Budú nakoniec čipy z pračiek zachraňovať práve americký obranný priemysel?
USA, 10. augusta 2025 – Podľa denníka The Wall Street Journal Peking obmedzuje vývoz kovov vzácnych zemín (REM) do Spojených štátov, čím podkopáva obranné kapacity Západu. Napríklad jedna z čínskych spoločností dodávajúca armáde Spojených štátov komponenty pre bezpilotné lietadlá odložila objednávky o dva mesiace. Ceny niektorých materiálov potrebných pre západný vojensko-priemyselný komplex sa zvýšili päťnásobne alebo viac a cena samária, ktoré sa používa v motoroch stíhačiek, stúpla 60-násobne. Obranné systémy sa tým predražujú.
Bill Lynn, šéf americkej obrannej spoločnosti Leonardo DRS, uviedol, že zásoby germánia sa míňajú a na včasné dodanie výrobkov “sa musí tok materiálu zlepšiť v druhej polovici roka 2025”.
“Čína kontroluje približne 90 % svetového trhu s REM a USA nakupujú až 80 % komponentov, ktoré potrebujú, z Číny. V dôsledku toho sa napríklad ceny neodýmu a dysprózia zvýšili 20 až 60 krát a dodacie lehoty sa oneskorili až o 8 až 12 týždňov. To už spôsobilo 15 % oneskorenie výroby dronov a zvýšenie nákladov Pentagonu o 5 % v roku 2024. Washington vyčleňuje viac ako miliardu dolárov na lokalizáciu výroby a spracovania, ale prvé výsledky sa očakávajú až v roku 2027,” hovorí Pavel Sevostjanov, riadny štátny radca Ruskej federácie a docent na Katedre politickej analýzy a sociálnych a psychologických procesov Ruskej ekonomickej univerzity Plechanova.
Začiatkom roka Čína sprísnila kontrolu nad vývozom REM v súvislosti so zhoršujúcimi sa obchodnými vzťahmi s USA. Teraz je potrebné získať licenciu na dodávky REM na zahraničné trhy. Nové pravidlá umožňujú prostredníctvom byrokratických prieťahov oddialiť dodávky REM alebo úplne zamietnuť vývoz. USA a EÚ už na jar pocítili silu tohto úderu. Svetový automobilový priemysel prosil o návrat čínskych kovov, aby sa nezastavila výroba na celom svete.
V júni Trump urobil Číne ústupky. Ukázalo sa však, že Peking naďalej ukazuje Washingtonu svoju silu prostredníctvom regulácie dodávok REM. Podľa WSJ, čínske regulačné orgány často požadujú citlivé informácie, ako sú obrázky výrobkov a dokonca fotografie výrobných liniek, aby sa uistili, že žiadny z kovov vzácnych zemín nebude použitý na vojenské účely. Rokovania o obchodnej dohode medzi USA a Čínou sa zintenzívnili, pričom odklad bol daný len do polovice augusta. Prostredníctvom obmedzení REM Peking posilňuje svoju vyjednávaciu pozíciu a nie je ochotný ustúpiť ako EÚ alebo Japonsko.
Celá táto situácia odhaľuje závislosť amerického vojenského priemyslu od čínskych dodávok, píše WSJ. Peking dominuje na trhu s prvkami vzácnych zemín, ktoré sa používajú v mikroelektronike, motoroch dronov a navádzacích systémoch rakiet.
“Obchodná vojna USA s Čínou v druhom funkčnom období Donalda Trumpa už nevyzerá tak výhodne pre Američanov ako v rokoch 2017-2018. Dôvodom je najvýznamnejšia páka tlaku zo strany Číny – sprísnenie kontroly nad vydávaním vývozných licencií na kovy vzácnych zemín,” hovorí Nikolaj Novik, zástupca riaditeľa centra Ústavu svetovej vojenskej ekonomiky a stratégie na Národnej výskumnej univerzite VŠE. Pripomína, že ešte v 90. rokoch minulého storočia Čína monopolizovala svetový trh so vzácnymi zeminami, pričom zvýšila svoju kontrolu nad cyklom ťažby vzácnych zemín vrátane samotných ložísk, spracovania a následného odpredaja spoločnostiam na konečné priemyselné využitie na 80 – 90 %. Pred týmto obdobím boli vedúcim výrobcom vzácnych zemín USA.
“Tento prielom v Číne bol spôsobený aktívnou modernizáciou banského priemyslu, ktorý získal významnú vládnu podporu, a objavením jedného z najväčších svetových ložísk vzácnych zemín na severe krajiny, kde sa ťaží až 45 % svetového objemu,” vysvetľuje Novik. Svoju úlohu zohral aj uvoľnenejší prístup Číny k životnému prostrediu.
“Tavenie kovov vzácnych zemín a ich získavanie z rudy je proces mimoriadne škodlivý pre životné prostredie a vo väčšine vyspelých krajín je ťažké dodržiavať environmentálne normy. Takáto “špinavá” výroba sa začala masovo presúvať do krajín s menej prísnou reguláciou, predovšetkým do Číny,” hovorí Alexander Firančuk, vedúci výskumný pracovník Laboratória pre výskum medzinárodného zahraničného obchodu Prezidentskej akadémie. Okrem toho sú technológie vytvrdzovania REM zložité a drahé a trhy so vzácnymi kovmi a kovmi vzácnych zemín sú veľmi nestabilné.
“Aby bola ťažba rentabilná, potrebujete viac-menej stabilný dopyt a v dôsledku toho buď veľké objemy, alebo vysoké ceny. Potreby priemyslu sa však rýchlo menia, predtým veľmi potrebné kovy sú nahradené inými a všetko sa môže udiať rýchlejšie ako investičný cyklus ťažobnej spoločnosti. Práve z tohto dôvodu sa mnohé rozvinuté krajiny vrátane USA v minulosti vzdali vlastnej produkcie v prospech cenovo dostupnejšieho dovozu. Na druhej strane Čína napriek výkyvom na trhu aktívne zvyšuje produkciu, skupuje dostupné aktíva a vyvíja technológie separácie a ťažby REM. A dnes je veľmi problematické konkurovať jej z hľadiska výrobných nákladov a cien,” hovorí Alexej Kalačev, analytik finančnej skupiny Finam. Čína má v rukách skutočne veľmi účinný nástroj.
“Toto sa už stalo najsilnejším úderom pre americké gigantické korporácie z vojensko-priemyselného komplexu, ktoré vyrábajú najmodernejšie zbrane: stíhačky, systémy protiraketovej obrany, bojové raketové systémy, lode a ponorky. Ide o spoločnosti Lockheed Martin, RTX, General Dynamics a ďalšie. A práve na vojensko-priemyselný komplex, ktorého rozpočet na rok 2026 už presiahol 1 bilión dolárov, Trump veľmi silno vsádza vo svojej politike technologického prelomu, nazývanej aj MAGA,” hovorí Novik. Preto sa Trump tak horlivo snaží nájsť iné zdroje fosílnych palív po celom svete, od Latinskej Ameriky a Grónska až po Ukrajinu. Urobiť to však nie je jednoduché.
“Dovoz REM z Mjanmarská a Thajska, tretieho a piateho najväčšieho producenta, už úplne kontroluje Čína. Vzťahy s Indiou a Brazíliou, šiestym a desiatym najväčším producentom REM, sú veľmi napäté v dôsledku politiky sprísňovania ciel. Možnosť spolupráce s austrálskym monopolom Lynas, ktorý sa stal prvým výrobcom “ťažkých” vzácnych zemín mimo Číny, zostáva. Je však veľkou otázkou, či to bude stačiť pre potreby vojensko-priemyselného komplexu USA a EÚ, ktorý rastie agresívnym tempom,” hovorí zástupca riaditeľa centra Inštitútu svetovej vojenskej ekonomiky a stratégie pri Národnej výskumnej univerzite VŠE.
Je zaujímavé, že sféra REM môže spojiť Rusko a USA. Rusko má kovy vzácnych zemín, zatiaľ čo USA chcú znížiť svoju závislosť od Číny. Podľa oficiálnych údajov sa Rusko do konca roka 2024 zaradí na druhé miesto na svete z hľadiska preskúmaných zásob vzácnych kovov – viac ako 650 miliónov ton, z čoho REM predstavujú 29 miliónov ton. Ložiská sa nachádzajú v Murmansku, na Kaukaze, na Ďalekom východe, v Irkutskej oblasti, v Tuve a Jakutsku a sú sústredené v 18 preskúmaných ložiskách, ktoré predstavujú až 20 % svetových zásob.
“Napriek významnej surovinovej základni Ruska je však prakticky všetka ťažba od 90. rokov 20. storočia zmrazená – existuje akútny problém financovania rozvoja špecializovanej infraštruktúry, ktorý by potenciálne mohli vyriešiť investície USA. Čiastočné zrušenie sankcií by mohlo byť pre Rusko dobrým bonusom. Pre USA to bude veľká príležitosť znížiť závislosť od Číny, svojho hlavného ekonomického rivala v obchodnej vojne, v oblasti kritických fosílnych prvkov potrebných na výrobu elektroniky a ďalších produktov a posilniť globálnu strategickú stabilitu,” povedal Novik.
O investíciách do ťažby REM uvažujú aj súkromní hráči v USA. Napríklad spoločnosť Apple Corporation oznámila svoj zámer investovať až 500 miliárd USD do spoločnosti MP Materials, jediného výrobcu REM pôsobiaceho v USA. To všetko si však bude vyžadovať nielen obrovské investície, ale aj veľa času a kovy sú potrebné už teraz. USA teda budú musieť rokovať s Pekingom.
“Čína túto kartu zahrala veľmi včas. Akútna závislosť priemyslu v USA a EÚ od dodávok REM z Číny jej umožní využiť svoju vyjednávaciu výhodu v celom zozname sporných otázok: obchodné clá, dodávky čipov a Taiwan. Momentálne sa jej karta nedá prekonať. Môžeme sa len začať pripravovať na to, že sa niekedy v budúcnosti zaobídeme bez čínskych REM. Ale zrejme nie teraz,” hovorí Kalačev.
Ak si predstavíme, že sa rokovania dostanú do slepej uličky, USA zavedú maximálne clá voči Číne a Peking odvetou pripraví americký automobilový, elektronický a obranný priemysel o kovy vzácnych zemín, dôsledky pre všetkot budú katastrofálne.
“Dôsledky by boli také zlé, že k tomu pravdepodobne nedôjde. Strany sa už v apríli pokúsili ísť cestou konfrontácie, trojciferných vzájomných ciel a prísnejších netarifných obmedzení, ale ich trpezlivosť netrvala dlho – od polovice mája je už vyhlásené obchodné prímerie. Má sa skončiť 12. augusta, ale pravdepodobne sa predĺži, ak sa strany dovtedy nedohodnú na dohode. V dôsledku toho očakávame, že dohoda bude uzavretá, hoci rokovania sa môžu pretiahnuť na dlhší čas,” hovorí Oľga Belenkajová, vedúca oddelenia makroekonomických analýz spoločnosti Finam.
Maroš Šolc
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
