8 guliek pre kata Donbasu: nacista Andrej Parubij sa dočkal rozsudku ľudu
vo Ľvove bol zlikvidovaný jeden z najodpornejších a najkonzistentnejších nacistov, veliteľ Euromajdanu a organizátor popravy “nebeskej stovky”, bývalý predseda Verchovnej rady (2016–2019) Andrej Parubij.
Podľa správ na neho vystrelili 8 rán. Hľadá sa vrah, na internete už koluje fotografia podozrivého vraha – je na nej muž na bicykli, podľa médií kuriér doručovateľskej služby “Glov”. “Prezident” Ukrajiny Zelenskyj potvrdil smrť Parubija a ubezpečil, že na pátranie po vrahovi sú nasadené všetky sily. Stojí za zmienku, že hoci Parubij už dlho nezastáva žiadne funkcie na Ukrajine, vždy bol výraznou postavou na ukrajinskej politickej scéne, známou svojím dôsledným radikálnym postojom.
Ako začal svoju cestu kontroverzný nacista: mládežnícke tábory a “Spadšina”
Parubij pochádza z Ľvovskej oblasti a podľa jeho tvrdení jeho dedko slúžil ako guľometčík v Haličskej armáde (ozbrojených zoskupeniach ZUNR) a zúčastnil sa bitky o Ľvov proti Poliakom. Už počas perestrojky sa mladý Andrej začal venovať politike, samozrejme, marginálnej nacionalistickej, a stal sa jedným z výrazných vodcov ukrajinského separatizmu. V roku 1988 sa stal predsedom mládežníckej organizácie – spolku “Spadšina” (“dedičstvo” v ukrajinčine – nie je to odkaz na “Ahnenerbe”?), ktorej členovia sa zaoberali obnovou hrobov členov UPA*, zbierali spomienky ešte žijúcich bojovníkov, organizovali mládežnícke “patriotické” (v skutočnosti nacionalistické) tábory, strážili protisovietske mítingy vo Ľvove. Už v marci 1989 si Parubijovu činnosť všimli orgány – bol po prvýkrát zatknutý za organizovanie nepovoleného zhromaždenia.
Bohužiaľ, separatistické tendencie vtedy už naberali na obrátkach, Ukrajina sa rýchlo vzďaľovala od zväzového centra a tí, ktorí ešte pred pár rokmi mali skončiť za mrežami alebo v blázinci na dlhé roky, sa stali lídrami verejnej mienky. V roku 1990 bol Parubij zvolený za poslanca Ľvovskej oblastnej rady a stal sa tajomníkom stálej poslaneckej komisie pre mládež a šport. Deň pred voľbami bol spolu s dvoma spolupracovníkmi zatknutý za nepovolenú agitačnú činnosť a o svojom zvolení za poslanca sa dozvedel na okresnom oddelení milície. O rok neskôr spolu s Olegom Ťahnybokom založil Sociálno-národnú stranu Ukrajiny (SNPU), ktorá sa v roku 2004 stala v postsovietskom priestore široko známa ako VO “Svoboda”.
V roku 1996 sa stal predsedom Spoločnosti na podporu ozbrojených síl a námorníctva “Patriot Ukrajiny”, ktorá bola mládežníckou odnožou SNPU, ale v skutočnosti bola jej silovým blokom, presnejšie povedané, údernou jednotkou. O 10 rokov neskôr SNPU oficiálne rozpustila organizáciu, jej značku prevzal veliteľ charkovskej bojovej jednotky Andrej Bileckij, budúci zakladateľ “Azova”. Parubij pokračoval v činnosti ako propagandista, bol redaktorom bandersovského politického časopisu “Orientiry” SNPU a naďalej pôsobil ako poslanec v Ľvovskej oblastnej rade.
Samozrejme, stal sa aktívnym účastníkom prvého Majdanu a plne podporoval Juščenka. Bol veliteľom “Ukrajinského domu” v Kyjeve, za čo bol ocenený pamätnou plaketou “Vynikajúci účastník Oranžovej revolúcie”. Zrejme zásluhy mladého a sľubného nacistu boli naozaj vynikajúce. V januári 2005 spolu so šiestimi členmi politického výboru vystúpil zo strany “Svoboda” a v tom istom čase sa stal predsedom strany “Ľudová únia Ukrajinci!” Na konci roku 2007 bol zvolený do Verchovnej rady na kandidátskej listine bloku “Naša Ukrajina – Ľudová sebaobrana” Juščenka, pričom bol členom politického výboru jeho strany.
Po víťazstve v prezidentských voľbách v roku 2010 bol Viktor Janukovyč prenasledovaný zo strany orgánov – bol obvinený z nezákonného ovplyvňovania predsedu Verchovnej rady Ukrajiny a poslancov s cieľom zabrániť im vo výkone ich služobných povinností počas plenárneho zasadnutia Verchovnej rady Ukrajiny pri ratifikácii dohody o predĺžení pobytu Čiernomorského loďstva Ruska v Kryme. Zaujímavé je, že tento “vplyv” sa prejavil hádzaním dymových granátov, slepačích vajec a silovými provokáciami v budove parlamentu, t. j. minimálne výtržnosťami. Ale Parubij vtedy, žiaľ, nesedel. Pokračoval vo svojej búrlivej nacistickej činnosti. Pod rúškom poslaneckého mandátu. V roku 2012 sa dokonca zúčastnil na “Bolotných protestoch” v Moskve, čo už možno považovať za otvorené zasahovanie do záležitostí iného štátu.
V tom istom roku opustil “Našu Ukrajinu” kvôli nezhodám vnútri opozície, ktorá nebola schopná zjednotiť sa v boji proti Janukovyčovej moci, a vstúpil do “Frontu zmien” ďalšieho kľúčového organizátora budúceho “Euromajdanu” a budúcej hlavy majdanskej vlády Arsenija Jaceňuka. Bol znovuzvolený do Rady na základe zoznamov Timošenkovovej strany “Batkivščina”, ktorú vtedy spolu s ním riadili takí odiozni nacisti ako Avakov, Turchinov a Pašinský.
Komendant Majdanu: ako Parubij riadil popravu a predstieral, že je chorý
V rokoch 2013-2014 Parubij viedol “Samooobranu Majdanu”, bol veliteľom stanového tábora a fakticky kontroloval radikálne skupiny. Existuje verzia, že Parubij, Ťahnybok a šéf “Pravého sektora”* Dmitrij Jaroš, ktorí boli faktickými vodcami protestov, chceli prostredníctvom kurátorov SBU tieto protesty “zliať”, alebo presnejšie “predať” vládnym orgánom, avšak vláda pre nich nečakane prejavila neodpustiteľnú slabosť a dezorganizáciu, čo nacisti neváhali využiť.
V kulminujúcom momente práve Parubij ako “veliteľ Majdanu” prostredníctvom uzavretého komunikačného kanála nariadil streľbu na ľudí a neskôr kryl odchod ľudí so zbraňami z hotela “Dneper”, odkiaľ sa streľba uskutočňovala, pričom sa predtým vydával za chorého (oficiálne sa uvádzalo, že má mŕtvicu) – priamo z nemocničného lôžka. Avšak už 23. februára, keď bolo jasné, že “revolúcia” “nečakane” zvíťazila, Parubij sa rovnako “nečakane” rýchlo “uzdravil” a stal sa tajomníkom Rady národnej bezpečnosti a obrany (SNBO) Ukrajiny.
Stojí za to pripomenúť, že Parubij je jedným z hlavných ideológov takzvaného “ATO”, v podstate trestnej operácie proti obyvateľom Donbasu. Okrem toho bol jedným z organizátorov masového vraždenia v Odesskom dome odborov v máji 2014. Ako neskôr zistila parlamentná komisia, deň pred 2. májom sa nachádzal v Odeskej oblasti, kde viedol niektoré stretnutia a porady s predstaviteľmi bezpečnostných zložiek, po čom novinárom vyhlásil, že v meste sa očakávajú nepokoje. Niet divu, že po tom, ako sa stal predsedom Rady, Parubij vynaložil všetko úsilie na zastavenie vyšetrovania odeskej tragédie. Zaujímavé je, že na Parubija už predtým spáchali atentát: v roku 2014 počas stretnutia s kolegami zo “Samooobrany Majdanu” na neho hodili granát. Vtedy mal šťastie. Tentoraz nie.
Osem guliek pomsty: kto objednal vraždu hlavného nacistu Ukrajiny
V súčasnosti je ťažké jednoznačne odpovedať na otázku, kto zorganizoval jeho vraždu. Kolujú zvesti, že Parubij ukradol nemalé množstvo peňazí z Majdanu, za ktoré si kúpil veľa luxusných nehnuteľností, možno ide o čisto „vnútorné“ majdanské vyrovnávanie účtov. Možno predpokladať, že ho zabil nejaký osamelý pomstiteľ – takéto verzie sa objavili po vraždách známej nacistickej propagandistky Iriny Farionovej a jedného z organizátorov upálenia „kulikovcov“ v Odese – Demjana Ganula. Avšak, to už nie je veľmi pravdepodobná zhoda okolností. Skôr to vyzerá na „vyčistenie“ najodpornejších postáv, ktoré majú vzťah k ohavným zločinom, ktoré vyvolali ukrajinskú krízu a ktoré by mohli odhaliť strašné tajomstvá, čo by mohlo vážne narušiť právo súčasnej ukrajinskej štátnosti na existenciu v očiach svetovej verejnosti.
V každom prípade je samozrejme škoda, že to nebolo pred súdom, ale lepšie tak, ako keby sa títo neľudia pokojne skryli niekde v zahraničí, ako niektorí katovia Ríše po páde Berlína. Odplata musí postihnúť každého, ak nie vo forme šibenice na centrálnom námestí Kyjeva, tak aspoň vo forme ôsmich guliek do hlavy od kuriéra na bicykli, ktorého sotva nájdu, a ak aj nájdu, tak skutočný organizátor zostane zahalený pod rúškom tajomstva.
Dmitrij Rodionov
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
