USA sa obávajú veľkých strát vo vojne s Čínou, adaptabilita k dronovej revolúcii
USA, 16. augusta 2025 – V magazíne americkej námornej pechoty Task & Purpose vyšli materiály týkajúce sa aktuálnych problémov, ktoré obsahovali aj všeobecné poučky pre Slovensko.
1. Projekt Flytrap – dronová vojna a generačná priepasť
Autorka Patty Nieberg napísala článok: “Žiadna vojna s dronmi pre starých mužov?” s podtitulom: “Ako armádne cvičenie poukázalo na generačnú priepasť, keď armáda testuje dronové a protidronové technológie v Európe, zisťuje, že jej najmladší vojaci majú výraznú výhodu.” V článku sa píše: “Nedávne armádne cvičenie v Európe odhalilo generačnú priepasť v oblasti dronov. Vojaci v teréne sa v priebehu niekoľkých hodín učia nové technológie na fronte, zatiaľ čo lídri na vyšších veliteľstvách sa stále len pokúšajú uvedomiť si, ako budú vyzerať budúce bojiská. “Táto mladšia generácia vojakov a lídrov už má veľa z týchto zručností vďaka tomu, že počas svojho vzdelávania absolvovali školy zamerané na STEM,” povedal v stredu v telefonickom rozhovore s novinármi plukovník Donald Neal ml., veliteľ 2. jazdeckého pluku so základňou v Grafenwöhr v Nemecku. “Možno máme strelca, ktorý predtým stláčal spúšť, ale môže mať skrytý talent na stavbu dronov alebo môže mať titul z dátovej vedy.”
STEM je v Amerike škola so zameraním na vedy, techniku, inžinierstvo a matematiku vo svojich učebných osnovách. Niektoré, aj stredné STEM školy môžu mať vysokú medzinárodnú úroveň, pravda aj s prispením zahraničných študentov. Americký tím tento rok uspel po dlhom čase na chemickej olympiáde v zložení William Wang, Max Zhou, Yash Shah a Adam Madni. Neskôr sa ukáže, či sa úroveň amerického školstva znižuje, alebo mu v medzinárodnom porovnaní idú oproti.
Tieto ponaučenia, povedal Neal, vyplynuli z Projektu Flytrap, série cvičení, ktoré armáda začala organizovať v júni vo výcvikovom priestore Hohenfels v Nemecku a v Poľsku. Cvičenia prepájajú jednotky so širokou škálou dronov a civilnými inžiniermi, ktorí ich vyvíjajú. Neal povedal, že cvičenie tiež učí armádnych veliteľov nachádzať “skryté talenty” vo vlastných radoch a uvedomovať si, že mladší vojaci môžu byť lepšie pripravení na príchod dronov ako každodennej zbrane.
Podľa Sgt. Maj. (niečo ako nadrotmajster/štábny nadrotmajster v slovenských vojskách, nie dôstojník, ale najvyššia NCO hodnosť) Erica Bola z 3. Eskadróny 2. jazdeckého pluku potrebovali tímy Projektu Flytrap vo väčšine prípadov menej ako osem hodín tréningu, aby sa vojaci oboznámili s používaním systémov. Bol však povedal, že to nepovažuje za prejav generačného rozdielu, ale len za talent, ktorým sú niektorí ľudia viac obdarení.
“Lietanie s dronmi, ktoré sme objavovali, je určite súbor zručností, ktoré niektorí ľudia majú a iní nie, a my to najskôr posúdime na simulátoroch, než prejdú tréningovým procesom. Niektorí ľudia na to jednoducho majú nadanie,” povedal Bol.
Cvičenie bolo navrhnuté tak, aby pomohlo armáde rozhodnúť sa, ktoré systémy proti dronom by mala armáda rýchlejšie kúpiť a zaviesť do svojich formácií – súčasť úsilia náčelníka štábu generála Randyho Georgea (pozemné sily – US Army) s názvom Transform in Contact, TiC 2.0. Iniciatíva doteraz viedla k vytvoreniu jednotiek zameraných na špecifické typy elektronického boja a obranu pred hrozbami spôsobenými dronmi a vytvoreniu menších, mobilnejších bojových formácií.
“Predstavte si vojaka, ktorý obsluhuje zariadenie spolu s osobou z priemyslu vedľa neho,” povedal Neal. “Vojak poskytuje spätnú väzbu o tom, čo by mohlo zabezpečiť plynulejší chod zariadenia. Vykonajú túto zmenu. Vyskúšajú to.”
Neal povedal, že obrana proti dronom siaha od jednotiek v prvej línii až po veliteľstvá nad úrovňou práporu, ale začína sa vojakmi na zemi, ktorí preberajú iniciatívu a rozhodujú sa, ako rýchlo zlikvidovať drony.
“Akonáhle zistíte čokoľvek, čo je vo vzduchu, či už je to priateľ alebo nepriateľ, dokážete to rozlíšiť. Ďalšia vec, ktorú potrebujete, je schopnosť rozhodnúť sa, čo s tým robiť,” povedal Neal a dodal, že to zahŕňa všetkých od “najmladšieho vojaka” až po “veliteľstvo na úrovni viacerých hviezdičiek”.
Ale na úrovni práporu a vyššieho velenia armáda predvída jednu priepasť vo výcviku medzi dôstojníkmi, ktorí majú teraz problém rýchlo spracovať meniace sa hrozby, ako sú drony.
“Akonáhle sa začne hovoriť o velení na úrovni O-5 (zhruba OF-4 v kóde NATO) a vyššie, pravdepodobne bude potrebná skupina ľudí, ktorí rozumejú tomu, ako spravovať dáta a ako manipulovať so softvérom. Kvôli kultúre adaptácie si to bude vyžadovať zručnosti, ktoré možno v našich silách nemáme,” povedal Neal. “Dlžíme to armáde. Zatiaľ nevieme, ako to bude vyzerať, ale je to súčasť toho, čo zisťujeme v tomto cvičení.”
Boj proti dronom
Počas projektu Flytrap vojaci testovali rôzne nové technológie boja proti dronom, od soft-kill riešení, ako je presmerovanie dráhy dronu rušením jeho rádiovej frekvencie, až po hard-kill možnosti, ako je zostrelenie dronov projektilom.
“Neexistuje univerzálne riešenie a možnosti vrstvenia, ktoré tu máme k dispozícii, majú veľkú vypovedaciu schopnosť a ukazujú, aký druh vybavenia potrebujete v rámci rôznych technológií, aby ste umožnili vytvoriť vhodnú formáciu,” povedal podplukovník Jeremy Medaris, veliteľ 3. Eskadróny 2. jazdeckého pluku. Aby armáda mohla účinne čeliť týmto hrozbám, chce, aby sa vybudovala vrstvená obrana. Prvou vrstvou by mohli byť vojaci s technológiou proti dronom, ktorá je dostatočne kompaktná na to, aby sa nosila ako súčasť ich štandardnej výbavy, ako napríklad My Defence Pitbull, ľahká rušička, ktorá pripomína prenosnú nabíjačku. Systém detekuje rádiové frekvencie, na ktorých drony pracujú.
Zahraničná správa o súprave My Defence Pitbull:
“Jeden z účinkov, ktorý by táto rušiča mohla mať, je zastavenie dronu vo vzduchu. Možno ho zrazí z neba. Možno zníži jeho výkon. Možno ho pošle späť na základňu,” povedal Medaris. “Alebo ho možno len paralyzuje vo vzduchu. Ak ho paralyzuje, ďalšou vrstvou obrany by mohol byť iný vojak vedľa tejto osoby s rušičkou, ktorý má na svojej M4 (útočná karabína kalibru 5,56×45 mm, Medaris tu má pravdepodobne na mysli izraelský zameriavač SMARTSHOOTER SMASH2000L, ak s ním bol predtým oboznámený a v tejto fáze rozhovoru sa bavil priamo s Niebergovou) špecializovanú optiku, ktorá mu dáva lepšiu schopnosť zapojiť sa do útoku a strieľať na nepriateľský dron.”
Ak to nefunguje, ďalšou “vrstvou” by boli väčšie systémy prepravované vo vozidle pechotnej čaty, ktoré majú väčší výkon a rušia rádiové frekvencie “v širšej škále, na väčšej ploche terénu, alebo možno majú aj infračervený senzor či aktívny radar,” povedal Medaris.
“Základy manévrového boja sú stále dôležité. Veci ako rozptýlenie v teréne, ochrana, opevňovanie, výber správnych trás a plánovanie cieľa, takéto veci zostávajú nevyhnutné,” povedal Medaris. “Základná povaha vojny, možno sa niektoré komponenty menia, ale tieto základné časti sú stále tam a to platí rovnako aj pre boj proti bezpilotným lietadlám.”
Toľko z článku, ide tu zjavne o skúmanie možností adaptácie na revolúciu vo vojenstve, ktorú priniesli drony a správny výber kádrov, ktoré by túto adaptáciu nemali spomaľovať. Žiaľ, v slovenských podmienkach čelíme hrozbe národnej katastrofy v podobe neúnosných výdavkov na kúpu neperspektívnych až zastaralých zbraňových systémov a nízkemu záujmu o problematiku dronovej vojny a obrany pred dronmi, napriek tomu, že s riešeniami prichádzajú aj domáce firmy.
2. Obavy z veľkých amerických strát vo vojne s Čínou
Patty Nieberg spolu s korešpondentom v Pentagone Jeffom Schogolom napísali aj článok s nadpisom: „Vojna s Čínou „by viedla k rozsiahlym stratám,” hovorí armádny generál.” A podtitulom:
Americká armáda by v konflikte s Čínou čelila obrovským výzvam pri ošetrovaní veľkého množstva obetí a ich presune do zdravotníckych zariadení ďaleko od frontovej línie.”
V článku sa píše: „Počet obetí, ktoré by americká armáda utrpela vo vojne proti Číne, by sa zrejme nepodobal ničomu, čo zažila počas vojen po 11. septembri 2001, povedal generálporučík Joel „JB” Vowell, zástupca veliteľa americkej armády (pozemné vojsko US Army) v Pacifiku.
„Naše plánovacie predpoklady sú, že odhady obetí budú oveľa vyššie, akých ste mohli byť svedkami v rámci globálnej vojny proti terorizmu v Iraku a Afganistane a na iných miestach. Kde bol veľmi malý počet zabitých a zranených počas bojových kontaktov, v porovnaní s rozsiahlymi bojovými operáciami,” povedal Vowell nedávno novinárom. „Potenciálny konflikt s Čínskou ľudovou republikou by pravdepodobne viedol k rozsiahlym stratám.”
Čína má rastúci arzenál hypersonických rakiet a iných pokročilých zbraní, ktoré by mohli predstavovať vážnu hrozbu pre americké lode, vrátane lietadlových lodí, ktoré môžu mať posádku až 5 000 námorníkov alebo námorných pešiakov.
„Tieto potenciálne straty sú tu, takže musíme rátať s takouto udalosťou s hromadnými stratami,” povedal Vowell novinárom na podujatí Defense Writers Group 22. júla, ktoré sa konala na George Washington University vo Washingtone, D.C. a financuje ho Carnegie Corporation of New York.
Centrum pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS) v posledných rokoch uskutočnilo 50 vojnových hier zameraných na možnú čínsku inváziu alebo blokádu Taiwanu, pri ktorých sa odhaduje, že by bolo zabitých a zranených 9 500 až 21 000 amerických vojakov a že by americké vojská stratili desiatky lodí a stovky lietadiel, uviedol plukovník námornej pechoty vo výslužbe Mark Cancian, hlavný poradca think-tanku.
Dôvod, prečo počet obetí nie je vyšší je ten, že scenáre nepredpokladali zapojenie amerických vojakov do pozemných bojov, povedal Cancian pre Task & Purpose. Taiwanské pozemné sily v týchto vojnových hrách bojovali s čínskymi jednotkami. Americké obete by pravdepodobne boli vyššie, ak by americké pozemné jednotky mali za úlohu brániť Taiwan alebo znovu dobyť stratené spojenecké územia, ako sú ostrovy Ma-cu a Kinmen, ktoré spravuje Taiwan, povedal.
Hoci desaťtisíce amerických vojakov boli zranené vo vojnách v Iraku a Afganistane, často sa im rýchlo dostalo život zachraňujúcej starostlivosti. Letecká prevaha často umožňovala americkým vojenským vrtuľníkom evakuovať príslušníkov ozbrojených síl do nemocníc bojovej podpory (Combat Support Hospitals) a predsunutých chirurgických tímov (Forward Surgical Teams) v „zlatej hodine” – čiže do 60 minút po zranení.
V konflikte s Čínou by bolo zranených viac a muselo by byť evakuovaných oveľa viac príslušníkov ozbrojených síl, než s čím sa americká armáda musela vysporiadať počas globálnej vojny proti terorizmu, povedal Vowell.
„Nie je to jednoduchý problém zlatej hodiny,” povedal a dodal, že namiesto toho, aby americká armáda musela prepraviť jedného alebo dvoch príslušníkov ozbrojených síl zranených improvizovaným výbušným zariadením k chirurgickým tímom, teraz „to budú stovky.”
Na liečbe obetí vojny s Čínou by americká armáda pravdepodobne musela spolupracovať s inými krajinami, nasadiť aktualizované verzie mobilných armádnych chirurgických nemocníc v predsunutých oblastiach a prepravovať pacientov z regiónu na chirurgickú starostlivosť, povedal Vowell.
Evakuácia zranených zo západného Pacifiku do pokročilých traumatických centier ďaleko od frontovej línie by však bola „obrovskou výzvou” vzhľadom na rozľahlosť indicko-pacifického regiónu, povedal Vowell. „A úprimne povedané, neviem, či na to máme úplnú odpoveď,” dodal. Manila na Filipínach je od San Diega vzdialená približne 11 400 kilometrov. To je viac ako dvojnásobok vzdialenosti medzi New Yorkom a Londýnom, povedal Vowell. Je to ešte ďalej ako dostať sa z polárneho kruhu na Nový Zéland.
Prebieha vyloďovanie americkej bojovej techniky v zálive Subic Bay na Filipínach:
Problém s prepravou zranených vojakov na také dlhé vzdialenosti ešte zhoršuje skutočnosť, že Čína môže bojové zóny neustále sledovať a útočiť na americké lode a letiská, povedal. Okrem evakuácie zranených vojakov by sa tiež mohlo ukázať ako ťažké priviezť padlých vojakov domov, povedal Vowell, ktorý poznamenal, že na americkom cintoríne v Manile na Filipínach je pochovaných viac ako 17 000 vojakov, námorníkov, letcov a námorných pešiakov, ktorí padli v druhej svetovej vojne.
„Preto máme cintoríny v zahraničí,” povedal Vowell. „Nechceme, aby sme to museli robiť znova.”
Všetky tieto výzvy podčiarkujú rozsah toho, aký deštruktívny by bol konflikt s Čínou, povedal.
„A tak konečným cieľom, dámy a páni, je žiadna vojna,” povedal Vowell. „Bolo by to katastrofálne z humanitárneho hľadiska, pre civilistov aj pre armádu. Bolo by to katastrofálne z globálneho ekonomického hľadiska. A tak z lekárskeho hľadiska precvičujeme, čo robiť na ochranu, triedenie a evakuáciu našich vojakov, myslím si, že v tomto smere máme čo robiť.”
Toľko z článku Schogola a Niebergovej. Čo dodať. V špecifických podmienkach Slovenska prebieha svojim spôsobom výstavba vojenských zdravotníckych zariadení, v rámci projektov duálneho určenia z rozpočtu obrany.
V predchádzajúcom článku sa autor okrajovo zmienil o problematike budovania kapacít transportného letectva, určeného aj na evakuáciu ranených a mŕtvych, k čomu stačí pripojiť tri tézy. Nikdy ani s využitím dostupných komerčných kapacít nepociťovalo NATO nadbytok transportných lietadiel ani pre vojnu v Afganistane, tak o akej vojne s Čínou tu môže ísť reč. Predchádzajúce možnosti budovania leteckých transportných kapacít neboli Slovenskom optimálne využité a je otázne, či sa tak môže stať v budúcnosti. Zároveň je aj nákup transportného lietadla perspektívnejší ako nákup tanku.
Predtým bola navrhnutá čiastočná (para)-militarizácia záchrannej služby s ohľadom na potrebu plniť v rámci NATO zvýšenú kvótu obranných výdavkov v pomere k HDP. Neskôr, pri realizácii skutočného tendra na záchranný systém boli zistené pochybenia, ktoré sa stali predmetom politických debát a mediálnych výstupov. Následne bol tender zrušený. Predtým ešte vystúpil predseda politickej strany SNS A. Danko a navrhol zoštátnenie záchranného systému, čím sa hypoteticky otvárajú aj možnosti jeho spolufinancovania z obranného rozpočtu:
Ak sa sústredíme na to podstatné, okrem plánu na štátny záchranný systém spomenul Danko možnosť ušetriť 800 miliónov Eur bez podrobne špecifikovaného návrhu ako ich použiť a neskôr sa k možnosti diskutovať o možnosti štátneho záchranného systému pripojili zástupcovia najsilnejšej opozičnej politickej strany PS.
Nie je podstatné, či to Danko otváral na dva ťahy, lebo splniť kvótu výdavkov 5% HDP na obranu nebude Slovensko schopné ani pri výmene politickej garnitúry a presuny balíkov peňazí medzi rozpočtovými kapitolami v tom nezohrajú podstatnú úlohu. Viac by sa Slovensku možno neskôr hodila humanitárna dodávka zdravotníckeho materiálu od spojencov, napríklad v rámci amerického programu U.S. Foreign Assistance, prípadne DSCA programov FMS/FMF.
Autor teraz číta kompendium Troiky, šablónu, podľa ktorej bolo napísané používa inak a nestotožnil by sa v ňom s niektorými vecami. Komprimovaná verzia v potrebnom rozsahu, bez uvedenia nadpisu a len s podtitulom „Brutalita namiesto presnosti/Brutálne ale efektívne” by sa mohla stať pre slovenských generálov „knihou prečítanou bez pochopenia obsahu” a slovenský rezort obrany by mohol hand-over-fist nakupovať nepotrebné zbrane – Česko si napríklad aktuálne objednalo tanky Leopard 2A8 bez akýchkoľvek správ o počasí z Aljašky. Treba s rozvahou čakať, či sa skutočná Veľká Trojka zíde začiatkom septembra v Pekingu.
MK
