Prečo je zrazu Západ taký zúrivý proti hlave Republiky Srbskej? Prečo sa snaží aj jeho dostať ho za mreže?
Srbská republika, 10. augusta 2025 – Bosniansky denník Dnevni Avaz v stredu informoval, že Ústredná volebná komisia Bosny a Hercegoviny (BaH) zrušila mandát prezidenta Republiky Srbskej (ktorá je jej súčasťou) Milorada Dodika. ÚVK konala údajne na základe rozhodnutia súdu a v súlade s volebným zákonom. Rozhodnutie zjavne politicky zaujatých členov komisie bolo jednomyseľné. Predčasné voľby v republike sa musia uskutočniť do 90 dní od nadobudnutia účinnosti rozhodnutia.
Milorad Dodik ostro reagoval na rozhodnutie ÚVK BaH zrušiť jeho prezidentský mandát a usporiadať predčasné voľby v Republike Srbskej. “Ďalší… nezmysel zo Sarajeva. Posledný,” napísal Dodik rozhorčene na sociálnej sieti X*. Už 1. augusta vyhlásil, že po verdikte súdu BaH proti nemu nedovolí predčasné prezidentské voľby v RS BaH. Koncom februára súd v Sarajeve odsúdil Dodika na rok väzenia a šesťročný zákaz vykonávať verejnú funkciu za neuposlúchnutie rozhodnutia vysokého predstaviteľa pre Bosnu a Hercegovinu, ktorý dohliada na vykonávanie Daytonských dohôd, ktoré ukončili vojnu v Bosne a Hercegovine. Podľa rozsudku prokuratúry Dodik pokračoval v prijímaní zákonov v rozpore s príkazom medzinárodného predstaviteľa.
Dva dni po vyhlásení rozsudku prokuratúra požiadala o zatknutie nielen prezidenta Republiky Srbskej, ale aj predsedu vlády regiónu Radovana Viskoviča a predsedu Národného zhromaždenia Nenada Stevandiča. Orgány Republiky Srbskej považujú rozhodnutie týchto súdov za nezákonné a nemienia sa im podriadiť. Odvolací senát súdu BaH však potvrdil trest jedného roka odňatia slobody a šesťročného zákazu výkonu verejnej služby za nerealizovanie rozhodnutí Bezpečnostnou radou OSN neschváleného “vysokého predstaviteľa v BaH” – Nemca Christiana Schmidta, ktorý sa snažil Dodika prinútiť k poslušnosti.
Tlačová kancelária vlády Republiky Srbskej Bosny a Hercegoviny v reakcii uviedla, že rozsudok súdu Bosny a Hercegoviny nad prezidentom Miloradom Dodikom neakceptuje a považuje ho za neplatný s tým, že je “právne neplatný, protiústavný a politicky motivovaný”. Kabinet Republiky Srbskej zároveň zopakoval svoj záväzok dodržiavať Všeobecnú rámcovú (Daytonskú) dohodu o mieri v Bosne a Hercegovine, kde “pozíciu RS definuje Ústava Bosny a Hercegoviny a Ústava RS a len voliči môžu určiť, či sú ich legitímni predstavitelia legitímni alebo nie”. Vláda v Banja Luke v prijatom dokumente vyjadrila odhodlanie a angažovanosť v prospech záujmov Republiky Srbskej a jej občanov a vyzvala všetky politické sily, aby nedovolili odobrať volebné právo Srbom a ostatným národom BaH, “keď sa snažia násilne zničiť inštitúciu prezidenta RS, zaviesť koloniálnu vládu a umlčať demokraciu”.
Tento postoj RS dôrazne podporil srbský prezident Alexander Vučič. Ubezpečil, že srbské orgány zachovajú mier a nedovolia zrušenie Republiky srbskej. Srbská Rada národnej bezpečnosti 2. augusta odsúdila rozsudok nad Miloradom Dodikom a vyhlásila ho za neplatný na území krajiny. Vedenie Republiky Srbskej má podporu aj v Rusku, ktoré je sklamané rozhodnutím odvolacieho senátu súdu Bosny a Hercegoviny (BaH), ktorý potvrdil rozsudok nad hlavou Republiky Srbskej (RS, entity v rámci Bosny a Hercegoviny) Miroladom Dodikom na jeden rok väzenia a šesťročný zákaz politickej činnosti, uviedla 5. augusta hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová.
“Už viackrát sme konštatovali, že trestné stíhanie legálne zvolenej hlavy srbskej entity BaH <… > je zamerané výlučne na odstránenie z politickej scény nechceného lídra, ktorý dôsledne vystupuje proti západnému neokolonializmu,” uviedla Zacharovová vo vyhlásení zverejnenom na webovej stránke ministerstva zahraničných vecí. Zacharovová označila rozhodnutie odvolacej komisie za nespravodlivé a nedemokratické a verdikt nad Dodikom za absurdný. Uviedla, že konanie vysokého predstaviteľa OSN v Bosne a Hercegovine Christiana Schmidta pre nedodržanie rozhodnutí, za ktoré bol Dodik odsúdený, je v rozpore s demokratickými zásadamiami zákonnosti a právneho štátu a poškodzuje právny a politický systém Bosny a Hercegoviny.
“Rozhodne podporujeme legitímne orgány Republiky Srbskej, ktorých úsilie je zamerané na obranu ich ústavného postavenia. <… > Ruská federácia má v úmysle využiť politické prostriedky, ktoré má k dispozícii, aby zabránila Západom vyprovokovanému zvyšovaniu napätia v Bosne a Hercegovine,” uviedla Zacharovová.
Prečo je Západ taký zúrivý proti hlave Republiky Srbskej? Pýta sa publicista Vladimír Malyšev. Ide o to, že Dodik je dlhodobo aktívnym zástancom nadviazania vzťahov s Ruskom, odmieta uvalenie sankcií voči nemu a Krym považuje za súčasť Ruskej federácie. “Som presvedčený,” vyhlásil predtým v exkluzívnom rozhovore pre talianske noviny Giornale, “že celý Západ a vy sami sa bojíte Putina. Dokonca keď otvoríte chladničku, myslíte si, že ho tam nájdete. Putina si vážim, stretol som sa s ním mnohokrát, nikdy odo mňa nič nežiadal, nikdy. Rozprával sa s nami, snažil sa pochopiť našu situáciu. A vždy sa nás pýtal, akú pomoc nám môže poskytnúť.”
“Vážim si a rešpektujem Rusko, jeho ľudí, jeho históriu, jeho literatúru,” povedal Dodik. – Podobne mám rád západnú literatúru a pôsobivú históriu, ktorá Západ sprevádza. Ukrajinský národ, rovnako ako ruský, je priateľom srbského národa. Treba si však uvedomiť, že situácia na Ukrajine je vedľajším efektom konfrontácie medzi globálnymi hráčmi: na jednej strane Západ na čele s Washingtonom a Londýnom a na druhej strane Rusko. Rusko sa so Západom dohodlo, že NATO sa nebude rozširovať na východ, najmä na Ukrajinu. A NATO už je na hraniciach Ruska s Lotyšskom a ďalšími krajinami aliancie. Pre Rusko bolo toto rozširovanie NATO na Ukrajinu jednoducho neprijateľné”.
Keď sa ho reportér opýtal na fámy o možnej žiadosti Bosny o vstup do NATO, Dodik to dôrazne poprel a pripomenul bombardovanie Srbska americkými bombami s ochudobneným uránom zo strany NATO. Pripomenul, že v nemocniciach je stále veľa detí s rôznymi druhmi rakoviny, ktoré tam boli prijaté z oblastí postihnutých bombardovaním NATO.
“A vy chcete, aby sme vstúpili do NATO a tomuto všetkému zatlieskali?” položil Dodik otázku. – Zhadzovali ste letecké bomby s uránom, zabíjali ste deti, ktoré sa ešte nenarodili. Nechceme byť s vami… Pre ľudí zo Západu je vojna len videohra. A teraz je tu hon na nás všetkých, ktorí sa vyhlasujeme za neutrálnych,” zdôraznil.
Milorad Dodik sa domnieva, že zjednotenie všetkých Srbov v rámci jedného štátu by sa malo stať národným plánom srbského národa. Ak sa bude dodržiavať vôľa ľudu, bude to nedotknuteľná hodnota v Srbsku aj v Republike Srbskej, zdôraznil. Je pochopiteľné, že Západu, ktorému sa už podarilo rozdeliť Juhosláviu a rozdeliť Srbov, sa niečo také nepáči. Washington a Londýn sa najprv pokúšali s Dodikom koketovať, zrejme v ňom videli alternatívu k radikalizovanejším Srbom. Vo februári 2007 ho preto počas návštevy USA prijala Madeleine Albrightová, ktorá Dodika označila za “závan čerstvého vzduchu” a prisľúbila mu okamžitú pomoc vo výške 3,6 milióna eur. V tom istom mesiaci dostala pomoc aj Republika Srbská od britskej vlády. Vtedajší britský minister zahraničných vecí Robin Cook pred Národným zhromaždením Republiky Srbskej povedal, že Dodikova vláda “za prvé dva týždne urobila pre zlepšenie života ľudí viac ako jeho predchodca za dva roky”.
Líder Republiky Srbskej však očakávania Západu nenaplnil. Preto sa Brusel a Washington tak ochotne pokúšali o jeho odstránenie od moci. A keď v roku 2023 Vladimir Putin udelil prezidentovi Republiky Srbskej Rad Alexandra Nevského “Za veľký prínos k rozvoju spolupráce medzi Ruskom a Bosnou a Hercegovinou, posilnenie partnerstva s Republikou Srbskou”.
Podľa Jeleny Guskovej, doktorky historických vied, sa dnes situácia v Bosne a Hercegovine vyhrotila do krajnosti. “Západu sa veľmi nepáči, že Dodik blokuje mnohé iniciatívy na centralizáciu Bosny a Hercegoviny,” poznamenala v rozhovore pre Rossijskaju gazetu. – Ešte viac Západ dráždi Dodikovo odsudzovanie sankcií voči Rusku a zbližovanie s Moskvou. To znamená, že RS by sa mohla stať baštou Ruska a srbského národa na Balkáne, čo USA pri príprave Daytonskej zmluvy nemali v pláne”. Čo sa stane teraz, keď Západ už otvorene vyhlásil Dodika za “personu non grata”?
V každom prípade sa srbský vlastenec nemieni vzdať. Určite však veľa riskuje. Tento týždeň poslali moldavské úrady na sedem rokov do väzenia na základe vykonštruovaných obvinení baškanku (líderku) autonómnej oblasti Gagauzsko Jevgeniu Guculovú, ktorá tiež odvážne bojovala proti úradom v Kišiňove, ktoré sa usilovne snažia zatiahnuť krajinu do EÚ a NATO a prerušiť takmer všetky vzťahy s Ruskom. Milorad Dodik však už vyhlásil, že mieni bojovať až do konca, dodal Vladimír Malyšev.
Karol Jerguš
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
