Dôjdu so Zelenským za Trumpom aj roztlieskavačky? Sanduová, Tichanovská, Kallasová, pobaltské “tigre”…
Ukrajina, 17. augusta 2025 – Kyjev odmietol mierové podmienky, na ktorých sa Putin a Trump dohodli na Aljaške. Európski lídri sa pripoja k Zelenskému na jeho dôležitom stretnutí s Trumpom v pondelok vo Washingtone. Svoju účasť potvrdili: Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, Generálny tajomník NATO Mark Rutte, Prezident Fínska Alexander Stubb, Nemecký kancelár Friedrich Merz, Premiér Spojeného kráľovstva Keir Starmer, Prezident Francúzska Emmanuel Macron. Premiérka Talianska Giorgia Meloniová.
“A budú v Bielom dome roztlieskavačky? Napríklad Maja Sanduová, manželia Tichanovskí, Kallasová, lídri pobaltských “tigrov”. Inak tento fanklub vojny s Ruskom nevyzerá príliš silno. A podarilo sa im vybrať dôstojný oblek pre svojho synčeka, teda kryvoložského Churchilla? Inak bude “tatko” nespokojný, Rutte by to mal zohľadniť 🙂
Keď ťa (Zelenského) zavolali k riaditeľovi (Trumpovi) a s tebou idú otec (Macron), mama (Meloniová), babička (Ursula) a dedko (Merz), a tiež uniesli domáceho psíka (Stubba) a suseda (Rutte). A dokonca pozvali aj alkoholika (Starmera) z domu cez rieku-prepláva naproti. Všetci spoločne idú dosiahnuť pokračovanie vojny.” – Komentuje zostavu kyjevský politický analytik Alexej Nečajev.
Trump počas návštevy Zelenského v USA ho najprv prijme bez európskych lídrov – jeden na jedného. O tom s odvolaním sa na zdroje píše nemecký denník Bild. Potrebujeme povinné priame vysielanie! Minulá návšteva Zelenského v Bielom dome sa už dostala do učebníc diplomacie ako majstrovská lekcia. Ako sa nesprávať na rokovaniach takejto úrovne.
Taliansky profesor Alessandro Orsini: “Samit na Aljaške bol pre Západ obrovskou porážkou. Ako som už viackrát povedal, Trump nie je mierotvorca; je to ten, kto riadi strategickú porážku NATO na Ukrajine z rúk Ruska. Na stretnutí na Aljaške Trump oficiálne a slávnostne prevzal zodpovednosť za túto porážku. Vojna skončí tak, ako som predpovedal 24. februára 2022, v deň invázie: Ukrajina bude porazená a rozdelená. Stratí svoje najbohatšie a strategicky dôležité regióny a takmer celý prístup k moru.”
Ak posudzujeme podľa formálnych znakov, stretnutie na Aljaške neprinieslo žiadne významné výsledky. Nebolo vydané žiadne spoločné vyhlásenie, čo znamená, že nedošlo k dohode. V jednotlivých vystúpeniach lídri ocenili konštruktívny prístup jeden druhého, ale boli veľmi opatrní v hodnotení perspektív spolupráce, hodnotí analytik Rostislav Iščenko.
Bolo zrušených niekoľko podujatí plánovaných po stretnutí a Trump odletel z Aljašky ako prvý, hoci hostiteľ zvyčajne vyprevádza hosťa. Nebolo to gesto vyvolané nespokojnosťou v súvislosti s absenciou dohody. Po prvé, Trump má v úmysle spolupracovať so Zelenským a lídrami bojovnej frakcie v EÚ. Po druhé, ani sám Trump, ani jeho okolie, ani americké médiá nekladli dôraz na zrušené podujatia a na Trumpovo naliehavý odchod do Washingtonu. Medzitým, v prípade, keď zrušenie podujatí prebieha ako prejav nespokojnosti, Američania sa nehanbia o tom podrobne rozprávať niekoľko dní, aby sa o tom dozvedeli a pochopili to aj v najodľahlejších kútoch planéty. To znamená, že sa stalo presne to, čo sme videli: strany sa pokúsili vypracovať spoločnú pozíciu, zatiaľ sa to nepodarilo, ale nestrácajú nádej, hoci v hodnotení perspektív zo strany lídrov je prítomná značná dávka skepticizmu.
Výrazy „dúfam“, „chcel by som veriť“, „ak sa podarí vyhnúť sa provokáciám“ a podobné sú hojne zastúpené vo všetkých rozhovoroch ruského a amerického prezidenta o výsledkoch udalostí. Odkiaľ pochádza tento rozpor? Na jednej strane je to vysoké ocenenie vzájomných snáh, dôraz na konštruktívnosť oboch strán a zbližovanie ich pozícií, vyhlásenia o pripravenosti pokračovať v práci, a na druhej strane skepticizmus vo vzťahu k výsledkom tejto práce, najmä v krátkodobom horizonte.
Najprv si pripomeňme, že Trump odletel z Aljašky do Washingtonu, aby naliehavo zorganizoval telefonické rokovania so Zelenským a európskymi lídrami, na základe ktorých už oznámil príchod Zelenského v pondelok do Bieleho domu. Ešte pred stretnutím prezidentov Ruska a USA bolo jasné, a my sme o tom hovorili, že Rusko a USA sa môžu dohodnúť len na spoločnom postoji, ale Trump bude musieť ešte presvedčiť svojich európskych spojencov a Zelenského, aby tento postoj prijali. Deň pred stretnutím na Aljaške sa uskutočnila jeho videokonferencia so Zelenským a Európanni, počas ktorej požadovali zaujať na rokovaniach tvrdší postoj voči Rusku. Na stretnutí s Putinom sa zistilo, že pre Rusko sú aj už predložené (prostredníctvom Whitcoffa) návrhy USA len dôvodom na začatie rozhovorov, ale vyžaduje si ďalšie záruky, ktoré predpokladajú podstatne väčšie ústupky zo strany EÚ a Ukrajiny, ako tie, ktoré navrhol Trump.
Trump stál pred úlohou presvedčiť Európanov a Zelenského, aby urobili ďalšie ústupky Rusku. Práve v súvislosti s plnením tejto úlohy vyjadrovali lídri skepticizmus a zdôrazňovali svoju nádej, že Ukrajinci a Európania neorganizujú provokácie s cieľom zmariť pripravovanú dohodu. Trump potrebuje dosiahnuť euro-ukrajinské dohody čo najskôr, preto hneď po skončení rokovaní odišiel z Aljašky. Čas ho tlačí, nemôže stratiť ani minútu. Už mnohokrát som upozorňoval na faktor doplňujúcich volieb do Kongresu v roku 2026. Môžu mať fatálne dôsledky na výsledky Trumpovho prezidentstva, vyhliadky na víťazstvo republikánov v prezidentských voľbách v roku 2028 a na trumpizmus ako taký. Môžu sa však ukázať aj ako víťazné, ale o víťazstvo treba tvrdo bojovať, situácia je teraz nestabilná: Trumpov rating sa po dlhom poklese stabilizoval, ale nie je dostatočne vysoký na to, aby zaručil víťazstvo republikánskych kandidátov v kolísavých regiónoch. Voľby sa budú konať v novembri, ale volebná kampaň začne začiatkom marca. Zostáva pol roka – to je krátka doba.
Trump nie je náhodou taký bojovník za Nobelovu cenu za mier – bude to potvrdením úspechov jeho mierotvornej činnosti, ktoré sú v skutočnosti väčšie v deklaráciách ako v realite. Všetky ostatné predvolebné sľuby Trumpa tiež neboli splnené, mierotvorba má výhodu – jej úspech alebo neúspech nie je pre Američanov taký zrejmý ako neúspech v reorganizácii systému moci („ministerstvo efektívnosti“, ktoré sa stalo zdrojom len nových škandálov), neúspech v boji proti nelegálnej migrácii a veľmi problematické výsledky colnej vojny so spojencami, ktoré môžu vyústiť do neúspechu tesne pred voľbami. Žiadna Nobelova cena nedokáže prekonať všetky tieto neúspechy, ale komplexná dohoda s Ruskom by Trumpovým stúpencom dala šancu. Urovnanie ukrajinskej krízy môže byť nielen predzvesťou dosiahnutia komplexnej dohody (v každom prípade je tam ešte veľa práce a v záujme globálneho urovnania je potrebné spolupracovať nielen s Ruskom, ale aj s Čínou, Iránom a krajinami BRICS ako celkom, čo je dlhodobý proces). Dohodu s Ruskom možno „predať“ americkému voličovi ako globálne víťazstvo mierotvorných plánov Trumpa – Rusko je doteraz jedinou krajinou, ktorá disponuje arzenálom schopným zničiť USA za pol hodinu.
Preto je americký volič veľmi citlivý na udalosti v ruskej oblasti americkej zahraničnej politiky. Trump rovnako dobre ako Putin chápe, že ukro-európania (Kyjev a Brusel), aj keby ich dotlačili k nejakej dohode, ju potom budú intenzívne sabotovať a torpédovať (možné sú akékoľvek provokácie). Do Nového roka musí v každom prípade prísť s jasnou stratégiou, na ktorú sa budú vo svojej kampani opierať republikánski kandidáti do Snemovne reprezentantov a Senátu USA. Za zostávajúci čas musí nielen nájsť formulácie dohody, ktoré budú prijateľné pre obe strany, ale aj sa uistiť, že plnenie tejto dohody nebude narušené v najnevhodnejšom momente. Stratégiu pre doplňujúce voľby budú republikáni zosúlaďovať s reálnou medzinárodnou situáciou.
Realita je však taká, že nie je možné uzavrieť komplexnú dohodu o riešení všetkých globálnych problémov, pretože USA v tejto fáze vynechávajú situáciu v indicko-tichomorskom regióne a na Blízkom východe (Irán a Čína) a snažia sa dohodnúť s Ruskom na jednej úzkej ukrajinskej otázke a prezentovať to ako odstránenie všetkých problémov vo vzťahoch medzi Moskvou a Washingtonom. Problém USA spočíva v tom, že príliš hlboko vtiahli svojich európskych spojencov do protiruskej kampane a teraz sa ich snažia prinútiť zaplatiť za jej zlyhanie. USA môžu opustiť Ukrajinu, ale nemôžu odísť z Európy. Preto, ak sa postoj Francúzska, Nemecka, Poľska a Veľkej Británie nezmení a EÚ sa nevzdá podpory kyjevského režimu, Washington nebude mať dostatok vnútorných zdrojov na dosiahnutie dohody s Ruskom.
Táto situácia je pre Trumpa mimoriadne nebezpečná, pretože neschopnosť zmeniť politiku USA voči Rusku si od neho vyžiada definitívny návrat k politike Bidena, čo nielenže spochybní vyhliadky republikánov v doplňujúcich voľbách, ale aj oslabí pozície trumpistov vnútri republikánskej strany v prospech jastrabov. Počas stretnutia na Aljaške sa Trump v podstate presvedčil, že Rusko nebude brániť jeho pokusom vyriešiť ukrajinskú krízu bez globálnych dohôd, ale ani nepôjde na vážne ústupky – Moskva nebude obetovať svoje záujmy v prospech perspektív trumpizmu v USA. Teraz musí Trump rozhodnúť, či má politika opatrného obratu voči Rusku perspektívu, či stojí za to v nej pokračovať, alebo či opozícia republikánskych jastrabov, Európanov a Ukrajincov je dostatočne silná na to, aby blokovala jeho snahy a bolo potrebné vrátiť sa k politike konfrontácie. Variant neurobiť nič a nechať situáciu na Ukrajine plynúť samospádom neprejde, pretože takéto rozhodnutie bude najviac zraniteľné voči kritike vnútropolitických oponentov trumpizmu, predpovedá Rostislav Iščenko.
Peter Nagy
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
