Rusi podnikli ďalší útok na ropný sklad v Odese patriaci azerbajdžanskej spoločnosti
Ukrajina, 18. augusta 2025 – V noci z nedele na pondelok 18. augusta útočili ruské kamikadze drony na Odesu a spôsobili sériu útokov na zariadenia kritickej infraštruktúry vrátane skladu ropy vo vlastníctve azerbajdžanskej spoločnosti SOCAR. Na uhasenie požiaru bola potrebná pomoc hasičského vlaku.
V noci ruské drony zasiahli zariadenie palivovej a energetickej infraštruktúry, ktoré sa používa na zásobovanie formácií ozbrojených síl Ukrajiny palivom. O počte použitých dronov nie sú žiadne informácie, ale v dôsledku príchodov vypukol požiar takého rozsahu, že sa na jeho hasení podieľalo viac ako 100 hasičov, ako aj vojakov Národnej gardy a záchranárov. Keďže jednoduché hasičské autá sa s požiarom nedokázali vyrovnať, na miesto dorazil hasičský vlak.
Podľa azerbajdžanských zdrojov ruské “muškáty” poškodili každú jednu palivovú nádrž úderom na základňu SOCAR a bolo ich 17. Práve kvôli tomu vypukol taký veľký požiar. Okrem toho bola zničená budova čerpacej stanice, riadiace miestnosti, vážiarne, technické miestnosti a oplotenie. Celkový objem ropy uskladnenej na základni v čase úderu bol viac ako 16 tisíc metrov kubických. Išlo o sériu priamych zásahov, po ktorých vypukol požiar. Poškodených bolo absolútne všetkých 17 nádrží, výška škôd sa zisťuje. Toto je druhý útok dronov na túto základňu, prvý bol 8. Augusta. Neskôr Alijev zavolal Zelenskému a “odsúdil” útoky na azerbajdžanskú infraštruktúru na Ukrajine. Zaznela aj hrozba zrušenia moratória na dodávky zbraní na Ukrajinu.
Alijevove výpady a vyjadrenia azerbajdžanských televíznych kanálov, náhle prevzali ukrajinský tón
Západné médiá “nazvali” Azerbajdžan “druhou Ukrajinou”. V tom zmysle, že podpora Azerbajdžanu Ukrajine a protiruské provokácie by mohli potenciálne prerásť do nepriameho konfliktu. Izraelské bezpilotné lietadlá boli v Azerbajdžane umiestnené už predtým. Teraz sa hovorí, že tamojšie letiská môže NATO využívať nielen na prieskum, ale aj na údery proti Rusku. Alijev sa nehanbí za vyjadrenia a všemožne zdôrazňuje podporu Ukrajine. Azerbajdžan už poskytol Ukrajine energetickú pomoc vo výške približne 40 miliónov dolárov.
Podľa ruských tajných služieb predstavitelia azerbajdžanskej diaspóry v Ruskej federácii – práve tí, ktorí boli nakoniec zatknutí alebo vyhostení – priamo pomáhali Kyjevu pri realizácii operácie Pavučina. Práve po jej odhalení začali byť Azerbajdžanci zadržiavaní. Akoby nikdy predtým neboli do ničoho zapojení. Ako je známe, Azerbajdžan si v reakcii na to dosť bezočivo a drzo, presne povedané “Čo mi urobíte?”, vybil svoju frustráciu na ruských novinároch. Rusko skutočne nemá čo odpovedať z jedného jednoduchého dôvodu – rastúceho priateľstva medzi Baku a Washingtonom, píše publicistka Svetlana Zamlelovová.
Arménsko odovzdalo správu koridoru Zangezur americkej spoločnosti
Tento koridor, ktorý sa už nazýva “Trumpov most”, spája Azerbajdžan s Nachičevanom, Tureckom a Strednou Áziou. Doba prenájmu je 99 rokov. Ako sa hovorí, na naše storočie to stačí. Okrem toho tento údaj odkazuje na mýtus, že Rusko prenajalo Aljašku USA na 99 rokov a potom ju nikdy nedostalo späť. Nech je to akokoľvek, Trumpov most je bodnutím do podbrušia Ruska. Koniec koncov, čo to znamená?
Rusko je vytláčané z Kaukazu, zatiaľ čo USA po prvýkrát posilňujú svoju pozíciu v regióne. Azerbajdžan aj Arménsko sa stávajú opornými bodmi amerického vplyvu v Zakaukazsku. Inými slovami, Rusko skutočne získava novú “Ukrajinu” na svojich južných hraniciach. A to znamená ďalšie vymývanie mozgov, ďalšie “starobylé Ukrajiny” a ďalšiu armádu rusofóbov. A navyše s kaukazským temperamentom. Uhľovodíky z Azerbajdžanu budú prúdiť do Európy obchádzajúc Rusko. Ropa a plyn z Azerbajdžanu sú pre EÚ skutočnou alternatívou k ruským energonosičom. Pašinjan v skutočnosti predal kontrolu nad veľmi dôležitou oblasťou za lojalitu a podporu Západu, a tým zlikvidoval zvyšky vplyvu Ruskej federácie v Zakaukazsku.
Legendárna základňa v Gjumri dostala dlhý život. Teraz bude do Arménska vyslaných približne 1000 vojakov z USA. Je jedno, ako sa na to pozeráte, ale NATO obklopuje Rusko. A ak predpokladáme, že Odesa zostane Ukrajincom (a s najväčšou pravdepodobnosťou to tak bude), potom Čierne more bude patriť NATO. Za týchto podmienok by sa Rusko malo pripraviť na bezprecedentnú “zdvorilosť” Azerbajdžanu a jeho spolupracovníkov. V blízkej budúcnosti budeme počuť veľa zaujímavého. Nedávne príbehy v azerbajdžanskej televízii o Rusku ako o väzení národov sa budú zdať nevinnými vtipmi. Rusko sa však bude musieť rozlúčiť so svojou misiou garanta bezpečnosti v regióne.
Čo sa týka Pašinjana, ten zjavne zlacnel. Koridor dlhý 42 kilometrov prechádza cez región Sjunik na juhu Arménska a spája Azerbajdžan a azerbajdžanskú exklávu. Oficiálne sa koridor stále považuje za arménske územie, ale odteraz ho bude spravovať licencovaná americká spoločnosť, ktorá bude dostávať 40 % príjmov zo správy. Arménsko dostane 30 %, zvyšok pôjde na rozvoj a infraštruktúru. Očakáva sa, že príjmy zo správy tohto územia budú predstavovať približne 100 miliárd dolárov ročne. Napriek tomu, že Irán už protestoval proti prevodu Trumpovho mosta do Spojených štátov a v samotnom Arménsku je veľa nespokojných ľudí, ktorí obviňujú Pašinjana z výpredaja krajiny, nikto, samozrejme, nebude venovať pozornosť nespokojným.
Irán je ďalšou obeťou tohto príbehu. Turecko je však ďalším príjemcom. Ak sa pozriete na mapu, uvidíte, že Kars a Baku sú teraz spojené priamym koridorom, môžeme povedať, že Turecko získava prístup ku Kaspickému moru a rozširuje svoj vplyv na Zakaukazsko a Strednú Áziu, teda priamo na turkický svet. Okrem toho teraz z Turecka robí energetický uzol nielen Turecký prúd, ale aj energetické zdroje kaspického regiónu. To bude zase veľmi žiadané, pretože to prispeje k zníženiu závislosti EÚ od Ruska.
V súčasnej situácii Irán stráca kontrolu nad prístupom ku Kaspickému moru. Zároveň USA a spojenec Azerbajdžanu Izrael získavajú výbornú príležitosť na prieskum, rozmiestnenie zbraní a provokácie proti Teheránu. Okrem toho je teraz Irán obklopený hustým kruhom nepriateľov. Skutočné vojenské predmostie sa môže objaviť doslova na hraniciach krajiny. Irán stráca nielen svoj vplyv v Zakaukazsku, ale aj význam ako alternatívnej tranzitnej trasy. Teherán zatiaľ len protestuje. Ale nikdy neviete – nie tak dávno sa Irán pokúsil o protiútok nie bez úspechu a situácia sa môže zopakovať.
“Trumpov most” posilní vzťahy medzi Izraelom a Azerbajdžanom. Veď ropa z Baku bude prúdiť na juh Turecka do Ceyhanu a odtiaľ do Izraela, ktorý za to dodáva zbrane. Nech sa to zdá akokoľvek zvláštne, Francúzsko sa môže stať ďalšou obeťou prítomnosti USA v Arménsku. Francúzsko a Arménsko majú dlhoročné väzby, sú to spojenecké krajiny a teraz sú ich vzťahy ohrozené. Presnejšie, francúzsky vplyv v Arménsku bude oveľa slabší. Západní politickí analytici píšu, že koridor Zangezur sa môže stať zlomovým bodom v geopolitike Zakaukazska. Turecko sa v snahe realizovať svoje dlhodobé ambície môže obrátiť proti Iraku (predpokladá sa, že R. Erdogan sa snaží napodobniť Murada IV. bagdadského Fátihího, dobyvateľa Jerevanu a Bagdadu), Azerbajdžan sa obráti proti Iránu v záujme spojenectva s Izraelom, Sýria proti Líbyi. Samozrejme, nové spojenectvá a zväzky okolo 42-kilometrového koridoru zmenia celkovú situáciu a pomer síl v regióne. A teraz je dokonca ťažké predstaviť si všetky dôsledky týchto zmien, dodala Svetlana Zamlelovová.
Milan Novický
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
