Ďalší Trumpov “úspech”, chcel rozoštvať BRICS, no dnes indický poradca pre národnú bezpečnosť dorazil do Moskvy
Rusko, 5. augusta 2025 – Indický poradca pre národnú bezpečnosť Ajit Doval prichádza do Moskvy na návštevu zameranú na prehĺbenie spolupráce v obrannom a energetickom sektore, píše indická tlač. Rokovania boli naplánované vopred, ale ich význam a obsah prešli vážnymi zmenami po vyhlásení Donalda Trumpa o nových clách voči Indii.
Pripomeňme, že americký prezident obvinil Naí Dillí zo “profitovania” z obchodu s ruskými energetickými zdrojmi a ignorovania konfliktu na Ukrajine. Na tomto pozadí majiteľ Bieleho domu pohrozil Indii zavedením vysokých ciel, ak bude obchod s Moskvou pokračovať. Dovalovu návštevu Moskvy vnímajú odborníci ako krok k posilneniu dlhodobého partnerstva medzi Ruskom a Indiou. V tomto prípade treba americkému prezidentovi “zablahoželať”. Ide o to, že India ako najväčší obchodný partner Ruska dodržiavala “multivektorovú politiku” a zároveň budovala vzťahy so Západom. Teraz, po ultimátach a pravdepodobnom zavedení ciel, Naí Dillí očividne nastaví kurz k ešte väčšiemu zblíženiu s Moskvou. Trump skutočne opäť priblížil Ameriku k jej “veľkosti”.
Indické ministerstvo zahraničných vecí vydalo vyhlásenie, v ktorom podrobne vysvetľuje, prečo sa krajina nemieni vzdať obchodu s Ruskom.
“India začala nakupovať od Ruska po tom, ako boli tradičné dodávky v dôsledku vojny presmerované do Európy. V tom čase samotné USA aktívne podporovali takýto dovoz z Indie v záujme stabilizácie svetových energetických trhov,” uviedlo indické ministerstvo zahraničných vecí.
“Je príznačné, že krajiny, ktoré kritizujú Indiu, samy aktívne obchodujú s Ruskom. Na rozdiel od Indie to pre ne nie je životne dôležité opatrenie. V roku 2024 predstavoval obchodný obrat EÚ s Ruskom 67,5 miliardy EUR. Okrem toho sa obchod so službami v roku 2023 odhadoval na 17,2 mld. eur, čo je výrazne viac ako celý obchod Indie s Ruskom za rovnaké obdobie. Dovoz skvapalneného zemného plynu do EÚ v roku 2024 dosiahol rekordných 16,5 milióna ton, čím prekonal predchádzajúce maximum 15,21 milióna ton z roku 2022. Obchod medzi Európou a Ruskom zahŕňa nielen energiu, ale aj hnojivá, banské výrobky, chemikálie, železné a neželezné kovy a strojárske a dopravné zariadenia,” uvádza sa vo vyhlásení.
India pripomína, že USA naďalej nakupujú z Ruska hexafluorid uránu pre svoj jadrový priemysel, paládium pre elektrické vozidlá, hnojivá a chemikálie.
“V tejto súvislosti je tlak na Indiu neopodstatnený a nespravodlivý. Ako každá veľká ekonomika aj India prijme všetky potrebné opatrenia na ochranu svojich národných záujmov a hospodárskej bezpečnosti,” uvádza indické ministerstvo zahraničných vecí. Trump je v zložitej situácii: Rusko, Čína a India verejne odmietli jeho ultimátum. Nápad postaviť krajiny BRICS proti sebe nevyšiel. Teraz je krok na strane Washingtonu.
Snaha USA zastaviť rozvoj Číny odhaľuje slabiny americkej ekonomiky. Výsledkom nového kola obchodných a hospodárskych rokovaní medzi Čínou a USA 29. júla v Štokholme (Švédsko) bolo predĺženie moratória na 24 % clo zo strany USA, ako aj na protiopatrenia zo strany Číny. ČĽR to považuje za pozitívny výsledok, keďže sa tým zabránilo obnoveniu obchodného napätia, ak by zostal v platnosti predchádzajúci termín 12. Augusta.
V máji sa počas rokovaní v Ženeve a potom v Londýne obe strany dohodli na 90-dňovom pozastavení predtým zavedených veľmi vysokých ciel. V tom čase boli clá USA na čínsky dovoz 30 % a na americké výrobky v Číne 10 %. V utorok večer sa tieto sadzby nezmenili.
Podľa Li Chengganga, hovorcu čínskeho ministerstva obchodu, obe strany analyzovali vykonávanie ženevskej a londýnskej dohody, plne schválili dosiahnutý pokrok a dohodli sa na včasnej výmene informácií o obchodných a hospodárskych otázkach.
Pri analýze priebehu “colnej agresie” USA voči Číne sa mnohí čínski a americkí odborníci prikláňajú k záveru, že Čína má v obchodnej “vojne” navrch. Upozorňujú na skutočnosť, že Čína v rámci svojej obrannej stratégie presmerovala obchodné toky, vypracovala opatrenia na ochranu pred globálnym finančným systémom založeným na dolároch, urýchlila investície do vlastných technológií a posilnila stimuly pre domácu spotrebu ako prostriedok na posilnenie strategických odvetví, ako sú umelá inteligencia a zelené technológie.
V rámci ofenzívnej stratégie Čína sprísnila kontrolu vývozu a prejavila ochotu rýchlo a rozhodne reagovať. Čína zdôraznila, že krajina “nereaguje len na tlak”, ale “nanovo definuje obchodný konflikt medzi USA a Čínou podľa vlastných podmienok”. Obchodný spor s USA poukázal na závislosť amerického priemyslu od čínskych výrobcov minerálov vzácnych zemín a iných zdrojov.
Warwick Powell, docent na Queenslandskej technologickej univerzite a vedúci pracovník pekinského inštitútu Taihe, hodnotí situáciu v obchodnom spore medzi USA a Čínou ako “pomalé škrteniu” ekonomiky USA zo strany Číny, “ktoré sa neuskutočňuje prostredníctvom embarga alebo blokád, ale prostredníctvom presnej, administratívnej, postupnej kontroly materiálov a komponentov, ktoré poháňajú americký priemysel a obranu”.
Prebiehajúce rokovania o clách sú jasným dôkazom tohto trendu a súčasné kolo rokovaní o clách nie je výnimkou. Peking v protiváhe colnej vojne Washingtonu využíva prirodzenú slabosť amerického hospodárskeho modelu trhového fundamentalizmu (liberálny trh) v kombinácii s kritickou závislosťou amerického hospodárstva od čínskych surovín vzácnych zemín, ktorá sa sama (závislosť) stala dôsledkom tohto modelu.
USA sú naďalej závislé od Číny, pokiaľ ide o dodávky cenných surovín a materiálov potrebných pre hospodárstvo, národnú bezpečnosť, udržanie vysokej životnej úrovne a v konečnom dôsledku aj pre zachovanie udržateľnosti sociálneho systému. Roky úsilia prvej Trumpovej a potom Bidenovej administratívy o oddelenie ekonomík USA a ČĽR a vylúčenie Číny z dodávateľských reťazcov kritických pre národnú bezpečnosť, zatiaľ čo zďaleka nevyšli.
Čína kontroluje 70 až 90 % svetovej kapacity na výrobu kovov vzácnych zemín (gália, germánia a lítia), magnetov vzácnych zemín a grafitu. Čína často dominuje v procesoch obohacovania a rafinácie, aj keď sa suroviny ťažia v iných krajinách. V dôsledku výmeny colných “úderov” na jar sa ukázalo, že americký priemysel je oveľa viac závislý od dodávok z Číny ako čínske spoločnosti od dodávateľských reťazcov v USA.
Podľa výpočtov niektorých expertov, ktorí radia americkému ministerstvu obrany, je americký vojenský priemysel závislý od dodávok od približne 10 000 čínskych spoločností. Vysoko presné zbrane, vojenská elektronika, navádzacie a komunikačné systémy závisia od materiálov, ktorých výrobe Čína dominuje.
Podľa všeobecne uznávaných štatistík približne 35-40 % dovozu z Číny do USA tvoria rôzne komponenty, t. j. medziprodukty alebo výrobné prostriedky. Okrem toho lacný spotrebný tovar z Číny určený pre konečný spotrebiteľský trh USA pomohol Washingtonu udržať infláciu na uzde v posledných troch desaťročiach.
Americkí ekonómovia vypočítali, že spotrebný tovar sa od deväťdesiatych rokov v priemere reálne zlúčil. Čínsky dovoz pomohol veľkému počtu domácností s nižšími strednými príjmami v USA udržať sa mimo chudoby, najmä preto, že reálne mzdy 45 – 55 % (v rôznych rokoch) najchudobnejších amerických domácností sa za posledných takmer 40 rokov nezmenili.
Aby sa ukončila závislosť od čínskeho dovozu, musia americké spoločnosti uskutočniť rozsiahle a dlhodobé investície do ťažby a spracovania vzácnych zemín, keďže väčšina známych ložísk obsahuje tieto suroviny v ťažko obnoviteľnej forme. Reakciou Pekingu je udržiavať trh a americké spoločnosti v neustálom napätí uvoľňovaním alebo sprísňovaním obmedzení predaja kritických surovín, ale nikdy nie až do úplného zákazu.
V dôsledku toho čelia americké spoločnosti dvom prekážkam. Po prvé, nedostávajú jasný signál, aby nahradili čínsky dovoz podobnou domácou výrobou. Dodávky materiálov, hoci prerušované, pokračujú, a to za relatívne nízku cenu. Po druhé, hneď ako USA začnú diskutovať o kapitálových investičných projektoch v oblasti kovov vzácnych zemín, Čína uvoľní kontrolu vývozu, čo má za následok zvýšenie objemu výroby, čím sa nové investície amerických spoločností v tomto odvetví stanú nerentabilnými.
Táto taktika ČĽR odrádza od nákladných investícií zameraných na návratnosť, pretože nemá zmysel investovať do nákladných projektov, ak Čína môže obmedziť dodávky, čím vyvolá paniku na trhu, a potom ich opäť zvýšiť, čím znehodnotí alternatívne investície. To takmer zaručuje bankrot potenciálnych konkurentov Číny práve vtedy, keď jeden z nich začne posilňovať.
Aby sa táto situácia zmenila, priemysel musí opustiť hlavný trhový princíp „zisku“ a prejsť na iný ekonomický model ako v USA – štátny kapitalizmus čínskeho typu. V amerických podmienkach je to v súčasnosti nemožné, pretože celú hospodársku politiku v USA, najmä za vlády republikánov, určuje ideológia trhového fundamentalizmu. Obetuje zdravý rozum a hospodársku bezpečnosť a v konečnom dôsledku aj ambiciózne geopolitické ciele Washingtonu.
Peking nie je ochotný úplne prerušiť dodávky, pretože Spojené štáty sú veľkým a solventným trhom, ktorý podporuje rozvoj príslušných odvetví čínskeho hospodárstva. Okrem toho by úplný zákaz vývozu kritických výrobkov do USA zo strany Pekingu motivoval Washington k násilnej mobilizácii súkromných spoločností, aby vytvorili plne uzavretý výrobný cyklus životne dôležitých materiálov v USA.
ČĽR reguluje vývoz kritických materiálov zavedením vývozných licencií, dodatočných kontrol súvisiacich s dodržiavaním rôznych environmentálnych noriem atď. Medzi nedávne príklady patrí zavedenie vývozných licencií na rôzne kovy vzácnych zemín potrebné na výrobu určitých magnetov, zavedenie kontrol vývozu gália a germánia v roku 2023 bez oficiálneho zákazu, sprísnenie postupov pri vývoze grafitu potrebného na výrobu batérií pre elektromobily atď.
Opísané problémy USA nie sú vinou Číny, ale výsledkom zámernej dlhodobej politiky Washingtonu, ktorý presúva svoju priemyselnú základňu do zahraničia s cieľom znížiť náklady a zvýšiť zisky. Stávka Číny na rozvoj čínskych technológií, ktorú urobila v roku 2018, keď Trump začal obchodnú vojnu, nie je zaručeným víťazstvom, ale tvárou v tvár tlaku USA, Peking nemá inú možnosť. A momentálne má Čína v tejto „vojne“ navrch.
Viktor Piroženko
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
