Predstavený návrh palubnej stíhačky 6. generácie F/A-XX, opotrebované Mercury nahradí nové lietadlo súdneho dňa
Slovensko, 12. augusta 2025 – Slovensko je suchozemská krajina bez jadrových zbraní, takže by bol problém prevziať v úplnom znení tlačovú správu o tom, že náhrada lietadiel E-6B Mercury sa bude volať E-130J Phoenix II. Mnoho ľudí by nepochopilo význam nových termínov, ktoré sa v nej objavujú. Autor ju prerobil a vymenil nové termíny za zložitejšiu štruktúru, v ktorej sa nevyhne ďalšej konfrontácii so slovenským rezortom obrany.
Zhodou okolností, americké námorníctvo US Navy sa rozhodlo pomenovať svoje budúce veliteľské lietadlo pre jadrovú vojnu v rovnaký deň (7.8.2025) kedy bol odovzdaný článok o americkom letectve a padla v ňom zmienka o zlom stave námorných strojov E-6B Mercury.
Pre zjednodušenie, tlačová správa vyšla pod hlavičkou veliteľstva NAVAL AIR SYSTEMS COMMAND (NAVAIR). Veliteľstvo vzdušných námorných systémov je zamerané na vývoj a podporu vzdušných platforiem amerického námorníctva, vrátane stíhačiek F-16 (NAWDC, predtým NSAWC) v úlohe agresorov pre námorné systémy, prezidentských helikoptér VH-92A Patriot (PMA-274) spadajúcich pod americkú námornú pechotu USMC a malo na starosti aj integráciu striel APKWS do námorných vzdušných platforiem s pevným a rotujúcim krídlom.
Zábery údajného zostrelu ruskej leteckej riadenej strely s plochou dráhou letu Ch-59, strelou APKWS II odpálenou z ukrajinského člna pripomínali pôvod systémov VAMPIRE dodaných v rámci prototypového kontraktu US Navy. K incidentu malo dôjsť zhodou okolností až 5 dní po inaugurácii prezidenta Trumpa, zrejme asi 30 km východne od Odesy v sektore prístavu Južnyj.
Aktuálne Ukrajinci vo svojej externej komunikácii v ruštine opakovane navrhovali možnosť testovania vyvíjaných západných zbraní priamo na ukrajinskom bojisku, nad rámec politickými rozhodnutiami podmienených balíkov vojenskej pomoci. Za určitých okolností to môže priniesť negatívnu odozvu, ktorá sa predtým týkala napríklad nemeckých kamikadze dronov HF-1. Video však viac než zlyhanie, ukazuje dominanciu lacných FPV dronov nad tradičnými ťažkými zbraňami. Na druhej strane, dôkaz o ďalšej nepotrebnosti tankov pre ukrajinské vojská je natoľko “akademický” a pritom nie teoretický, že by si pred uverejnením vyžadoval overenie.
Je však zrejmé, že tlačovú správu o pomenovaní lietadla E-130J Phoenix II spracovali útvar PMA-271 (U.S. Navy’s Airborne Strategic Command, Control and Communications Program Office – Úrad pre lietajúce systémy strategického velenia, riadenia a komunikácie amerického vojenského námorníctva, spadá pod NAVAIR), ako aj útvar SCW-1 (Strategic Communications Wing 1 – Strategická komunikácia, krídlo 1 – vyzbrojené teraz lietadlami E-6B Mercury). Ich úlohy nebudú ďalej striktne rozdelené a prídu aj iné zjednodušenia.
Vychádzať treba z toho, že námorné lietadlá ako Mercury alebo Phoenix II vykonávajú misiu TACAMO. To je nič nehovoriaca anglická skratka nič nehovoriaceho anglického výrazu Take Charge and Move Out – Prevezmite zodpovednosť a pohnite sa (leťte preč). V skutočnosti ide o systém prežitia schopných komunikačných spojení určených na použitie v jadrovej vojne na udržiavanie komunikácie medzi osobami s rozhodovacou právomocou (Národný veliteľský úrad) a nukleárnou triádou strategických nosičov jadrových zbraní. Prijíma rozkazy, overuje a prenáša ich vo forme správ o núdzových akciách EAMs (Emergency Action Messages) strategickým silám USA. Keďže ide o špecializovaný komunikačný post, dokáže komunikovať prakticky v každom rádiofrekvenčnom pásme od veľmi nízkych frekvencií (VLF) až po super vysoké frekvencie (SHF) pomocou rôznych modulácií, šifrovaní a sietí, čím minimalizuje pravdepodobnosť, že nepriateľ zaruší správy EAMs. Prenos týchto spôsobilostí na lietajúcu platformu nahradil pozemné vysielacie stanice s extrémne nízkymi frekvenciami (ELF), ktoré sa stali zraniteľnými voči jadrovému útoku. Niekedy sa udávalo, že poslaním námorných lietadiel súdneho dňa bolo poskytovať vzdušné velenie a riadenie pre americké ponorky s nukleárnymi balistickými raketami vrátane schopnosti vysielať rozkazy na ich odpálenie, zatiaľ čo ponorky zostávajú pod vodou. Preto nemá zmysel zachádzať do detailov a postačí obmedziť sa na konštatovanie, že stroje pre misiu TACAMO sú dôležitým komponentom zabezpečujúcim dôveryhodnosť celého systému amerického jadrového odstrašovania.
Ešte pred zverejnením informácie o tom, že nové lietadlo, ktoré v tejto úlohe nahradí E-6B Mercury sa bude volať E-130J Phoenix II, americká obranná korporácia Northrop Grumman (NYSE:NOC) vo svojich tlačových správach uviedla, že bola vybraná ako hlavný dodávateľ lietadiel jadrového velenia, riadenia a komunikácie pre misiu amerického námorníctva TACAMO. Priemyselný tím vedený spoločnosťou Northrop Grumman dodá E-130J, aby odbremenil súčasnú flotilu amerických E-6B Mercury od misie TACAMO.
Spoločnosť Northrop Grumman investovala do digitálnych inžinierskych a výrobných kapacít, ktoré pomôžu pri rýchlom navrhovaní, výrobe, testovaní a údržbe E-130J, v rámci kontraktu za 3,5 miliardy USD. Spoločnosť je priemyselným partnerom amerického námorníctva ako popredný výrobca leteckej techniky už desaťročia, pôsobí ako hlavný dodávateľ palubných lietadiel včasnej výstrahy E-2D Advanced Hawkeye (pri navrhovanom zrušení programu nového lietajúceho strediska včasnej výstrahy E-7A Wedgetail boli plánované ako jeho zámena) a MQ-4C Triton (námorný dron, ktorý podporuje námorné hliadkové a protiponorkové lietadlá Boeing P-8 Poseidon, vyvinutý zo známejšieho strategického prieskumného dronu Northrop Grumman RQ-4 Global Hawk), ako aj poskytuje podporu pre flotilu E-6B Mercury TACAMO.
V súvislosti so staršou platformou pre túto misiu spoločnosť Northrop Grumman uviedla, že v júni 2023 v rekordnom čase dodala námorníctvu prvé lietadlo E-6B Mercury modifikované v rámci predchádzajúceho kontraktu IMMC (Integrated Modification and Maintenance Contract – Kontrakt o integrovanej modifikácii a údržbe) z februára 2022 v hodnote 111 miliónov USD. Vďaka technologicky podloženému prístupu k modernizácii sa prvá modifikácia dokončila približne za rok, čím sa otvorila cesta k skráteniu trvania budúcich úprav na šesť mesiacov. Pritom bolo nešpecifikovaných kitov úspešne integrovaných do platformy E-6B, čím sa zvýšila efektivita a zlepšili funkcie nukleárneho velenia, riadenia a komunikácie lietadla.
Krátka zahraničná správa o dodávke prvého modifikovaného E-6B Mercury späť do zostavy US Navy:
Náhrada strojov E-6B Mercury je nutná a nový E-130J Phoenix II bude postavený na platforme štvormotorového turbovrtuľového lietadla C-130J Super Hercules obrannej korporácie Lockheed Martin (NYSE:LMT). Dokonca, ešte aj predchodca E-6B Mercury bol postavený na platforme Hercules, lietadlo E-130Q sa používalo medzi rokmi 1963 a 1993 do úplného prevzatie misie TACAMO strojom E-6B, ktoré sú postavené na platforme prúdového štvormotorového dopravného lietadla Boeing 707.
Táto skutočnosť nás však vracia späť na legendárnu tlačovú konferenciu slovenského ministerstva obrany. Tam okrem iného zaznela informácia, ktorá sa dala ťažko interpretovať inak, ako správa o zastavení výroby Super Herculesu:
Táto poznámka ministra obrany nasledovala naviac v čase zhruba 01:01:30. Isté je, že korporácia Lockheed Martin nestojí a ani nepadá na tom, čo sa predvedie na tlačovkách slovenského ministerstva obrany. Podľa aktuálnych kvartálnych výkazov mala relatívne slušný druhý štvrťrok 2025 z pohľadu tržieb na úrovni 18,2 miliardy dolárov, vyplatila 1,3 miliardy USD na dividendách akcionárom a jej obrat za minulý rok bol zhruba porovnateľný s polovicou HDP Slovenska. Rovnako takáto informácia mohla poškodiť prípadnú súťaž na výber dopravných lietadiel pre slovenské vojská len 7 rokov, potom čo dostali talianske C-27J Spartan. Autor vtedy položil prostredníctvom redakcie Armádneho magazínu otázky, zodpovedaním a doplnením, ktorých mohla byť vec už objasnená. Ako vždy, slovenské ministerstvo obrany demokraticky neodpovedalo.
Riaditeľ firmy Lockheed Martin pre vzdušnú mobilitu a námorné misie Larry Gallogly pri odovzdávaní 6 lietadiel C/KC-130J Super Hercules Nemecku uviedol, že v skutočnosti má byť zabezpečená ich produkcia hlboko do 30. rokov 21. Storočia. Uviedol ich výhody oproti hlavnému konkurentovi. Bez priameho odkazu na Embraer C/KC-390 Gallogly tvrdí, že štvormotorový C-130J ponúka prevádzkové výhody. “Presúvame vybavenie ďalej a spálime oveľa menej paliva ako dvojmotorové prúdové dopravné lietadlo,” uviedol. “Táto rýchlosť je drahá.”(V zjavnej narážke na prúdový brazílsky model C-390, ktorý Kaliňák v danej pasáži tlačovej konferencie vyzdvihol). Autor by dokonca zašiel ďalej a s pridaním obrovskej dávky predstavivosti by uviedol do obehu chybovú verziu toho, čo sa na tlačovke mohlo stať, hoci jej sám ani v najmenšom neverí.
Na platforme C-130J sa bude stavať aj budúce lietadlo pre misiu TACAMO E-130J Phoenix II, koncom roka 2024 však skutočne dobiehala výroba jednej zo špecializovaných verzií Super Herculesu, ktorou je MC-130J Commando II. To je fakt taká špecializovaná verzia, že autor nepredpokladá, že by sa Kaliňák mohol až takto pomýliť, ak o nej vôbec vedel. Pôsobí to skôr ako spôsob ako zahrať do autu konkurenta pre C-390 pred nič netušiacimi novinármi z mainstreamu. To však nemusí byť snahou diskriminovať konkrétnu americkú zbraň na slovenskom trhu. V inom prípade na tej istej tlačovke sa Kaliňák zmienil aj o možnosti nahradiť C-27J Spartan európskym modelom Airbus A400M Atlas. Súbežne však zmienil model, ktorého presný názov si podľa vlastných slov presne nepamätá – Airbus C295, ktorý je skutočne menší ako C-27J a zbytočne tým rozptyľoval pozornosť novinárov. Mal sa sústrediť na ponuku A400M Atlas o ktorom povedal, že je asi dvakrát väčšie ako brazílsky model C-390, čo tiež vyvoláva údiv a otázky čo vlastne Slovensko chcelo. Ak má byť porovnávaná maximálna vzletová hmotnosť, A400M Atlas ju má na úrovni 141 ton a C-390 zhruba na úrovni do 87 ton. To približne sedí, v prípade potreby náhrady C-27J Spartan však boli citované iné parametre ako napríklad dolet. C-390 má s maximálnym nákladom na úrovni 26 ton dolet len 2000 km (2720 km s nákladom 23 ton a až 5020 km s nákladom 14 ton), zatiaľčo A400M s nákladom 36 ton (max. 37 ton) doletí na vzdialenosť 6400 km.
Predstavenie A400M Atlas výrobcom Airbus Defence and Space:
Škandálne však bolo vôbec uvažovať o výmene C-27J Spartan len niečo vyše 7 rokov po ich dodaní a autor skutočne nemá sklon dôverovať ministrovi obrany ani vedeniu rezortu obrany alebo veliteľom, ktorí predtým doporučili aj kúpu C-27J Spartan:
Minimálne záležitosť s C-130J Super Hercules mohla byť objasnená ak by vtedy boli zodpovedané otázky Armádneho magazínu. Výroba verzie MC-130J Commando II bola skutočne ukončená po splnení objednávky na 57 strojov, resp. dodaní posledného z nich americkým vojskám zhruba v januári 2025. Otázka je, či vôbec organizácia ako MO SR tušila o existencii takýchto špeciálnych verzií C-130, na rozdiel od konkurenčných VIP dopravných lietadiel letky ministerstva vnútra alebo vianočných bizjetov. Ak si však skutočne pomýlila MC-130J s bežným transportným C-130J Super Hercules otázka je, ako je MO SR schopné vnímať vývoj v korporácii, od ktorej kúpilo stíhačky F-16V. Namiesto toho Armádny magazín musí čeliť v diskusiách pod článkami trollom, ktorých schopnosti sú ohraničené tvrdením, že je to zle strojovo preložené aj keď potom nevedia určiť zdroj pôvodného materiálu a neustále opakujú nejakú idiotskú mantru s tým, že je to celé dlhé. Ide im o to, aby podobné veci a manipulácie nemohli byť videné v súvislostiach?
Výdavky MO SR je podľa názoru autora potrebné podriadiť verejnej kontrole, inak môžu byť neefektívne a prispejú k značnému zhoršeniu ekonomickej situácie Slovenska. Keďže to nedokážu urobiť mainstreamové médiá, malo by sa o výdavkoch na obranu rozhodovať verejným hlasovaním v širšom schvaľovacom orgáne, prípadne v referende jednoduchou väčšinou hlasov bez potreby dosiahnutia kvóra 50%.
O MC-130J Commando II sa tvrdí, že je to lietadlo určené špeciálnym silám amerických vzdušných síl USAF, teda nie pre veliteľstvo špeciálnych operácií US SOCOM. Commando II malo vykonávať najmä tajné infiltračné, exfiltračné a zásobovacie misie pre sily špeciálnych operácií prostredníctvom výsadkov zo vzduchu alebo pristátím v teréne, ako aj dopĺňaním paliva pre vrtuľníky a konvertoplány, pričom malo prenikať na politicky citlivé alebo nepriateľské územie. MC-130J vykonáva misie predovšetkým v noci, aby sa znížila pravdepodobnosť ich vizuálneho zistenia. Jeho sekundárnou úlohou je zhadzovanie letákov zo vzduchu. O tom, že z týchto letákov môže poriadne rozbolieť hlava svedčí aj video z cvičenia v Nórsku. MC-130J na ňom v skutočnosti odpálil leteckú riadenú strelu s plochou dráhou letu JASSM a trafil hladinový cieľ. Túto pasáž článku netreba ukazovať Ukrajincom, lebo tí tiež nejaké C-130 chceli pravdepodobne bez toho, že sami tušili na čo všetko by im mohli byť.
Malá zmienka o lietadle MC-130J Commando II pre špeciálne sily nás privádza k možnosti uzatvoriť tému striel APKWS II, odpovedať na otázku prečo autor nezmienil možnosť použitia striel APKWS II slovenskými špeciálnym silami.
Dá sa to zostručniť do dvoch bodov:
1. V slovenských vojskách ešte nevzniklo samostatné veliteľstvo dronových vojsk ako v Rusku a predtým na Ukrajine. Členili sa na vzdušné a pozemné sily, potom vznikli aj Sily pre špeciálne operácie, resp. samostatné Veliteľstvo Síl pre špeciálne operácie dňa 1.6. 2019. Vyššou prioritou by mal byť vznik samostatných dronových vojsk než pretláčať APKWS do výzbroje špeciálnych síl.
2. Čím by sa to mohlo aj skončiť. V duchu slávnych obstarávacích tradícií MO SR, kedy sa v homeopatických množstvách nakupovalo pre 5. pluk špeciálneho určenia. Tak to mohlo dopadnúť aj v prípade, ak by dva predchádzajúce články o APKWS nevypovedali o jej univerzálnosti. Jednoducho by sa kúpili dva autá a 8 striel pre špeciálne sily, pozemné vojská by dostali len tanky a strely Piorun a išli by na trenažér, lebo ostrá munícia je na výcvik drahá. Tým by mohol byť celý problém odfajčený.
Akokoľvek, možno prejsť k druhej téme, ktorou bolo predstavenie návrhu budúcej palubnej útočnej stíhačky F/A-XX amerického námorníctva. Pochádza od rovnakého výrobcu ako E-130J Phoenix II, teda korporácie Northrop Grumman. Prezentáciu F/A-XX sprevádzalo motto „Project Power Anywhere”, ktoré naznačuje výrazne väčší bojový rádius ako majú palubné lietadlá F/A-18C/D Hornet a F/A-18E/F Super Hornet, ktoré má nahradiť.
Znovu sa vraciame k autorom opakovane používanej fráze, kde sme my a kde bola Reaganova administratíva. Obrázok zobrazuje iba prednú časť lietadla s dizajnovými prvkami pripomínajúcimi prototyp YF-23 od spoločnosti Northrop Grumman, ktorý súťažil s YF-22 od spoločnosti Lockheed Martin – základom dnešnej stíhačky F-22. Lietadlo vyzerá byť jednomiestne s kabínou podobného tvaru ako YF-23.
Reaganova práca aj tieto neviditeľné stíhačky, kde by dnes Amerika bola, keby tam koncom studenej vojny nesedel dve funkčné obdobia. Výber F-22A Raptor bol neskôr mnohými odborníkmi spochybňovaný a ich výrobu po dokončení 195 exemplárov nie je možné obnoviť, očakávaný koniec histórie sa však nedostavil.
Nad trupom za kokpitom je viditeľný prívod vzduchu, čo je usporiadanie pravdepodobne pre dva motory, typická konfigurácia pre stíhačky operujúce z palúb lietadlových lodí nad veľkými vodnými plochami. Prívod vzduchu sa javí ako relatívne malý v porovnaní so súčasnými dvojmotorovými konštrukciami.
Ostáva však nejasné, do akej miery vizualizácia odráža skutočné lietadlo, ktoré Northrop Grumman ponúka v rámci programu F/A-XX. Spoločnosť už predtým publikovala podobné obrázky stíhačky navrhnutej v rámci programu NGAD amerického letectva, ktorý nakoniec vyhral Boeing s modelom F-47. Lietadlo malo podobné aerodynamické usporiadanie, ale odlišnú geometriu trupu a nasávania vzduchu. Absolútne prvý a celkom vtipný verejný komentár k F/A-XX zostavil bývalý pilot, ktorý má na konte 70 bojových misií na F-15E Strike Eagle. Pri všetkej jeho kreativite vie zrejme o možnostiach skonštruovať stíhačku šiestej generácie viac, než je verejne prezentované.
Zrejme by mal nasledovať článok na báze amerických materiálov o schopnosti adaptovať sa na prebiehajúcu revolúciu vo vojenstve a výzvach prípadného ozbrojeného konfliktu medzi USA s Čínou, ktorý by v slovenských vojskách nevyvolal presvedčenie, že bol písaný o amerických vojskách. Konfrontácii na priebežné obranné a politické témy sa zrejme nevyhneme. Dovtedy treba vyjadriť želanie, aby E-130J ani E-6B a im podobné lietadlá nemuseli ovládať nukleárnu triádu v prípade jadrovej vojny.
MK
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
