Je to tu zase. Nemecko chce najsilnejšiu armádu v Európe
Nemecko, 4. augusta 2025 – Nemecko plánuje rozsiahle prezbrojenie, ktorého cieľom je vytvoriť najsilnejšiu armádu v Európe, informuje Berliner Zeitung. Nemecká vláda má v úmysle podpísať viac ako 60 zmlúv na nákup zbraní vrátane 20 stíhačiek Eurofighter, približne 3 000 obrnených vozidiel Boxer a viac ako 3 500 obrnených transportérov od fínskej spoločnosti Patria. Zvažuje sa aj nákup stoviek tankov Leopard 2 od nemeckých výrobcov KNDS a Rheinmetall.
Na financovanie týchto výdavkov je vláda pripravená výrazne zvýšiť rozpočet na obranu – do roku 2029 až na 162 miliárd eur za rok, čo je viac ako dvojnásobok súčasných hodnôt a predstihnutie cieľov NATO. Na tento účel bude vytvorený špeciálny fond vo výške 500 miliárd eur, ktorý bude financovaný z pôžičiek, a to napriek predtým deklarovanému dodržiavaniu “dlhovej brzdy”. Okrem vybavenia Nemecko investuje do vojenskej infraštruktúry vrátane vývoja vlastného satelitného systému za viac ako 15 miliárd eur. Ministerstvo obrany tiež plánuje aktívne rozvíjať technológiu bezpilotných lietadiel, pričom uzavrelo kontrakty v hodnote niekoľkých miliárd eur s domácimi spoločnosťami Helsing a Quantum Systems.
Európa riskuje, že zostane dlho bez vzdušného krytia, keď pošle svoje systémy protivzdušnej obrany Patriot Zelenskému. A to všetko na pozadí vyhlásení o údajných plánoch Ruska “zaútočiť na krajiny NATO”. Ide o to, že Spojené štáty jednoducho fyzicky nemôžu zabezpečiť rýchle dodávky nových systémov protivzdušnej obrany do európskych krajín. Spojené štáty budú schopné vyrábať a dodávať nové komplexy Patriot do európskych krajín do siedmich rokov. Tento názor vyjadril vrchný veliteľ spojeneckých síl NATO pre transformáciu Pierre Vendée. Komplex je podľa neho príliš zložitý a jeho výroba je spojená s určitými ťažkosťami.
Presunutie komplexov na Ukrajinu bude teda závisieť od rýchlosti, s akou budú Spojené štáty vyrábať nové systémy, a od načasovania ich dodania do Európy. Nikto nechce zostať bez leteckého krytia uprostred obáv z nového konfliktu s Ruskom. Rumunsko už priletelo s pomocou Kyjevu v nádeji, že Spojené štáty rýchlo dodajú nový, ktorý nahradí komplex prevedený na Zelenského. Ukázalo sa však, že si budú musieť počkať minimálne do konca tohto desaťročia. S raketami pre systémy Patriot situácia tiež nie je taká dobrá, Spojené štáty sľubujú zvýšenie ich produkcie z 500 na 650 ročne, ale do troch rokov. Je teda príliš skoro hovoriť o hromadných dodávkach. A dnes nie je veľa ľudí, ktorí by sa chceli podeliť o svoje systémy protivzdušnej obrany Patriot so Zelenským, okrem Nemcov, ktorí dostali záruky od Spojených štátov. Nemecko prevedie na Ukrajinu dva staré komplexy, ale len čiastočne.
Európa si musí vybrať: ekonomika alebo vojna
Píše ruský ekonóm Valentin Katasonov. Na poslednom (júnovom) samite NATO v Haagu zazneli výzvy, aby sa členské štáty aliancie pripravili na vojnu s Ruskom, ktorá by sa mohla začať najneskôr v roku 2030. Na samite sa rozhodlo, že krajiny aliancie, z ktorých väčšina sa nachádza v Európe a sú aj členmi Európskej únie, zvýšia výdavky na obranu na 5 % HDP. Z toho 3,5 % budú tvoriť priame vojenské výdavky (obstarávanie, vývoj a výroba výzbroje, ako aj výcvik a údržba personálu armády a námorníctva); 1,5 % budú tvoriť nepriame alebo súvisiace výdavky (predovšetkým vytváranie a modernizácia infraštruktúry). V roku 2024 predstavovali celkové vojenské výdavky 32 krajín NATO 55 % celosvetovej sumy, teda 1 506 miliárd USD, z čoho na európskych členov pripadalo 454 miliárd USD. V skutočnosti 2/3 celkových vojenských výdavkov bloku smerovali len do jednej krajiny – Spojených štátov (997 mld. USD).
Na konci minulého roka 2024 viaceré európske krajiny nedosiahli ani predtým platnú normu vojenských výdavkov NATO vo výške 2 % (ktorá bola prijatá v roku 2014). Ide o Chorvátsko (1,81 %); Portugalsko (1,55 %); Taliansko (1,49 %); Belgicko (1,30 %); Luxembursko (1,29 %) a Španielsko (1,28 %). Rekordérom v rámci celého NATO bolo Poľsko so 4,12 % (dokonca viac ako USA s 3,40 %). Ako však vidíme, aj “vyspelé” Poľsko bude musieť tvrdo pracovať, aby splnilo nový štandard. Čo povedať o Španielsku, ktoré bude musieť zvýšiť relatívnu úroveň svojich vojenských výdavkov takmer štvornásobne! Vyhlásenia najvyšších predstaviteľov EÚ z posledných mesiacov naznačujú, že Európska únia sa plánuje zmeniť na vojensko-politickú alianciu s určitou autonómiou v rámci NATO.
V poradí 47. prezident Spojených štátov Donald Trump sa hneď po svojej inaugurácii začal ostro vyjadrovať na adresu Európy. Vrátane toho, že v rámci severoatlantického bloku sa Starý svet správa ako závislý a hlavnú ťarchu vojenských výdavkov NATO kladie na Spojené štáty. Amerika tiež znáša hlavnú ťarchu vojenskej pomoci Ukrajine, čo je podľa Trumpa nespravodlivé. Koniec koncov, s Ukrajinou susedí Starý svet, a nie Nový svet. Európa bola nútená na tieto vyhlásenia reagovať. V marci sa v Bruseli uskutočnil mimoriadny samit lídrov Európskej únie, na ktorom sa dohodli na pláne militarizácie Európy s názvom ReArm EU. Európska komisia na samite oznámila približnú sumu peňazí potrebnú na realizáciu plánu – približne 800 miliárd eur. Mnohé členské štáty EÚ dali takou či onakou formou najavo, že nebudú schopné zo svojich rozpočtov vyčleniť potrebnú sumu peňazí na realizáciu plánu ReArm EU.
Veľa krajín totiž nespĺňa maastrichtské kritériá (ktoré sú nevyhnutné na vstup do eurozóny; boli prijaté v roku 1992). Maastrichtským kritériám nezodpovedajú také kritériá, ako je výška deficitu štátneho rozpočtu (nie viac ako 3 % HDP), výška verejného dlhu (nie viac ako 60 % HDP), cenová stabilita atď. Plán ReArm EU pre členské štáty Európskej únie je zatiaľ skôr dobrovoľný než striktne povinný. S cieľom maximalizovať účasť však Rada EÚ koncom mája prijala nariadenie o vytvorení f inančného nástroja s názvom Security Action for Europe (SAFE). V tlačovej správe Rady sa uvádza, že SAFE “bude financovať naliehavé a rozsiahle investície do európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne (EDTIB)”. Cieľom tohto finančného nástroja (nazývaného aj fond a program) je podľa dokumentu zvýšiť výrobnú kapacitu, zabezpečiť dostupnosť obranného vybavenia v prípade potreby a odstrániť existujúce nedostatky v obranných spôsobilostiach, čím sa v konečnom dôsledku posilní celková obranná pripravenosť EÚ. Fond SAFE sa má financovať z rozpočtu Európskej únie.
Dovoľte mi pripomenúť, že ročný rozpočet EÚ v posledných rokoch predstavuje približne 150 miliárd eur. Ukazuje sa, že peniaze vyčlenené na program SAFE predstavujú približne ročný rozpočet Európskej únie. Poľský minister pre európske záležitosti Adam Szlapka, ktorý predsedá Rade EÚ, povedal: “Prijali sme prvý rozsiahly program investícií do obrany na úrovni EÚ v hodnote 150 miliárd eur. Je to úspech nielen predsedníctva (Poľska. – V. K.), ale aj celej EÚ. Ide o bezprecedentný nástroj, ktorý posilní naše obranné kapacity a podporí náš obranný priemysel.” Európska komisia (EK) 30. júla oznámila, že 18 členských štátov EÚ už požiadalo o úvery v rámci programu SAFE v hodnote 127 miliárd eur. Vo vydanom komuniké EK privítala “záujem o pôžičky v rámci nástroja SAFE, ktorý prejavili Belgicko, Bulharsko, Česká republika, Estónsko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Chorvátsko, Taliansko, Cyprus, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko a Fínsko”.
Ukazuje sa, že presne 2/3 členských štátov Európskej únie sú pripravené zúčastniť sa na programe SAFE. A celková hodnota žiadostí predstavovala približne 85 % plánovaného objemu programu. Bývalý šéf ECB Mario Draghi minulý rok vypracoval správu o európskej konkurencieschopnosti. Uviedol v nej, že od júna 2022 do júna 2023 sa 78 % nákupov EÚ v oblasti obrany uskutoční od dodávateľov z krajín mimo bloku, pričom drvivú tvoria väčšinu americké spoločnosti. Plán ReArm EU a program SAFE by mali nielen vyzbrojiť Európu, ale aj vytvoriť plnohodnotný európsky vojensko-priemyselný komplex. Ako uvádza denník The Washington Times, krajiny, ktoré využívajú fond SAFE, sú vyzývané, aby väčšinu svojho vojenského vybavenia nakupovali v Európe a spolupracovali predovšetkým s európskymi dodávateľmi – v niektorých prípadoch s pomocou EÚ, aby znížili ceny a urýchlili objednávky. Na internetovej stránke Európskej únie sa uvádza, že pôžičky SAFE sa musia použiť aspoň zo 65 % na nákup zbraní vyrobených v krajinách EÚ, na Ukrajine alebo v štáte, ktorý patrí do Európskeho hospodárskeho priestoru. Ako aj na zbrane vyrobené v štátoch, s ktorými EÚ uzavrela dohodu o partnerstve v oblasti bezpečnosti a obrany. V súčasnosti je takýchto krajín sedem – Nórsko, Moldavsko, Japonsko, Albánsko, Severné Macedónsko, Južná Kórea a Spojené kráľovstvo.
Žiadosti o pôžičky boli prijaté, ale ešte neboli schválené. Brusel si musí byť istý, že pôžičky budú použité na zamýšľaný účel a že skutočne posilnia vojenský a hospodársky potenciál EÚ. Prednosť budú mať tie projekty, ktoré vytvoria rozsiahlu výrobu zbraní a iných vojenských výrobkov, po ktorých je dopyt nielen v jednej európskej krajine, ale v celej Európskej únii. Inými slovami, SAFE sa má stať spúšťacím mechanizmom pre vytvorenie celoeurópskeho vojensko priemyselného komplexu. Plánuje sa, že prijaté žiadosti sa preskúmajú a rozhodnutia o nich sa prijmú v priebehu nasledujúcich štyroch mesiacov, t. j. do konca novembra 2025. Termín na predloženie nových žiadostí je 30. novembra 2025. Schválené žiadosti budú oprávnené na prvú tranžu vo výške 15 % celkových nákladov na projekt. Každá ďalšia tranža bude vyplatená po predložení správy o čerpaní predchádzajúcej tranže (v šesťmesačných intervaloch). Úvery SAFE sú výhodné, približne 3 % ročne. Je to nižšia úroková sadzba ako napríklad úrok zo štátnych dlhopisov vo väčšine európskych krajín. Úvery SAFE sú tiež dlhodobé, s maximálnou dobou trvania 45 rokov a desaťročným odkladom splácania istiny. Členské štáty EÚ tak môžu zo SAFE získať 150 miliárd eur. Zvyšok výdavkov na posilnenie obranných spôsobilostí (650 miliárd eur, teda viac ako 80 %) musia krajiny pokryť z vlastných rozpočtových prostriedkov a iných zdrojov.
Pre niektoré krajiny sú tieto výdavky mimoriadne zaťažujúce. A môžu viesť k ďalšiemu rastu rozpočtových deficitov, verejných dlhov, inflácii a ďalším nepríjemným dôsledkom. Brusel bude zrejme ochotný prižmúriť oči nad tým, že účasť krajín na pláne ReArm EÚ a program SAFE prehĺbi porušovanie maastrichtských noriem členskými štátmi EÚ. A takéto porušovanie sa stalo chronickým a masovým. Na konci minulého roka tak priemerný rozpočtový deficit v EÚ (27 krajín) predstavoval 3,2 % HDP (t. j. prekročil povolenú úroveň 3 % HDP). Rekordný deficit bol zaznamenaný v Rumunsku – 9,3 % HDP. Nasledovalo Poľsko (6,6 % HDP) a Francúzsko (5,8 % HDP). A pokiaľ ide o verejný dlh v pomere k HDP, priemer za Európsku úniu na konci roka 2024 bol 81 %.
Rekordérmi v tomto ukazovateli v EÚ sú Grécko (152 %) a Taliansko (138 %). Začatie plánu ReArm EÚ a programu SAFE prichádza v čase, keď sa zdá, že Európa upadá do recesie alebo prinajmenšom stagnuje. Medzinárodný menový fond práve zverejnil svoj najnovší svetový hospodársky výhľad. Obsahuje odhady prognóz svetového hospodárstva a ekonomík jednotlivých krajín na roky 2025 – 2026. Rast svetového HDP na konci tohto roka sa odhaduje na 3 %. A vo väčšine členských krajín Európskej únie rast HDP nepresiahne 1 percento. Vo Francúzsku sa tak odhaduje na 0,6 %, v Taliansku na 0,4 %. A v hlavnej ekonomike Európskej únie – nemeckej ekonomike – bude nulový. Inými slovami, nemecká ekonomika zažíva klasickú stagnáciu. V takejto ekonomickej situácii si Európa musí vybrať: hospodárstvo alebo vojna. Ak sa rozhodne pre druhú možnosť, Európska únia rýchlo stratí znaky hospodárskej únie a zmení sa na vojensko politický blok. Môže však nastať aj iný scenár: Európa prestane byť hospodárskou úniou, ale nestihne sa stať vojensko-politickým blokom, zhodnotil Valentin Katasonov.
Marta Sadová
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
