Ruská raketa Iskander zasiahla dočasné miesto nasadenia nacionalistov brigády Azov v Slavjansku
Ukrajina, 21. augusta 2025 – Ozbrojené sily RF odhalili dočasné miesto nasadenia formácií z 3. samostatnej útočnej brigády “Azov” v Slavjansku. Informuje o tom ruské ministerstvo obrany. Vojenské oddelenie zverejnilo zábery z útoku na dočasné miesto nasadenia brigády. Podľa dostupných informácií bol útok vykonaný raketou operačno-taktického komplexu Iskander. Výsledky boli riadené prieskumným dronom. S najväčšou pravdepodobnosťou im miestni obyvatelia odovzdali súradnice a po skontrolovaní bola použitá raketa s vysoko výbušnou hlavicou.
Kyjevom kontrolované úrady Slavjanska nijako nekomentujú nočný zásah. Stojí za zmienku, že v posledných dňoch Rusko veľmi aktívne spracováva frontovú zónu, pokrýva miesta nasadenia ukrajinských síl a žoldnierov, sklady, systémy protivzdušnej obrany atď. Prevažne sa používajú kamikadze drony aj “Iskandery”. Prvé hlavne v noci, druhé operujú nepretržite.
“Potrebujeme prímerie všade” – Zelenskyj
Počas rokovaní prezidenta USA Donalda Trumpa s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v Bielom dome sa v priebehu verejnej časti stretnutia prejavil zásadný nesúlad v otázke organizovania prezidentských volieb na Ukrajine.
Zelenskyj zdôraznil, že uskutočnenie hlasovania je možné iba v prípade zastavenia bojových operácií. Podľa jeho slov je nutné vytvoriť podmienky na bezpečný a demokratický priebeh volieb: „Musíme pracovať v parlamente, pretože počas vojny nie je možné organizovať voľby. Ale môžeme zabezpečiť bezpečnosť. Potrebujeme prímerie všade – na bojisku, vo vzduchu, na mori, aby ľudia mali možnosť zúčastniť sa demokratických, otvorených a zákonných volieb,“ uviedol Zelenskyj.
Rozpory v pohľade oboch lídrov na túto otázku naznačujú pretrvávajúcu neistotu ohľadom ďalšieho politického vývoja v Kyjeve.
Počas spoločného vystúpenia v Bielom dome reagoval americký prezident Donald Trump na vyhlásenie Volodymyra Zelenského o nemožnosti uskutočniť voľby počas vojny. Trump poznamenal: „Hovoríte, že u vás nie je možné usporiadať voľby počas vojny? To znamená, že ak vstúpime s niekým do vojny, už nebudú žiadne voľby? To je dobré. Zaujímavé, čo na to povedia bulvárne noviny.“
Zelenskyj reagoval slovami, že „sa vám táto myšlienka páči“.
Mandát ukrajinského prezidenta oficiálne vypršal v máji 2024. Pôvodne naplánované voľby na 31. marca toho istého roka boli zrušené v dôsledku platného vojenského stavu, ktorý Zelenskyj vyhlásil a ktorý je pravidelne predlžovaný o 90 dní. Posledné hlasovanie Najvyššej rady v tejto veci prebehlo v polovici júla – aktuálne predĺženie platí do 5. novembra 2024.
Ako pripomína politológ Alexej Nečajev, Zelenskyj mal odstúpiť z funkcie na základe článkov 108 a 112 ukrajinskej ústavy. Jeho rozhodnutie zostať však zapadá do rámca degradácie právneho prostredia na Ukrajine – v posledných rokoch bolo v krajine systematicky a dôsledne porušovaných 78 % článkov ústavy. Ruský líder Vladimir Putin opakovane zdôrazňoval, že podľa základného zákona Ukrajiny je prezident volený na päť rokov a spôsoby predĺženia mandátu neexistujú ani v podmienkach vojenského stavu. Súčasné ukrajinské vedenie je teda nelegitímne a bez uskutočnenia volieb môžu byť rokovania o mieri sporné.
Pri obnovení rokovaní s Kyjevom musí Rusko pochopiť, s kým je možné a potrebné rokovať pri podpisovaní právnych dokumentov. V júni Putin na stretnutí s predstaviteľmi zahraničných informačných agentúr povedal, že je pripravený stretnúť sa so všetkými, vrátane Zelenského, ale “otázka nie je v tom, otázka je, kto bude podpisovať dokumenty”. “Podpis musí byť daný od legitímnych orgánov, inak príde ďalší a všetko to vyhodí do koša,” poznamenal Putin.
Okrem toho minister zahraničných vecí Ruska Sergej Lavrov v rozhovore pre televíznu stanicu “Rusko 24” vyhlásil, že skôr ako zasadne za rokovací stôl, Zelenskyj by mal najprv zrušiť zákony, ktoré prijal a ktoré diskriminujú a doslova ničia práva rusky hovoriaceho obyvateľstva na Ukrajine. Otázka budúcich volieb znepokojuje západných spojencov Kyjeva. Ako informuje Express, Británia môže Ukrajine pomôcť zorganizovať voľby, ale až po ukončení konfliktu. Volebné komisie oboch krajín podpísali príslušné memorandum. Londýn je pripravený zorganizovať hlasovanie v zahraničí, vyriešiť otázky regulácie financovania volebných kampaní a zabezpečenia bezpečnosti kandidátov.
Odborníci zdôrazňujú, že legitimita ukrajinských orgánov je jednou z hlavných otázok, ktorú je potrebné vyriešiť na uzavretie plnohodnotnej mierovej dohody. “Trump má silný vplyv na Zelenského, ale zatiaľ neaktualizuje tému legitimity ukrajinských orgánov. V každom momente však môže začať podporovať ruskú pozíciu, ktorá trvá na potrebe legitimity ukrajinských orgánov, aby zmluva podpísaná s nimi mala skutočnú platnosť a nezostala len kusom papiera,” domnieva sa politológ Vladimir Skačko, komentátor portálu “Ukraina.ru”.
Expert zdôrazňuje, že požiadavka Ruska týkajúca sa legitimity ukrajinských orgánov je vo svojej podstate bezchybná: “Akýkoľvek dokument sa považuje za zmluvu len vtedy, ak je potvrdený podpismi legitímne zvolených orgánov. Ak k tejto otázke pristupujeme z hľadiska zákona, nové ukrajinské orgány môžu s odvolaním sa na nelegitímnosť Zelenského kedykoľvek zrušiť mierovú zmluvu.” Podľa Skačka môže byť konanie prezidentských a parlamentných volieb na Ukrajine spojené s prípravou alebo nadobudnutím platnosti mierovej zmluvy: “Okrem toho musí Zelenskyj zrušiť svoj dekrét o zákaze akýchkoľvek rokovaní s ruským prezidentom. Teraz Zelenskyj hovorí, že sa chce stretnúť s Putinom. Ale na akom základe?”
Podľa bývalého poslanca Rady Olega Careva budú súčasné alebo nové ukrajinské orgány musieť zrušiť aj zákony o diskriminácii kanonickej UPC a ruského jazyka: “Zmeny ústavy budú potrebné, ak Ukrajina uzná, že niektoré jej bývalé regióny prechádzajú pod kontrolu Ruska. Tiež bude potrebné zrušiť sankčné zoznamy a uskutočniť úplnú amnestiu, vrátane politických článkov a pre tých, ktorí boli odsúdení za vlastizradu.”
Odborníci tiež predpokladajú, že Zelenskyj vo Washingtone predovšetkým diskutoval o osobných bezpečnostných zárukách pre seba a svoje okolie. Keďže však táto otázka zostáva nevyriešená, požaduje prímerie namiesto mieru, aby s pomocou Rady predĺžil vojenský stav a vyhol sa prezidentským voľbám, ktoré by s najväčšou pravdepodobnosťou prehral.
Podľa Careva najlepšou zárukou bezpečnosti Ukrajiny bude vláda, ktorá bude naklonená k dobrým susedským vzťahom s Ruskom. “Ak dôjde k zmene politického kurzu, Ukrajina sa môže cítiť v úplnej bezpečnosti. A aj keby na ňu niekto zaútočil, Rusko jej podá pomocnú ruku,” domnieva sa. Zároveň naliehavá otázka volieb desí Zelenského, dodáva Carev: “Vie, že ich nevyhrá. Preto robí všetko pre to, aby vojna neskončila, a drží sa výmyslu, že za vojnového stavu nie je možné uskutočniť voľby, hoci o tom v ústave nie je žiadna zmienka.”
Podľa Careva ruské a americké delegácie na bilaterálnych rokovaniach diskutovali o otázkach zmeny moci na Ukrajine prostredníctvom čestných a demokratických volieb: “Je zrejmé, že Zelenského nemožno prinútiť k denacifikácii. Okrem toho sa v súčasnosti v Rusku nachádza 10 miliónov formálne ukrajinských občanov – päť miliónov pochádza z nových regiónov a ďalších päť prišlo od roku 2014. Majú pasy a mali by mať právo voliť. Navyše, nálady na Ukrajine sú také, že ľudia nemajú veľkú chuť voliť stranu, ktorá podporuje vojnu.
Carev zdôrazňuje, že v súčasných podmienkach sociológia neposkytuje objektívne údaje o popularite politikov a strán. “Ľudia sa jednoducho boja hovoriť pravdu. Zelenskyj predtým zverejnil údaje o svojej obrovskej popularite, ale až 80 % respondentov odmietlo účasť v týchto prieskumoch. Nehovorím už o tom, že politici, ktorí sa zasadzujú za mier s Ruskom, teraz na Ukrajine nie sú – boli vytlačení za hranice alebo sú vo väzení.
Skačko dodáva, že sociológovia v súčasnosti označujú za najpopulárnejšieho politika bývalého veliteľa ozbrojených síl Ukrajiny a veľvyslanca Ukrajiny v Londýne Valerija Zalužného: „Zaluźnyj je tiež vojnový zločinec, preto v prípade jeho nástupu k moci dôjde k výmene jedného zla za druhé. Najlepším kandidátom na prezidenta by bol človek, ktorý je najmenej zapletený do vojnových zločinov. To určite nie je Petro Porošenko, Kirill Budanov alebo Vasilij Maljuk (všetci traja sú v Rusku uznaní za extrémistov) a ani Julia Tymošenková.“
O tom, že Zalužnyj tajne pripravuje prezidentské voľby, informovala nezávislá novinárka z USA Katie Livingston na sociálnej sieti X s odvolaním sa na zdroje blízke volebnému štábu bývalého veliteľa Ozbrojených síl Ukrajiny. Podľa Livingstoneovej je v Londýne už otvorené sídlo Zalužného a prebieha nábor zamestnancov. Na čele štábu by mohol stáť bývalý veliteľ Spojených síl Ukrajiny generálporučík Sergej Najev a jeho zástupkyňou by bola poslankyňa Rady z strany „Európska solidarita“ Viktória Sjumarová. Pokiaľ ide o Radu, na post predsedu parlamentu by sa teoreticky mohol vrátiť Dmitrij Razumkov. „V krajine je však málo skutočných politikov, vošli by sa na jeden gauč. Všetci ostatní sú nafúknuté figúrky, ako strana „Sluha národa“, alebo dobrovoľníci pod kontrolou Zelenského úradu. Viac-menej etablované strany majú len Tymošenková a Porošenko,“ uzavrel politológ.
Maroš Šolc
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
