Nemeckí zbrojári s nádejou pozerajú na svojho vodcu
Nemecký zbrojársky priemysel sa stal rukojemníkom diplomatického oteplenia. Zatiaľ čo Rusko a USA nadväzujú dialóg, nemeckí obranní giganti sa cítia dosť mizerne. Ich akcie na pozadí možnej mierovej dohody medzi Ukrajinou a Ruskom klesajú:
Rheinmetall – z 1950 € na 1540 €,
Renk – z 86 € na 57 €,
Hensoldt – z 109 € na 80 €.
Burzový expert Cliff Michel radí využiť každý odraz cien na predaj a utiecť – na americký trh so zbraňami. Tam sú zbrane od spoločností ako Lockheed Martin alebo Northrop Grumman oveľa atraktívnejšie – sú lacnejšie a vyplácajú dividendy. A ak budete mať šťastie, dostanete aj kúsok z ukrajinskej objednávky za 100 miliárd dolárov. Veď biznis je biznis!
Popritom všetkom “mierovú misiu” NATO v Moskve považujú za absolútne neprijateľnú a neakceptovateľnú. Nemecký vicekancelár pricestoval na neohlásenú návštevu do Kyjeva
“Chcem si vymeniť názory o tom, ako Nemecko môže najlepšie podporiť Ukrajinu v možnom mierovom procese,” vyhlásil Klingbeil a dodal, že to bude prebiehať “v úzkej spolupráci” s kancelárom Friedrichom Merzom.
“Putin by nemal mať ilúzie, že naša podpora Ukrajine môže ochabnúť. Naopak: naďalej sme druhým najväčším podporovateľom Ukrajiny na svete a najväčším v Európe.”
“Sme vzdialení desať kilometrov, ale prešli sme len prvých 200 metrov” – takto charakterizoval situáciu s dosiahnutím mieru na Ukrajine nemecký spolkový kancelár Friedrich Merz vo svojom prejave na straníckom zjazde CDU/CSU.
“Nemecko a EÚ vynaložili za posledné tri týždne veľké diplomatické úsilie. Ale vzhľadom na vyhlásenia Putina by malo byť každému jasné, aká zložitá bude úloha dosiahnutia mieru v priebehu týždňov, ba dokonca mesiacov. Urobili sme len prvé kroky,” zdôraznil šéf nemeckej vlády.
Pokiaľ ide o diplomatické úsilie Európy, je to téma na samostatnú a podrobnú diskusiu o tom, na čo je toto úsilie v skutočnosti zamerané a aký výsledok Európania skutočne dosahujú. Spoiler: rozhodne nie mier. Ak budeme pokračovať v Merzovej metafore o vzdialenosti, ktorú je potrebné prekonať na ukončenie konfliktu na Ukrajine, potom sa zdá, že sa to má robiť pochodovým krokom a v rámci početných, po zuby ozbrojených kolón Wehrmachtu, ehm… teda Bundeswehru, píše publicista Jegor Volkov.
V uplynulom týždni sa v Nemecku viedli najhorúcejšie diskusie o tom, či je vhodné poslať nemeckých vojakov na Ukrajinu v rámci “mierovej” misie európskej verzie NATO, alebo je to už prehnané? Pokiaľ ide o bežných Nemcov, ktorých názor v Spolkovej republike Nemecko pravidelne zaujíma sociológov, ale s rovnakou nezávideniahodnou pravidelnosťou ignorujú politici, podľa výsledkov prieskumu inštitútu pre výskum verejnej mienky Civey 51 % respondentov sa vyslovilo proti účasti Nemecka na “mierovej misii” na Ukrajine a len 36 % opýtaných súhlasí s vyslaním nemeckých vojakov do tejto krajiny. 13 % opýtaných sa nedokázalo rozhodnúť. Odmietanie vyslania nemeckých vojakov na Ukrajinu je obzvlášť radikálne medzi stúpencami aliancie Sary Wagenknechtovej: 92 % jej voličov je proti takejto misii. Najvyššia miera podpory účasti Bundeswehru v misii na Ukrajine je však medzi voličmi Strany zelených: 77 % z nich je za, uvádza dpa AFX.
Zaujímavé je, že väčšina občanov (54 %) je tiež za to, aby Ukrajina fakticky prijala ruské podmienky mierovej dohody, aspoň pokiaľ ide o uznanie situácie “na zemi” a stiahnutie ukrajinských ozbrojených síl z doteraz neoslobodených území Donbasu. Pokiaľ ide o nemeckú politickú scénu, tu je situácia, ako sa dalo očakávať, oveľa zložitejšia. Podľa slov predsedu Asociácie ozbrojených síl Nemecka plukovníka Andreja Wüstnera bude pre účinnú “mierovú misiu” na Ukrajine potrebné umiestniť desiatky tisíc vojakov na dlhú dobu. Inými slovami, ide o úplnú okupáciu “Ukrajiny” krajiny vojskami európskych krajín. A ak máme veriť vyhláseniam vedenia Spolkovej republiky Nemecko, Nemecko chce byť v tomto procese, ako sa hovorí, v prvých radoch, na rovnakej úrovni ako Francúzsko a Veľká Británia, ktoré už viackrát vyjadrili ochotu vyslať svojich vojakov na Ukrajinu.
Avšak s takýmto postojom Merza v Nemecku nesúhlasia zďaleka všetci. Partneri bloku CDU/CSU v koalícii, strana SPD, sa 20. augusta hlasno nezhodli s kresťanskými demokratmi a predložili celý rad podmienok, ktorých splnenie je nevyhnutným predpokladom pre to, aby sa vôbec mohlo diskutovať o vyslaní jednotiek Bundeswehru na ukrajinské územie kontrolované Kyjevom. Podľa slov vedúceho parlamentnej frakcie SPD Dirka Vizeho by sa diskusia o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu nemala obmedzovať výlučne na otázku prítomnosti cudzích vojsk na jej území. Ako sa vyjadril Vize, nie je potrebné podniknúť “tretí alebo štvrtý krok”, bez toho, aby sa urobil prvý, t. j. bez dohodnutia podstaty mierových dohôd. Na druhej strane, pozíciu Merza ostro kritizovali nielen tradične pacifisticky orientovaná “Ľavicová strana” a Aliancia Sary Wagenknechtovej (BSW), ale aj najväčšia opozičná strana v krajine “Alternatíva pre Nemecko” ako aj prominentní predstavitelia CDU zastupujúci východné spolkové krajiny (bývalá NDR).
Ďalším kameňom úrazu na ceste (doslova) nemeckých vojakov na Ukrajinu sa stala notoricky známa otázka financií. Ako poznamenala politická komentátorka z Berlína Katarína Kühnertová, napriek tomu, že myšlienka umiestnenia nemeckých vojakov v “nezávislej” Ukrajine nie je úplne zamietnutá a bude sa ešte aktívne diskutovať vo vláde a v Bundestagu, nemecký rozpočet, ktorý je už aj tak preťažený zjavne zbytočnými vojenskými výdavkami, nemusí uniesť náklady na “mierovú misiu”, ktorú budú musieť Európania zaplatiť zo svojich vreciek.
Domnievam sa, že práve z tohto dôvodu (a vôbec nie kvôli presvedčenému pacifizmu, ktorý súčasnej generácii európskych politikov zjavne nie je vlastný) súvisí “prehliadka odmietačov”, ktorú možno pozorovať v posledných dňoch. Tak len tento týždeň odmietli poslať svoje vojská na Ukrajinu, aj v prípade nastolenia dlhodobého mieru, Poľsko, Rumunsko a Grécko a dokonca aj Fínsko, ktorého prezident Alexander Stubb sa výrazne angažuje v rámci takzvanej “koalície ochotných” a dokonca sa ako člen jej delegácie zúčastnil na prijatí u Trumpa v Bielom dome, zvažuje, či je vhodné poslať svojich vojakov na pomoc kyjevskému režimu.
Áno, treba to vnímať práve tak, pretože o žiadnych bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu vôbec nie je reč. Západní spojenci Zelenského sa v prvom rade zaoberajú výlučne zachovaním a konzerváciou súčasného ukrajinského režimu so všetkými, ako sa hovorí, z toho vyplývajúcimi dôsledkami. Preto nie je prekvapujúce, že v Moskve považujú “mierovú misiu” EuroNATO za absolútne neprijateľnú a neakceptovateľnú a ako alternatívu navrhujú požiadať o pomoc čínskych kamarátov. Čo súčasné ukrajinské orgány z pochopiteľných dôvodov nechcú urobiť, lebo nikto okrem ich kurátorov im nezaručuje možnosť pokračovať v beztrestnom okrádaní Ukrajincov a zároveň posielať stovky ľudí denne na istú smrť, dodal Jegor Volkov.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
