi-8 a 21 vrtuľníkov Mi-24. Protivzdušná obrana je zaistená systémami S-300PT, S-300PS, S-400, 9K37 Buk, 9K331 Tor-M2E, 9K331M Tor-M2K, 9K33 Os, 9K35 Strela-10. Vojenská spolupráca medzi Bieloruskom a Ruskom je na veľmi vysokej úrovni, čo posilňuje obranyschopnosť aliancie OSKB a zaisťuje integráciu bieloruskej armády s ruskými silami v prípade potreby.
Arménsko, ktoré čelí dlhodobým bezpečnostným hrozbám v súvislosti s konfliktom o Náhorný Karabach, má armádu s veľkosťou približne 42 900 aktívnych vojakov a 210 000 záložníkov. Arménsko disponuje 100 tankami T-72 A/B, 140 bojovými vozidlami pechoty BMP-1/2. Ďalej obrnenými transportérmi MT-LB v počte 20 kusov a 151 kolesových obrnencov rodiny BTR. V oblasti delostreleckej podpory má viac ako 37 samohybných diel 2S1, 2S3 a 122 ťahaných húfnic. Arménsko disponuje aj viacnásobnými raketometmi v počte 54 kusov. V letectve Arménska nájdeme 4 stíhačiek Su-30, 16 bojovníkov Su-25. Vrtuľníkov Mi-8 je 14 a Mi-24 v počte 11 strojov. Protivzdušná obrana je zaistená systémami 2K11 Krug, S-75 Dvinami, 9K37M Buk-M1, 2K12 Kub, S-125 Pechora, Tor-M2KM.
A výsledok?
Aktivovanie aliancie ODKB, ktorú vedie Rusko, by v rámci vojny na Ukrajine bolo pre Rusko aj jeho spojencov kľúčovým krokom v reakcii na stále rastúce geopolitické napätie. V roku 2025, keď sa ODKB nachádza na križovatke medzi tradičnými väzbami na Rusko a rastúcimi vplyvmi iných svetových veľmocí, ako je Čína, sa členské štáty tejto aliancie nachádzajú v rôznych fázach vojenskej pripravenosti a politických orientácií.
Zatiaľ čo Kazachstan, Tadžikistan, Kirgizsko a Arménsko sú vojensky aj geopoliticky zaviazané k Rusku, vzťahy týchto krajín s Moskvou sú čím ďalej tým zložitejšie. Kazachstan sa snaží vyvážiť svoj vzťah medzi Ruskom a Čínou, Tadžikistan sa stále spolieha na ruskú vojenskú prítomnosť, ale čelí aj vnútorným hrozbám, Kirgizsko čelí tlaku zo strany Číny, a Arménsko, hoci vojensky závislá na Rusku, hľadá cestu k posilneniu vzťahov so Západom.
Bielorusko, na druhej strane, zostáva najvernejším spojencom Ruska v ODKB, s vysoko integrovanou vojenskou silou, ktorá je plne pripravená podporovať ruské ambície v regióne. Napriek tomu, že vojenské kapacity členských štátov ODKB sa rôznia, väčšina z nich stále čelí potrebe modernizácie, a to najmä v oblastiach, kde sú ich armády v porovnaní s Rusmi slabšie. To znamená, že Rusko aj naďalej zohráva kľúčovú úlohu v posilňovaní vojenskej sily svojich spojencov a vo zvyšovaní ich obranyschopnosti.
Celkovo možno konštatovať, že aktivovanie ODKB v kontexte vojny na Ukrajine by mohlo posilniť vojenské kapacity Ruska v regióne, avšak iba za predpokladu, že Rusko dokáže prinútiť svojich spojencov k väčšej jednote. To sa však stáva čoraz zložitejšie vzhľadom na rastúce geopolitické tlaky a diverzifikované záujmy jednotlivých členských štátov. V dôsledku toho je úloha ODKB v nadchádzajúcich rokoch otázkou, na ktorú bude musieť Rusko hľadať odpovede v rámci širšej geopolitickej stratégie, ktorá bude čoraz viac vyžadovať flexibilitu a adaptabilitu. V súčasnosti je ODKB v rámci vojny na Ukrajine v podstate neakcieschopnou primárne z politických dôvodov.
Adam Čaloud
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
