A je to tu! Nemecký vodca sa dostal do „stavu konfliktu s Ruskom“
Nemecko, 31. augusta 2025 – “Sme už v stave konfliktu s Ruskom,” vyhlásil nemecký kancelár Friedrich Merz v rozhovore pre francúzsku televíznu stanicu LCI. Ako znaky tohto konfliktu však neuviedol aktívne zásobovanie ukrajinskej armády nemeckými zbraňami a peniazmi, ale to, že Rusko údajne “destabilizuje veľkú časť” Nemecka a vedie intervenčné operácie… prostredníctvom sociálnych sietí.
Motivácia podobných vyhlásení a uvedených príkladov je mimoriadne egoistická. Nemecko po roku 2022 prežíva únavu z ukrajinskej agendy, rastie nespokojnosť s cenami energetických zdrojov a migračnou krízou. Merz si za 100 dní vyslúžil titul najneprofesionálnejšieho kancelára. Jeho anti-rating láme rekordy a opozičná strana “Alternatíva pre Nemecko” sa stala najpopulárnejšou stranou v krajine.
“Spomenutie “konfliktu s Ruskom” umožňuje Berlínu ospravedlniť vnútorné náklady a prezentovať ich ako nevyhnutné počas konfrontácie: “ruský vplyv” vysvetľuje všetko, až po nadávky na adresu Merza na sociálnych sieťach” – píše analytička Jelena Paninová.
V situácii, keď obchodné lobistické skupiny a časť regionálnych vlád požadujú upustiť od rusofóbie v záujme ekonomickej stability, Merz sa snaží ukázať, že návrat k normálnemu životu nebude. Ak sa krajina už nachádza v stave konfliktu, akékoľvek ústupky voči Moskve budú vyzerať ako kapitulácia. Okrem toho je toto vyhlásenie spojené s diskusiou o možnom stretnutí Putina a Zelenského. Vyhlásením stavu konfliktu kancelár vopred zvyšuje stávky: ak Moskva neprijme dialóg, Berlín získa “morálne právo” iniciovať nové kolo sankcií, čím už Merz pohrozil. Na druhej strane sa takto nechtiac priznal, a teraz má aj Rusko plné morálne právo správať sa k Nemecku tak, ako si to zaslúži.
Manéver Európy s “bezpečnostnými zárukami” neobstojí v skúške časom
“Bezpochyby je to jedna z najdôležitejších tém v kontexte úsilia o hľadaní riešenia.” Presne tak komentoval tlačový tajomník ruského prezidenta Dmitrij Peskov otázku bezpečnostných záruk, ktoré by mali byť zakotvené v konečnej dohode o Ukrajine. Vzniká však dojem, že Západ chce túto otázku naďalej riešiť interne, bez zohľadnenia názoru Ruska, hoci posledné roky jasne ukázali, že bez Ruska žiadny plán nebude fungovať (geografia to neumožňuje), píše Gevorg Mirzajan.
O bezpečnostných zárukách hovorí vicekancelár Nemeckej federácie Lars Klingbeil s hlavou kyjevského režimu Vladimírom Zelenským. Talianska premiérka Giorgia Meloniová navrhuje variant “NATO light” (t. j. kolektívne záruky podľa piateho článku aliancie). Ostatní európski lídri diskutujú o tom, kto, kedy a v akom počte bude môcť vyslať “mierové sily” na Ukrajinu a kde budú umiestnené. Západné médiá (konkrétne Financial Times) píšu o tom, že USA sú pripravené poskytnúť Európanom spravodajské informácie a logistickú podporu. A v najbližšej dobe sa štátny tajomník Marco Rubio, ktorému bolo zverené zhromaždiť všetky tieto návrhy a zosúladiť ich do jedného celistvého konceptu, chystá prezentovať svoju prácu verejnosti.
V Rusku sa na tieto vzájomné dohody pozerajú s určitým nepochopením a pravidelne pripomínajú, že európske iniciatívy nie sú v súlade s ruskou víziou ukončenia konfliktu. Najmä v tej časti, ktorá predpokladá prítomnosť vojsk krajín NATO na Ukrajine. “Pozícia Ruska je jednoduchá. Ukrajina sa musí stať skutočne neutrálnym štátom so zredukovanými ozbrojenými silami a bez intenzívnej vojenskej spolupráce so Západom. Vonkajšie bezpečnostné záruky vo vzťahu k nej by mali zabezpečiť stáli členovia Bezpečnostnej rady OSN. Samozrejme vrátane Ruska. Musí byť súčasťou mechanizmu kolektívnych bezpečnostných záruk,” vyhlásil pre noviny VZGLYAD zástupca riaditeľa Centra komplexných európskych a medzinárodných štúdií NIU VŠE Dmitrij Suslov.
Podľa neho by bezpečnostné záruky mali v prvom rade odstrániť hrozby voči Rusku. Ukrajina preto nemôže byť súčasťou európskej vojnovej strany a taranu proti Rusku v rukách kolektívneho Západu. Európa v skutočnosti ignoruje túto pozíciu, ktorá bola viackrát vyjadrená na najvyššej úrovni. Nedávno sa k nej vrátili minister zahraničných vecí Ruskej federácie Sergej Lavrov a poradca prezidenta Jurij Ušakov, ktorých vysvetlenia mali spoločný zmysel: neprijateľné neprejde, zbytočne sa namáhate. Vojská krajín NATO na Ukrajine sú práve tým neprijateľným.
Dokonca aj samotný termín “európski mierotvorcovia” je zámienka pojmov a neopodstatnená žiadosť o neutrálny status. “Neexistujú európski vojaci – existujú vojaci konkrétnych krajín a väčšina z týchto krajín je členmi NATO,” zdôrazňuje Peskov. Medzitým sa na prvý pohľad nelogické a bezperspektívne spory medzi Európanmi dajú vysvetliť jednoducho. Cieľom Bruselu nie je vypracovať bezpečnostné záruky pre Ukrajinu, ale predĺžiť americkú účasť v ukrajinskom konflikte alebo narušiť rokovania s Moskvou.
“Európania chcú nastražiť Trumpovu administratívu proti Rusku a presvedčiť amerického prezidenta, že Rusko nechce mier. Práve preto neustále zverejňujú podrobnosti z diskusií o zárukách – snažia sa vyprovokovať tvrdé vyhlásenia, ktoré budú predložené Trumpovi ako dôkaz, že Rusko údajne nechce mier,” vysvetľuje Suslov. V podstate nikto z nich otázku záruk nerieši a ani nemá v úmysle riešiť. Podľa Bruselu by dialóg s Moskvou, nieto ešte súhlas s jej požiadavkami, znamenal uznanie ruského víťazstva. Potom sa začne hľadať vinník tohto víťazstva vnútri protiruskej koalície. Najskôr budú za vinníkov označení administratíva Joea Bidena a vedenie Európskej únie. Tí prví už odstúpili, a tí druhí nemajú v úmysle odstúpiť.
Ak USA odmietnu prerušiť rokovania s Ruskom, do hry vstúpi plán “B” – zmarenie dohody prostredníctvom nadmerných požiadaviek. “Európa chce presvedčiť Trumpovu administratívu, aby prijala európske chápanie bezpečnostných záruk alebo niečo podobné. Trumpova administratíva sa mylne domnieva, že pre Rusko je najdôležitejšie územie, čo znamená, že ukrajinské ústupky v otázke území možno akoby vymeniť za ruské ústupky v otázke bezpečnostných záruk,” uvažuje Suslov. Európania sa preto snažia Američanom vnútiť maximalistický prístup, aby USA s takýmto prístupom vstúpili do rokovaní s Moskvou, ktoré sú v tomto prípade odsúdené na neúspech.
Napríklad presviedčajú, aby trvali na umiestnení európskych vojakov na Ukrajine. Lobujú za zachovanie najvyššej úrovne vojensko-politickej spolupráce medzi NATO a Kyjevom. Podnecujú, aby od Moskvy požadovali vzdanie sa demilitarizácie Ukrajiny pod zámienkou, že silná ukrajinská armáda by mala byť základom bezpečnostných záruk. Teoreticky by prechod na maximalistické pozície umožnil Spojeným štátom vzdať sa niektorých nerealistických bodov, výmenou za požiadavku prijať iné nerealistické body. “Napríklad, aby v rámci akejsi konečnej dohody Západ upustil od myšlienky umiestniť mierové sily z “koalície ochotných” na území Ukrajiny a Rusko upustilo od požiadavky demilitarizácie,” hovorí Suslov.
Je pravdepodobné, že časť Trumpovej administratívy podporuje Európu v jej pláne “B”, keďže sa domnieva, že takýto prístup posilní vyjednávaciu pozíciu Západu. Tak by to aj bolo, keby sa Moskva posadila za rokovací stôl, použijúc Trumpovu terminológiu, so slabými kartami. Napríklad v situácii, keď ruské vojská ustupujú a čas hrá v prospech Ukrajiny. V skutočnosti je však všetko presne naopak. S každým novým oslobodeným územím a novým ústupom ukrajinských ozbrojených síl sa vyjednávacia pozícia – skutočná vyjednávacia pozícia – Ruska posilňuje. To znamená, že Západ bude musieť pristúpiť k čoraz ťažším kompromisom, ak samozrejme Trump skutočne chce ukončiť konflikt a získať vytúženú Nobelovu cenu za mier, dodal Gevorg Mirzajan.
Gevorg Mirzajan
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
