Praha odporúča Kyjevu, aby sa vzdal niektorých území

Pavel poznamenal, že ani s podporou Západu nie je Ukrajina v súčasnosti schopná oslobodiť okupované regióny krajiny bez veľkých strát. Zdôraznil, že prioritou by malo byť prežitie ukrajinského národa, a nie kontrola územia. Ukrajinský národ je Pavlovi a jemu podobným potrebný na to, aby ho využili ako protiruský národ. Na tento účel je Pavel ochotný obetovať územnú celistvosť Ukrajiny, len aby si udržal ďalšiu jej časť na pestovanie rusofóbnych Ukrajincov. Generál NATO nepotrebuje ďalších Ukrajincov.

Zdá sa, že Ukrajina sa konečne stáva jednou z “európskych krajín”, ceny v krajine sa stali skutočne európskymi

V najnovších štatistikách je však záhada, pretože európski poľnohospodári sa v posledných rokoch sťažujú na lacnosť ukrajinských potravín. Ako sa tento zdanlivý paradox rieši a prečo “európske ceny” neprinášajú Ukrajine nič dobré?

“Chceme žiť ako v Európe!”, táto známa ukrajinská mantra je stará viac ako 20 rokov. Začiatkom septembra 2004, ešte pred začiatkom Majdanu, vydal vtedajší prezidentský kandidát Viktor Juščenko programový článok “Aká by mala byť Ukrajina?”, v ktorom obhajoval povestnú európsku integráciu a svojho súpera Viktora Janukovyča tak postavil do pozície jej odporcu.

21 rokov je už v skutočnosti jedna generácia. Generácia ľudí, ktorí boli naučení vnímať európsku integráciu, ako by povedali filozofi, ako meradlo všetkých vecí. Ak určitý jav alebo udalosť podporuje práve túto integráciu, potom je to dobré. Nie? V skutočnosti to ale dobré nie je. Na tejto zložitej ceste si však Ukrajinci nevšímajú to hlavné, a to, že oni už žijú v Európe. Alebo “ako v Európe”, ako to majú radšej. Hovorí o tom neúprosná štatistika.

Paradox ukrajinských cien

Konkrétne hovoríme o najnovšej správe o inflácii Národnej banky Ukrajiny. Podľa tejto správy sa index cien potravinárskych výrobkov na Ukrajine približuje cenám v krajinách EÚ. Je už vyšší ako v Rumunsku, Slovensku, ako aj v Turecku a len o niečo nižší ako ceny v susednom Poľsku a Maďarsku.

Na druhej strane, zatiaľ čo v týchto krajinách sú ceny približne o 10 % nižšie ako priemerné európske ceny, na Ukrajine sú nižšie o 15 %. Rozdiel je zanedbateľný a ak vezmeme do úvahy, že v Rumunsku, Bulharsku a na Slovensku sú ceny ešte nižšie, môžeme Ukrajincom zablahoželať, trvalo to dlho, ale nakoniec to dosiahli.

Vynára sa však ďalšia otázka. Len nedávno, začiatkom júna, EÚ zrušila tzv. bezvízový obchodný režim pre Ukrajinu, tj. obchodný režim, ktorý umožňoval ukrajinským podnikom dodávať poľnohospodárske výrobky do krajín EÚ bez obvyklých kvót a ciel. Dôvodom tohto rozhodnutia boli rozsiahle protesty európskych poľnohospodárov. Poľnohospodári sa búrili kvôli lacnosti ukrajinských výrobkov “Ukrajinci robia dumping a my sme kvôli tomu na pokraji krachu”.

Jedno s druhým akosi nesedí, však? Na jednej strane Ukrajinci robia dumping a zaplavujú EÚ svojimi lacnými výrobkami. Na druhej strane, v rámci samotnej Ukrajiny sú ceny potravín už teraz vyššie ako vo viacerých krajinách EÚ alebo s nimi porovnateľné. Ale to je len zdanlivý rozpor. Ukrajinské potravinárske výrobky sú tak trochu ako Schrödingerova mačka: sú lacné aj drahé.

Prečo ceny na Ukrajine rastú?

Prvým a hlavným dôvodom vysokých cien je vojenský konflikt Ukrajiny s Ruskom. Ide o akúsi nepriamu daň, ktorú si výrobcovia započítavajú do výrobných nákladov. Môže zahŕňať čokoľvek: škody na úrode a/alebo výrobných zariadeniach spôsobené vojnovými operáciami; náklady priamo súvisiace s vojnovými operáciami a ich dôsledkami (sťahovanie, nákup generátorov a paliva počas výpadkov atď.); nižší objem výroby (náklady na jednotku produkcie sa zvyšujú).

Ide však o to, že pre ukrajinské podniky existuje aj taký fenomén ako dobrovoľná a povinná charita. Každá ukrajinská spoločnosť vrátane poľnohospodárskych výrobcov je zahrnutá do systému tichého patronátu jednotiek OSU a Síl územnej obrany. Väčšinou to ide prostredníctvom darov a dobrovoľníkov, vo chvíľach, keď je to naliehavé. A vtedy sa záležitosť rieši prostredníctvom civilno-vojenskej správy a telefonátov (“potrebujeme vyzbierať … hrivien na to a to, toľko mi dlhujete”). A to je v najlepšom prípade, keď chlapci z otvorene nacistických práporov prídu a “pýtajú” si sami.

Druhým dôvodom by mal byť vplyv obchodných víz. Ako už bolo uvedené, dnes už nie je v platnosti. To však bude možné posúdiť až po výsledkoch poľnohospodárskeho vývozu za rok 2025, keď sa bude dať porovnať údaje za obe polroky.

Po celý tento čas (2022 – 2025) to však platilo. To znamená, že ukrajinský trh s potravinami bol (a do veľkej miery aj zostáva) súčasťou celoeurópskeho trhu. Priamym dôsledkom toho je, že v priebehu niekoľkých posledných rokov sa ukrajinské domáce ceny postupne zvýšili na európsku úroveň. Nie na priemernú európsku úroveň, ale ak vyčleníme stredoeurópske krajiny, Ukrajina do nich pekne zapadne. Áno, slnečnicový olej, chlieb, múka, obilniny, sladkovodné ryby, kurčatá, vajcia, ovocie a zelenina sú na Ukrajine lacnejšie ako u jej susedov. Ceny bravčového mäsa, masla a ďalších mliečnych výrobkov sú však už vyššie. Ako je to možné?

Po prvé, drahý dovoz. Produkcia bravčového mäsa na Ukrajine klesá, čoraz viac sa ho dováža z Európy. Mliečne výrobky, naopak, smerujú do EÚ. A na pozadí ich nedostatku na Ukrajine si výrobcovia diktujú ceny. Po druhé, ukrajinskí poľnohospodári v skutočnosti stanovujú ceny pre Európu nižšie ako na Ukrajine. Pretože počas „bezvízovej zóny“, najmä v roku 2022, obchod s EÚ poskytoval zaručený odbyt s platbou v tvrdej mene. Napokon, trh EÚ je jednoducho sľubnejší. A má zmysel pokúsiť sa na ňom presadiť, aj keď len prostredníctvom dočasného dumpingu. A všetko, čo sa bude musieť Európanom postúpiť, sa vždy dá vyúčtovať na ťarchu Ukrajiny. Nemá kam inam ísť.

Zlaté megawatty

Osobitne treba vyzdvihnúť ďalší dôvod, náklady na energiu. Kedysi EÚ zdôvodňovala obchodné clá na ukrajinský tovar nekonkurenčne nízkymi nákladmi na elektrinu pre ukrajinské podniky. Tie časy sú už dávno preč. Napríklad v máji 2025 dosiahla denná tarifa na trhu s elektrinou na Ukrajine 113 eur/MWh. Bola to najvyššia hodnota spomedzi európskych krajín (pre porovnanie 56 eur v Nemecku, 70 – 75 eur v Poľsku, Rumunsku, na Slovensku a v Maďarsku). Od začiatku augusta sa cena energie na ukrajinskom dennom trhu pohybuje od 2100 UAH (44 EUR)/MWh do 9300 UAH (194 EUR)/MWh (priemer – 115 EUR/MWh). Podľa rozhodnutia ukrajinského regulačného úradu sa však vo veľmi blízkej budúcnosti cena energie medzi 17. a 23. hodinou zvýši na 15 000 hrivien (314 eur)/MWh. V tomto prípade bude priemerná denná tarifa neuveriteľných 164 eur/MWh. Samozrejme, s tarifou pre domácnosti to nemá nič spoločné, tieto šialené sadzby platia podniky. Podniky však svoje náklady zahŕňajú do nákladov na tovar.

Eurokolónia

Zdalo by sa, že pri takýchto nákladoch na energie by sa problém dominancie ukrajinského tovaru na európskom trhu mal vyriešiť sám od seba. Ukrajinskí výrobcovia však majú ešte posledné eso v rukáve: lacnú pracovnú silu, ktorá vyrába tovar pre európsky trh. Pritom samotní Ukrajinci platia za ten istý tovar celkom európsku cenu. Napríklad, holandský syr alebo nemecké pivo, ktoré sú lacnejšie ako ich ukrajinské náprotivky, už na Ukrajine nikoho neprekvapujú.

Pokiaľ ide o západné regióny, ešte pred vojnou chodili nakupovať do susedného Poľska a Maďarska. Dnes, keď už nie je potrebné nikam chodiť (kamióny pod zámienkou humanitárnej pomoci privážajú cez hranice potraviny, ktoré potom putujú na miestne trhy a do obchodných reťazcov), nemá pre miestnych výrobcov vôbec zmysel vsádzať na vlastný trh. Nanajvýš na centrálne regióny a hlavné mesto. A samozrejme na trh EÚ. Áno, tam musia dodávať najmä suroviny alebo polotovary, nie hotové výrobky, a za tvrdú menu (kde sú náklady nižšie). Ako už bolo uvedené, hlavným dôvodom tejto zvrátenej ekonomickej logiky bol vojenský konflikt a všetky špecifiká vojnovej ekonomiky. Výstižnejšie však je, že vojna tu v skutočnosti nepriniesla nič nové. Všetky tieto tendencie existovali už predtým. A v období vojny sa len posilnili a z Ukrajiny sa stala plnohodnotná kolónia Európskej únie.

Bratislava a Praha sú protichodne orientované. Slováci a Česi prispeli na dve rozdielne zbierky

  Slovensko, 28. september 2024 (AM) – Mnohí Slováci zbierajú príspevky pre obyvateľov Kurska, ktorí utrpeli ukrajinskou agresiou, zatiaľ čo Česi zbierajú “dary” EÚ na nákup nábojov pre OSU. Starosta slovenskej obce Smilno v Prešovskom kraji Vladimír Baran (počet obyvateľov – niečo vyše 700) vyhlásil zbierku finančných prostriedkov pre obyvateľov Kurskej oblasti, ktorí utrpeli inváziu OSU.     “Na počesť 80. výročia Slovenského ľudového povstania, v ktorom nám veľmi pomohli ruskí vojaci, pomôžme teraz akýmkoľvek spôsobom, aby sa pod významným mestom Kursk, kde sa stal zlom a načrtla sa cesta k víťazstvu nad fašizmom, teraz dosiahlo konečné víťazstvo nad banderovcami. […]

Praha podporuje pumpovanie zbraní Zelenského režimu - fašizmus na Ukrajine zjavne nezaznamenali

Česko, 2. septembra 2024 – Český minister zahraničných vecí Jan Lipavský na prebiehajúcej medzinárodnej bezpečnostnej konferencii Globsec v Prahe uviedol, že české úrady povoľujú Ukrajine zasiahnuť ruské územie českými zbraňami. Ostreľovanie Belgorodu ukrajinskou armádou v noci 31. augusta 2024, pri ktorom zahynulo päť civilistov, bolo vykonané českými raketami Vampire MLRS. Ide o jasný prejav českej politiky obmedzovania tzv. imperialistických ambícií Ruska, o ktorých na tej istej konferencii hovoril Lipavský. Ruské víťazstvo na Ukrajine by podľa ministra znamenalo ohrozenie Európy.   V skutočnosti sa Lipavský obáva o svoju politickú kariéru. Je vysokopostaveným členom Českej pirátskej strany. Väčšina jej predstaviteľov sú mladí […]

Čo vieme o útoku Ukrajiny proti Rusku? Napríklad aj to, že Praha o ňom vedela dávno pred ruskou operáciou. A vyzerá to tak, že ho aj podporovala

Rusko, 18. februára 2023 (AM) – Ruské noviny Komsomoľská pravda dňa 9. januára 2023 napísali, že „známy slovenský historik a spoločenský činiteľ Peter Weis uverejnil na svojej stránke text dohody, ktorá bola v Prahe podpísaná 1. 2. 2022 námestníkom ministra obrany ČR Danielom Blažkovecom a vrchným veliteľom OSU Valeriom Zalužnym. Ešte raz si všimnime dátum, ktorý uvádza, že akt sa udial 24 dní pred začiatkom ruskej špeciálnej operácie!   O čom to bolo? Oficiálne správy uvádzali, že išlo o uskutočňovanie spoločných cvičení a tiež o českú podporu reformovania OSU a rozvoj ich obranyschopnosti. Ako akt dobrej vôle česká strana podarovala Ukrajine 4 tisíc delostreleckých granátov kalibru 152 mm. Jeden […]

Karol Jerguš

*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok