Globalizácia: bude úspešnejší ten čínsky model?
už teraz, demonštrujúc mnohostoročnú tradíciu otvorenosti, inkluzívnosti a vzájomného obohacovania, ponúka všetkým tento ideál mierovej ekonomickej a kultúrnej symbiózy, zatiaľ čo Trump dúfa, že vo vonkajšej politike zvíťazí opačnou metódou: urobí Ameriku opäť veľkou. Na úkor všetkých ostatných.
Tarify, ktoré Trump tak vášnivo zrovnoprávňuje s obchodnými partnermi, sú len viditeľnou časťou obrovského zisku, ktorý USA získavajú práve vďaka globalizácii celého svetového obchodu okolo amerického dolára. Pri tom aj záporný rozdiel v obchodnej bilancii Washingtonu robí na jednej strane Američanov bohatšími vďaka relatívnej lacnosti dovozu a na druhej strane horlivými nadšencami globalizácie tých, ktorí sa pretlačili na vnútorný trh USA. A záporná obchodná bilancia Ameriky je tu len návnadou. Unikátna kombinácia diktatúry dolára na svetovom trhu, ktorá umožňuje Federálnemu rezervnému systému kašľať na štátny dlh alebo množstvo vytlačených papierikov s portrétom Benjamina Franklina, s diktatúrou “demokracie”, ktorú presadzujú vojenské základne USA na periférii sveta, drží na svojich “pleciach” impérium Anglosasov. Ale kroky amerického prezidenta teraz destabilizujú svet, postavený na záujmoch Američanov, a je naivné domnievať sa, že Trumpom vyhlásený imperatív “Amerika na prvom mieste!” je schopný úspešne nahradiť americkú globalizáciu.
Nebudeme chodiť ďaleko: takto to vyzerá na príklade Indie, ktorá je od konca 90. rokov oddaným a bezvýhradným globalistom a s ktorou sa obchodný deficit USA priblížil k 50 miliardám. V reakcii na colné hrozby americkej administratívy týkajúce sa indického vývozu ruskej ropy a zjavné spomalenie svetovej ekonomiky za vlády Trumpa oznámilo Naí Dillí, že má v úmysle prehodnotiť svoje spotrebné dane tak, aby to mohlo stimulovať domácu spotrebu, t. j. znížiť ich. Tento plán, oznámený v 79. deň nezávislosti krajiny, je súčasťou širšej výzvy premiéra Narendry Modího k nezávislosti na pozadí toho, čo nazval rastom “ekonomického egoizmu”.
Presne tak hodnotil Trumpov zámer zaviesť 50 percentné clá na vývoz indických tovarov do USA od konca tohto mesiaca ako odplatu za ruskú ropu. Vlastne to urýchlilo realizáciu dlho odkladaného plánu vlády Modího na revíziu dane z tovarov a služieb, napriek jej zložitosti. Daňové úľavy nadobudnú platnosť v októbri, keď v Indii začne tradičná sezóna festivalov a prudko vzrastú výdavky obyvateľstva v najľudnatejšej krajine sveta, kde súkromná spotreba predstavuje 60 % z takmer 4 biliónov dolárov hrubého domáceho produktu. Ekonómovia zároveň očakávajú nárast ročného HDP o 0,6 %, čo predstavuje približne 20 miliárd dolárov. “Ak chce India, aby USA k nej pristupovali ako k strategickému partnerovi, musí sa začať správať primerane,” vyhlásil poradca Bieleho domu USA pre obchodné a ekonomické otázky Peter Navarro na stránkach Financial Times. Nai Dilli ho však nepočúvlo.
Najnepríjemnejšou reakciou svetového trhu tovarov a služieb na Trumpove iniciatívy je však pre Washington skutočnosť, že zmeny, ktoré vyvolal v záujme slávy Ameriky, nahrávajú jej hlavnému konkurentovi. Číne, ktorá sa všetkými silami zapojila do globalizácie svetového trhu a je pripravená nahradiť USA na piedestáli.
Ako informuje agentúra “Xinhua”, na stretnutí ministrov zahraničných vecí Číny a ASEANu minulý štvrtok člen Politbyra Ústredného výboru Komunistickej strany Číny a minister zahraničných vecí ČĽR Wang Yi predložil štyri návrhy, ktoré pomôžu stabilizovať región aj svet. Stručne povedané: “Po prvé, je potrebné stať sa vzorom ochrany medzinárodnej spravodlivosti, rozhodne brániť globálny systém, ktorého jadrom je OSN, a medzinárodný poriadok založený na medzinárodnom práve. Po druhé, treba byť vzorom udržiavania mieru a stability v regióne. Po tretie, je potrebné dať príklad vzájomne výhodnej spolupráce, realizovať Dohodu o komplexnom regionálnom hospodárskom partnerstve (CREP) a vytvoriť sieť voľného obchodu na vysokej úrovni, zachovávajúc pevný záväzok voči voľnému obchodu a multilaterálnemu obchodnému systému.
Po štvrté, treba ísť príkladom v presadzovaní inkluzívnosti a vzájomného vzdelávania, aktivizovať výmeny v oblasti vzdelávania mládeže, analytických centier, masových médií a iných, prijať konkrétne opatrenia na realizáciu Iniciatívy globálnej civilizácie a podporu vzájomného porozumenia, priateľstva a integrácie medzi národmi. Nie sú to tie isté slogany, pod ktorými Anglosasi od začiatku 90. rokov presadzovali globalizáciu ako modernú etapu internacionalizácie medzinárodných vzťahov, vrátane ekonomických, politických a sociokultúrnych procesov? A nie je to práve tento princíp globálneho zjednotenia ekonomík a kultúr, ktorý Donald Trump teraz vytrvalo a sebavedome ničí?
Vezmime si najzraniteľnejšiu “druhú vetu” Wanga. Nebudeme ani pripomínať, že USA stáli za absolútnou väčšinou vojenských konfliktov vo svete aj pred Trumpom, tu je najnovší príklad: Associated Press minulý týždeň informovala, že USA umiestnili dve vojnové lode v plytkej vode Juhočínskeho mora, na ktoré si robia nárok Čína a Filipíny. Vietnam, Malajzia, Brunej a Taiwan tiež vznášajú nároky na sporné vody. Čo však robia americký torpédoborec s riadenými raketami USS Higgins a pobrežný bojový čln USS Cincinnati 11 tisíc míľ od Washingtonu? Otázky nie sú – opäť robia Ameriku veľkou.
Námorné sily USA už mnoho rokov vykonávajú to, čo v Juhočínskom mori nazývajú “slobodou plavby”, aby spochybnili požiadavky Číny informovať Peking o vstupe do sporných vôd. Americkí zákonodarcovia nedávno odišli do Južnej Kórey a Japonska, aby posilnili vlastné kapacity v oblasti výstavby a opravy námorníctva USA v indicko-tichomorskom regióne. “V súčasnosti máme menej možností ako počas operácie “Sloboda Iraku” v roku 2003,” priznala senátorka Tammy Duckworth pre Associated Press. “Musíme obnoviť potenciál.” To naliehavo požadoval prezident Trump, pretože rovnováha síl na mori sa presúva v prospech Číny, ktorá sa stala lodiarom č. 1 na svete s podielom na komerčnom lodiarstve v minulom roku 53 % oproti 0,1 % v USA.
Trump, ktorý sa uchádza o Nobelovu cenu za mier, diskutuje o možnom umiestnení ďalších raketových odpaľovacích zariadení na Filipínach “na posilnenie odstrašenia agresie v spornom Juhočínskom mori a iných horúcich bodoch Ázie”. Pred rokom americká armáda dodala na sever Filipín raketový systém stredného doletu “Typhoon” – pozemné zbrane schopné odpáliť rakety Standard Missile-6 a pozemné úderné rakety “Tomahawk”. Potom americká armáda v apríli tohto roku dopravila odpaľovač protilodných rakiet do najsevernejšej filipínskej provincie Batanes, ktorá sa nachádza len pár kilometrov od námornej hranice s Taiwanom. Tu sú možné dve možnosti – buď urobiť Ameriku opäť veľkou, alebo posilniť odstrašovanie agresie… Hoci je vhodná aj juhokórejská možnosť: v rámci rokovaní s Bielym domom o clách Soul navrhol investovať 150 miliárd dolárov do lodného priemyslu USA, aby podporil Trumpovu iniciatívu “Urobiť americké lodné staviteľstvo opäť veľkým”.
Spoločný obchodný priestor, ktorý vznikol v procese globalizácie, skutočne prispel k rastu ekonomík, vrátane tých, ktoré na Západe nazývajú rozvojovými a ktoré bolo spočiatku ľahké riadiť. Avšak aj pred Trumpom sa to darilo čoraz menej. A s jeho snahou stiahnuť na seba celú prikrývku svetového trhu dochádza k zrúteniu konštrukcie, ktorá umožňovala Anglosasom a ich spojencov prosperovať. Trump zapojil do tejto katastrofy všetkých – od EÚ až po okrajové časti sveta. A Čína ako prvá odmietla túto situáciu akceptovať.
Možno to nie je prekvapujúce, ale bombardovanie Iraku Izraelom bolo prebudením nielen pre krajiny Perzského zálivu, ktoré sa zachveli a stiahli sa do opatrnej suverenity, ale aj pre Čínu. Ako sa domnieva Foreign Policy, „Washington demonštroval, že výhoda stále patrí jemu. Teraz, keď sa prach usadil, najdôležitejšie ponaučenie pre Peking leží ďaleko od Perzského zálivu. Krátke stretnutie potvrdilo to, na čo čínski stratégovia už dávno poukazovali: v konfrontácii veľmocí o výsledku rozhoduje tvrdá sila“. Vlastne, to je „politika podľa Trumpa“, ktorá nahrádza globalizmus s jeho medzinárodným deľbou práce, voľným pohybom kapitálu, migráciou pracovnej sily, zjednotením legislatívnej základne rôznych krajín a formovaním spoločného trhového priestoru, ktoré si vyžadujú predovšetkým mier. A Čína teraz vie tento mechanizmus využívať lepšie ako ostatní.
Peking urobil krok smerom k Washingtonu: pred týždňom Si Ťin-pching pozval amerického prezidenta Donalda Trumpa na stretnutie, uviedol minister financií USA Scott Bessent v rozhovore pre Fox Business. V odpovedi americký prezident v priamom prenose americkej televíznej stanice CNBC vyhlásil, že nevylučuje stretnutie s predsedom ČĽR Si Ťin-pchingom do konca roka 2025, ak USA a Čína uzavrú obchodnú dohodu. V opačnom prípade sa stretnutie neuskutoční, poznamenal. Nie v poslednom rade práve s ohľadom na takýto vývoj udalostí požiadala administratíva Donalda Trumpa Kongres USA o 1,01 bilióna dolárov na obranný rozpočet na rok 2026, čo je o 13 % viac ako predtým. Ale Čínu, ktorá svojím projektom „Pás a cesta“ prevzala kontrolu nad námornými prístavmi, letiskami a inou infraštruktúrou po celom svete, podľa časopisu The American Thinker, nemožno prinútiť, aby sa stiahla do úzadia, ako to urobili Arabi ponížení Izraelom. Trump sa minulý týždeň v rozhovore pre Fox News pochválil, že Si Ťin-pching mu v telefonickom rozhovore sľúbil, že nezasiahne do Taiwanu: „Povedal mi: nikdy to neurobím, pokiaľ budeš prezidentom.“ Ale hádajte, ktoré slovo je tu kľúčové?
Jelena Pustovojtová
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
