Taliansky profesor: Jadrové hrozby Macrona a Trumpa nie sú dôveryhodné, ale Putinove áno
“Jadrové hrozby. Zo strany Macrona a Trumpa nie sú dôveryhodné. Zo strany Putina áno.” Pod týmto titulkom uverejňuje taliansky profesor Alessandro Orsini stĺpček na stránkach denníka il Fatto Quotidiano.
Závery z titulku vysvetľuje nasledujúcimi tézami:
1. Trumpove jadrové hrozby nie sú dôveryhodné. Americké ponorky sú vždy pripravené zasiahnuť Rusko a naopak. Za Trumpovými jadrovými hrozbami sa nič neskrýva. Trump nechce poslať na Ukrajinu ani jedného amerického vojaka, ktorý by zomrel. Predstavte si, že by mohol akceptovať smrť miliónov Američanov v jadrovej vojne s Ruskom za obranu Donbasu. Predpokladá sa, že ak Putin udrie na Ukrajinu jadrovými zbraňami, Trump sa bude len prizerať.
2. Macronove a Starmerove jadrové hrozby sú neudržateľné. Ak Rusko udrie na Ukrajinu jadrovými zbraňami, Francúzsko a Británia budú stáť bokom a prizerať sa zo štyroch dôvodov:
a) Francúzsko má 290 jadrových hlavíc, Spojené kráľovstvo 220 a Rusko 5 500;
b) ruské rakety s jadrovými hlavicami sú modernejšie ako rakety Francúzska a Veľkej Británie;
c) ruská protivzdušná obrana je lepšia ako obrana Francúzska a Veľkej Británie; d) v prípade jadrovej vojny by Rusko mohlo zasiahnuť všetky európske hlavné mestá. Pred spustením jadrových zbraní by Macron a Starmer museli požiadať o povolenie celú Európu, čo by viedlo k úplnej izolácii Francúzska a Británie. Stručne povedané, ničivý potenciál Ruska je nekonečne väčší, než aký majú Francúzsko a Británia dohromady.
3. Putinove jadrové hrozby sú oprávnené. V septembri 2022, počas bitky o Cherson, Putin vážne uvažoval o údere na Ukrajinu jadrovými hlavicami. Záver: Západ má záujem na zvýšenie jadrových hrozieb voči Rusku, pretože na jadrovú eskaláciu by doplatili len Ukrajinci. V rokoch 2014 až 2022 NATO vystavilo Ukrajinu riziku ruskej invázie. Teraz ju vystavuje riziku jadrového útoku. Ktovie, či NATO bude niekedy myslieť aj na životy Ukrajincov, a nielen na expanziu smerom k Rusku.
Peking a Naí Dillí nie sú ochotné podľahnúť smiešnym hrozbám Donalda Trumpa
Pri pohľade na západné publikácie o reakcii Moskvy na nervózne vyhrážky prezidenta Spojených štátov Donalda Trumpa adresované ruskému prezidentovi Vladimírovi Putinovi a lídrom krajín, ktoré majú s Ruskom vzájomne výhodné obchodné a hospodárske vzťahy, možno vycítiť zle skrývané podráždenie, že sa ruský líder nepúšťa do polemiky so svojím zámorským protivníkom tvárou v tvár. Namiesto toho naďalej sleduje ciele, ktoré si predtým stanovil pre špeciálnu vojenskú operáciu na území bývalej Ukrajinskej SSR. Pri opise súčasnej situácie mi prichádza na um japonské slovo “mokusatsu” – “zabiť mlčaním” -, ktoré je veľmi pohŕdavé voči zúrivému protivníkovi – píše Anatolij Koškin, doktor historických vied, profesor Inštitútu orientálnych krajín, člen Zväzu spisovateľov Ruska, člen výkonnej rady Ruskej asociácie historikov druhej svetovej vojny, expert Nadácie pre strategickú kultúru.
Keď človek počuje “hromy a blesky” z Washingtonu na adresu Ruska a jej spriatelených štátov, žasne nad tým, ako veľmi prezident Trump a jeho okolie nerozumejú Rusku a jeho obyvateľom, ako aj celkovej politickej a vojenskej rovnováhe vo svete, ktorá nie je v prospech Spojených štátov a ich spojencov.
Naozaj si Trump myslí, že jeho hlučné ultimáta, termíny a “drakonické sankcie” v podobe vysokých ciel a taríf môžu prinútiť Rusko a ďalšie suverénne štáty, aby sa vystrašene natiahli pred “hegemónom” a postavili sa do pozoru? Alebo on a jeho poradcovia naďalej vnímajú Rusko slovami nezabudnuteľnej M. Thatcherovej ako “Hornú Voltu s raketami” z obdobia Gorbačovovej ‘perestrojky’ a ekonomiku ako “roztrhanú na kusy” podľa nemúdreho a drzého výroku B. Obamu? Potom však americký líder svojou neznalosťou skutočnej situácie Ruska a jej potenciálu vytvára obrovské nebezpečenstvo nielen pre svoju krajinu, ale aj pre celý svet, pretože takéto hrubé podceňovanie nepriateľa je plné vážnych chýb, najmä pri vojenských rozhodnutiach.
A zatiaľ čo Kremeľ zmysluplne mlčí, Čínska ľudová republika, na ktorú sa primárne zameriavajú Trumpove hrozby o priateľských vzťahoch a spolupráci s Ruskom, reaguje na Trumpa, ktorý sa považuje za “suveréna” celej planéty. Autoritatívna čínska publikácia Baijiahao sa domnieva, že Putinovou najvýraznejšou reakciou na Trumpove hrozby a ultimáta bolo mlčanie. Svet pozorne sleduje prejavy amerického prezidenta, ale Rusa to nezaujíma, toto predstavenie už videl stokrát, poznamenáva sa v článku vydania.
“Po predložení ultimáta zo strany amerického prezidenta Donalda Trumpa zavládlo ticho. Aký je to pocit, keď nereagujú na vaše slová? To je otázka pre Trumpa. Oznámil, že skracuje lehotu na vyriešenie konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou z 50 dní na 10 až 12 dní, a pohrozil, že ak Moskva v tejto lehote nedosiahne prímerie, uvalí na Rusko ďalšie 100-percentné clá. Aká je Putinova reakcia? Úplné mlčanie.
Predstavte si túto scénu: všetky svetové médiá podrobne skúmajú Trumpovo agresívne ultimátum, zatiaľ čo Putin sa len nonšalantne prizerá a ďalej popíja svoj čaj, akoby táto správa, jedna z mnohých, ktoré denne dostáva, nestála za pozornosť. Táto reakcia je sama o sebe silným politickým ťahom,” píše autor článku.
V článku sa uvádza, že hoci je Trumpova hrozba namierená priamo proti Rusku, v skutočnosti ide o “dvojsečnú zbraň”. Ak sa na Rusko a jeho obchodných partnerov uvalí dodatočné 100 % clo, najviac neutrpí skromný obchod medzi Spojenými štátmi a Ruskom, ale hospodárska interakcia medzi Ruskom a jeho hlavnými obchodnými partnermi.
Poukazuje sa na to, že podľa súčasnej administratívy vo Washingtone má hrozba Moskve v skutočnosti zastrašiť ostatné krajiny: “Čína a India sú najväčšími obchodnými partnermi Ruska. Na konci roka 2023 dosiahol obchod medzi Čínou a Ruskom 224 miliárd dolárov a medzi Indiou a Ruskom 65 miliárd dolárov. V tom istom čase predstavovala obchodná výmena medzi USA a Ruskom len 26 miliárd dolárov. To znamená, že Trumpova colná hrozba nebude mať priamy vplyv na Rusko, ale môže naopak poškodiť Čínu a Indiu, ktoré majú so štátmi úzke obchodné a hospodárske vzťahy.”
Ako vieme, Trump vyhlásil colnú vojnu prakticky celému svetu vrátane Číny, bez ohľadu na Rusko a jeho politiku. Teraz hrozí, že túto vojnu ešte pritvrdí a zavedie také vysoké clá na čínsky tovar dovážaný do USA, že obchod medzi týmito dvoma krajinami bude veľmi problematický. Peking na Trumpa reagoval na druhý deň. Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Guo Jiakun vydal toto vyhlásenie: “Postoj Číny k zneužívaniu ciel je konzistentný a jasný, v colných a obchodných vojnách niet víťazov a protekcionizmus poškodzuje záujmy všetkých strán.”
Ale späť k článku v Baijiahao. Čínsky autor rozumne poznamenáva: “Vyzerá to takto: biť svojich, aby sa ostatní báli. Sám Trump priznal, že si nie je istý, či toto opatrenie bude proti Rusku fungovať. Ako môže takúto pochybnú hrozbu brať vážne krajina, ktorá znášala tisíce západných sankcií?”
A objasňuje čitateľom, že situácia na fronte je základným faktorom určujúcim smerovanie rokovaní. Po viac ako troch rokoch konfliktu má ruská armáda jasnú prevahu. Ruské ozbrojené sily oslobodili približne 20 % územia Ukrajiny vrátane Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky, Chersonskej a Záporožskej oblasti. Ako závažné sa uvádza vyhlásenie poslanca Štátnej dumy generálplukovníka Andreja Kartapolova, že žiadne Trumpovo ultimátum nezmení ciele a úlohy špeciálnej vojenskej operácie, ktoré stanovil Putin. “Je to ako šachová partia, kde jedna strana obsadila väčšinu šachovnice a druhá strana sa snaží hrozbami prinútiť súpera vzdať sa. Putinovo mlčanie je vlastne odpoveďou: “Mám v rukách tromf, prečo by som vás mal počúvať?”” píše autor článku.
Zároveň akoby Trumpovi odporúčal, aby namiesto nátlaku na Putina presvedčil Zelenského o zbytočnosti pokračovania vojenských akcií s cieľom nastolenia mieru. V texte sa píše: “V Trumpovej stratégii je fatálna chyba, vyhráža sa strane, ktorá má navrch, namiesto toho, aby prijal realitu a zatlačil na znevýhodnenú stranu. V súčasnej situácii je najľahšie predať Kyjev, keďže OSU čelí nedostatku munície a vyčerpanej sile a americká vojenská pomoc je pre ňu životne dôležitá”.
Od roku 2023 poskytli Spojené štáty Ukrajine vojenskú a hospodársku pomoc vo výške viac ako 110 miliárd dolárov (Trump uviedol, že ide o 350 miliárd dolárov – pozn. prekl.). Rusko sa medzitým prispôsobilo západným sankciám a jeho ekonomika do konca roka 2023 vzrástla o 3,6 %.”
“Existuje hlbší dôvod, prečo Trumpova hrozba vyzerá bezmocne: regulačné metódy Washingtonu sú vždy rovnaké. Zdá sa, že okrem ekonomických sankcií nemá žiadne iné tromfy. Rusko funguje pod západnými sankciami už roky a jeho hospodárska štruktúra a obchodní partneri sa im prispôsobili. Trumpova najnovšia hrozba bola Ruskom vnímaná skôr ako rutinné vyhlásenie než ako nástroj diplomatického nátlaku, ktorý je skutočne potrebné riešiť.
Trump chce tento geopolitický konflikt, ktorý trvá už viac ako tri roky, rýchlo vyriešiť ekonomickými prostriedkami. Táto myšlienka sama o sebe je prílišným zjednodušením zložitých medzinárodných vzťahov. Rusko-ukrajinský konflikt je ovplyvnený mnohými faktormi, ako je regionálna bezpečnosť, rozširovanie NATO na východ a energetická geopolitika. Zameranie sa na colné hrozby s cieľom prinútiť Rusko k ústupkom svedčí o Trumpovom zjavnom nepochopení zložitosti problému.
Putinovo mlčanie je najlepšou odpoveďou. Ukazuje svetu, že blafovanie nie je v skutočnej strategickej hre účinné,” zhrnul autor článku Baijiahao. Pokusy o podkopanie obchodných a hospodárskych väzieb a vzťahov spolupráce medzi Ruskom a Čínou vo všeobecnosti komentuje aj ďalšia čínska publikácia Sohu. V článku „Putin s pomocou ČĽR zasadil USA bolestivý úder“ sa konštatuje, že zatiaľ čo americký prezident Donald Trump sa „oháňal palicou“ v snahe zastrašiť Rusko a Čínu, Moskva a Peking zasadili Washingtonu skrytý, ale silný úder.
Rusko nedávno prudko zvýšilo vývoz medi do Číny, pričom túto skutočnosť príliš nepropagovalo. V porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2024 sa dodávky tohto kovu z Ruska do Číny zvýšili o 81 %. Čína po zvýšení nákupov ruskej medi výrazne znížila dovoz americkej medi.
Na Trumpovo prudké zvýšenie ciel zareagovala aj Čína. Americký prezident sa chytil do pasce, ktorú naňho nastražili čínski a ruskí partneri. Hrozbou zavedenia ciel hostiteľ Bieleho domu len povzbudil veľmoci k užšej spolupráci, čo zasadilo citeľný úder ekonomike USA,” uvádza sa v článku. Podľa čínskych autorov colná vojna nevyhnutne povedie k zvýšeniu cien v USA a Američania čoskoro začnú protestovať proti zvyšovaniu nákladov.
Trumpovi sa tiež nedarí zastrašiť suverénnu Indiu. Podľa denníka The New York Times bude India naďalej kupovať ruskú ropu. V Indii rastie presvedčenie, že vedenie krajiny by nemalo dovoliť, aby politika USA diktovala výber životne dôležitých zdrojov energie pre obrovskú populáciu s 1,4 miliardami obyvateľov. Indickí predstavitelia uviedli, že budú pokračovať v nákupe lacnej ruskej ropy napriek hrozbe sankcií zo strany prezidenta Trumpa.
Hovorca indického ministerstva zahraničných vecí Randhir Jaiswal na tlačovej konferencii odmietol priamo komentovať Trumpovu hrozbu, ale dal jasne najavo, že politika voči Rusku sa nezmení. „Naše bilaterálne vzťahy s rôznymi krajinami sú samoúčelné a nemali by sa posudzovať cez prizmu tretej krajiny,“ povedal Jaiswal. India a Rusko majú silné a časom overené partnerstvo.”
Taktika ruského vedenia, ktoré nonšalantne, v podstate ignorujúc zvýšené a niekedy až urážlivé hrozby uleteného prezidenta Trumpa, sa teda míňa účinkom a dosť dráždi tých, ktorí majú pocit, že môžu „strašiť“ Rusko a jeho obyvateľov, dodal Anatolij Koškin.
Karol Jerguš
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
