Rakúsko gniavi jarmo neutrality, Bundesheer sa preto učí rýchlo vyryť zákopy
Rakúsko, 4. septembra 2025 – Svojím spôsobom reflexia vojny na Ukrajine, za malé peniaze veľa muziky. Pozičný charakter nadobudli boje na východe už bezprostredne po majdane v roku 2014, v čase takzvanej antiteroristickej operácie (ATO) ukrajinských vojsk proti separatistom na Donbase. Znamenalo to obojstranné budovanie trvalých poľných opevnení, s množstvom železobetónových objektov v niektorých prípadov aj pancierovými zvonmi v uzloch obrany, prípade drevozemných objektov na menej exponovaných úsekoch frontovej línie.
O tieto trvalé pásma sa potom na Donbase opierala obrana ukrajinských vojsk po začiatku špeciálnej vojenskej operácie vojsk Ruskej federácie. Po ich prelomení ukrajinské vojská začali pociťovať potrebu rýchlej stavby poľných opevnení a zákopov v smere predpokladaného postupu ruských vojsk. Bolo však treba zohľadniť stále väčšiu úlohu dronov pri vedení bojovej činnosti a to postupne aj na úkor delostrelectva. Začalo byť potrebné zakryť zákop zhora a členiť ho pomocou bariér a závesov, ktoré mali znemožniť zásah obrancov FPV dronomi.
Na tomto mieste sa môžeme zastaviť a adresovať výzvu aj masmédiám, aby aspoň dočasne obozretne pracovali s informáciami o stratách a najmä rezervách a miestach ich dislokácie oboch bojujúcich strán, najmä ak ich pôvodcom je politicky aktívna osoba, vrátane ústavných činiteľov s plnou alebo čiastočne ohraničenou legitimitou. Možno postačí uviesť, že informácie sa nedajú overiť na druhej strane konfliktu. Najmä pokiaľ ide o rezervy a ich nasadenie prebieha mimoriadne intenzívna, až zdrvujúca dezinformačná kampaň z oboch strán, vedená profesionálnejšie a inteligentnejšie než politikmi alebo hosťami slovenských médií. Ak by autor chcel, mohol by spraviť článok zaujímavejší o informáciu, že Ukrajinci nepotrebujú systém na rýchlejšiu výstavbu zákopov, pretože ich vopred pripravené pozície nemá kto obsadiť. A mohol by sa odvolávať na konkrétne zdroje, ktoré si však sami následne čiastočne protirečia pri odhadoch pomeru síl. V absurdnom prípade sa autor stretol s obsahom vlastného redigovaného materiálu z decembra 2024 vydaným za obraz súčasnej situácie na bojisku. Ak by slovenské masmédiá čelili ruskému generálovi vo výslužbe a pasívnemu kritikovi mäkkého Putina, čo by z jeho informácií vylúhovali? Ak bude nejaká nová ofenzíva, bude. Ak bude nejaká nová vojna alebo humanitárna, menová, finančná alebo iná kríza, bude. Máme tam teraz napríklad to stretnutie v Pekingu, preto je potrebné sebaovládanie a trpezlivosť. Drobné veci sa daria každý deň, masmédia sa medzitým v miere svojich schopností môžu viac zaujímať o skutočný stav slovenských vojsk a perspektívy a pôvod ich modernizačných programov. Vrátane tylového zabezpečenia. O vyslovene politických hoaxoch pochopiteľne možno zverejňovať bez obmedzenia hocičo a bez ohľadu na pôvod, na to sú aj určené. A tak, prejdime k veci.
Klasické riešenie
Začiatkom marca 2025 sa objavila správa nemeckého Bundeswehru o rekonštrukcii starého zákopového systému vo výcvikovom priestore v Marienbergu a výstavbe jeho dodatočných nových a modernejších prvkov. Boli zohľadnené skúsenosti z vojny na Ukrajine, práce prebiehali s využitím klasických materiálov pre poľné opevňovacie práce ako drevo, vrecia s pieskom, štrk, pletivo alebo vlnitý plech a podobne. Avšak, úpravy aj nové postupy mali zvýšiť odolnosť zákopov proti dronom, nepriamej paľbe a leteckým útokom. Tiež zlepšiť možnosť ich maskovania vo viditeľnom spektre a znížiť ich tepelnú signatúru.
V neposlednom rade sa brala do úvahy skutočnosť, že rozmery uvedené v nemeckých predpisoch na stavbu zákopov a krytov už jednoducho nezodpovedali súčasnej výstroji vojakov. Najmä osobné ochranné prostriedky sú oveľa objemnejšie a ťažšie ako bolo pred desaťročiami predstaviteľné. Toto bolo treba zohľadniť pri budovaní nových pozícií, rovnako ako skutočnosť, že v podmienkach pozičnej vojny na opotrebovanie na ukrajinskom bojisku kryty a zákopy neslúžili len ako bojová pozícia, ale aj ako životný priestor pre vojakov po dobu dlhých mesiacov. Zadanie malo byť z pohľadu nemeckých médií o to intenzívnejšie, že výsledný modernizovaný zákopový systém mal slúžiť najprv na výcvik nemeckých jednotiek určených na redislokáciu v Litve (Lietuvos Respublika, 1940-1991 Litovská sovietska socialistická republika).
Zadania v Marienbergu sa zúčastnili príslušníci útvaru Panzergrenadierbataillon 371 s prispením ženijného Panzerpionierbataillon 701 z Gery, obe jednotky však spadajú pod brigádu pancierových granátnikov Panzergrenadierbrigade 37. Táto brigáda má celkovo 9 práporov: prieskumný, zásobovací, ženijný, samohybného delostrelectva s Panzerhaubitze 2000, štyri batalióny pancierových granátnikov a jeden tankový s hlavnými bojovými tankami Leopard 2. Avšak, takáto, a to treba zdôrazniť ťažká brigáda, dostala úlohu podieľať sa na vývoji a modernizácii klasických zákopových systémov. S vysokým podielom manuálnej práce a využitím krompáčov, rýľov a motorových píl. Avšak význam výstavby zákopového systému s použitím klasických materiálov nebol len priamy, zrejme slúžil aj ako referencia k priemyselnej inovácii.
Prototyp plastového riešenia
Už začiatkom roka 2024 sa objavili informácie o systéme rýchleho vybudovania zákopov, ktorý bol vyvíjaný bezpochyby nemeckou firmou ROMOLD GmbH, ktorá ale svoj vojenský produkt verejne aktívne marketingovo nepodporuje a sústreďuje sa na oblasti civilného sektora, kde pôsobila predtým. Napriek tomu, že má certifikát NATO (NC3A BOA 13118) a je určená ako dodávateľ pre výstavbu poľných táborov pre Bundeswehr, išlo najmä o dodávky plastových káblovodov.
Bežne sa však firma zameriavala sa na priemyselnú výrobu a dodávky prefabrikovaných plastových šácht, zákopový systém pre vojská vyvíjala od konca roku 2022. Pozostával z rôznych plastových prvkov, ktoré sa podľa spoločnosti dali ľahko zostaviť bez náradia po vykopaní príslušného zákopu. “Pilotný zákopový systém” vytvorený vo vojenskom výcvikovom priestore Lehnin v máji 2023 preukázal niekoľko výhod systému oproti klasickej metóde výstavby. Napríklad bojový zákop mohlo postaviť pešie družstvo (9 ľudí) bez akýchkoľvek ženijných znalostí a výrazne rýchlejšie, než ako by to bolo možné s drevenou alebo vlnitou plechovou konštrukciou. Romold uvádzal, že so systémom zákopov so zásuvnými spojmi dokáže pešie družstvo vytvoriť približne 2,6 metra bojového zákopu za hodinu v porovnaní s iba 1 metrom pri klasickej verzii, ktorá si navyše vyžaduje náradie. Od výstavby prototypu v Lehnine bol koncept ďalej spresňovaný a rozšírený. Podľa výrobcu sa na základe zistení z testu nielen zväčšila šírka o desať centimetrov, ale výrazne sa zlepšil aj princíp spájania dielov. Okrem toho bol bojový zákop navrhnutý tak, aby sa niekoľko zákopových systémov družstva dalo podľa potreby rozširovať a vytvárať tým rozsiahle zákopové systémy s krytými bojovými pozíciami, chodbami a krytmi.
Podľa výrobcu ponúka plastová konštrukcia výhody nielen z hľadiska času výstavby a hmotnosti. Do plastu je možné pridávať prísady, ktorých primiešanie má za následok výrazne nižšie požiarne zaťaženie ako pri dreve. V optimálnych prípadoch sa plamene dokážu samy uhasiť. Plast je tiež odolný voči infračervenému žiareniu, takže systém pri nosení okuliarov na nočné videnie nevyžaruje umelé svetlo. Okrem toho plastový zákop časom nehnije ani nehrdzavie, na rozdiel od svojich drevených alebo vlnitých plechových náprotivkov. Dá sa montovať a rozoberať tak často, ako je potrebné, a poškodené komponenty sa dajú ľahko vymeniť. Výcvik stavby zákopových systémov môže teoreticky vykonávať akákoľvek bojová jednotka bez podpory ženistov. To je dôležité najmä z toho aspektu, že donedávna bol pri výcviku kladený dôraz na rôzne mierové a stabilizačné operácie, pri ktorých výcvik na budovanie zákopových systémov najmä pre boje v lesoch a na okrajoch obývaných oblastí nebol potrebný.
Video firmy Romold zverejnené v novembri 2023 s ukážkami pôvodných prvkov systému použitých vo výcvikovom priestore Lehnin. Vybudoval sa najprv približne 35 metrov dlhý zákopový systém so štyrmi bojovými pozíciami a prístreškami. Odvtedy ho takmer denne používali výcvikové jednotky a používal sa aj pri výcviku ukrajinských vojsk.
Na základe vyhodnotenia prvotných skúseností sa v januári 2024 začali objavovať podrobnosti a porovnania nového systému so starými metódami stavby opevnení. Konštatovalo sa, že pri drevenom zákopovom systéme musí ženijný útvar vykonať prípravy, ako je výrub a rezanie stromov na požadovanú dĺžku, ako aj ich opracovanie, napríklad pomocou mobilnej píly. Drevo sa potom musí z taktických dôvodov prepraviť z operačnej oblasti A do operačnej oblasti B. Tam pechota pod vedením a s podporou ženistov začne s výstavbou zákopového systému. S rozsiahlym využitím nástrojov a špecializovanými znalosťami ženistov sa 40-metrový zákop dokončí do 40 hodín. Ak je potrebné počas operácie prepojiť zákopy patriace družstvám alebo čatám, ženisti musia byť opäť povolaní.
Plastový systém ROMOLD je plne konfigurovaný a dodávaný „just in time”do operačnej oblasti napríklad v kontajneri. Pechota dokáže 40-metrový zákopový systém (vrátane štyroch bojových pozícií) dokončiť bez potreby náradia a bez pomoci ženistov približne za 10 až 15 hodín. Rozšírenie zákopu môže pechota vykonať sama za štvrtinu času, opäť bez pomoci ženistov. Všetky špecifikácie sa však vzťahujú iba na systém; zemné práce musí samozrejme stále vykonávať pechota alebo ženisti a na tento účel sa často používajú aj ženijné alebo civilné stavebné stroje.
Stručne povedané, plastový systém uľahčuje prácu ženistov a umožňuje im byť rýchlejšie k dispozícii pre iné misie. Pechota si môže budovať svoje pozície nezávislejšie a pružnejšie. Vo všeobecnosti sa získava čas, šetria zdroje a zvyšuje sa flexibilita. Prototyp v Lehnine bol do lesa dodaný na paletách. Spoločnosť ROMOLD však považovala použitie kontajnerov za uskutočniteľné a rozumné. Kontajner by slúžil ako prepravný a skladovací prostriedok, čím by chránil systém v čase, keď sa nepoužíva. Kontajner by obsahoval všetky materiály vrátane štyroch skupín komponentov: nosný rám, stenový profil, strešný profil a podlahový rošt.
Prototypu stále chýbal skupinový prístrešok, veliteľské stanovište čaty alebo roty. Podľa spoločnosti ROMOLD však bolo možné požiadavky na tieto kapacity rýchlo a jednoducho implementovať a integrovať do systému. Kontajner by sa mohol použiť aj na tento účel. Veľkosť kontajnera závisí od požadovaných metrov zákopového systému, dĺžka 40 m by vyžadovala kontajner s objemom 15 až 20 m3.
Zdokonalená súprava – vízia a plánovanie
Prototyp v Lehnine má podľa spoločnosti ROMOLD hmotnosť súpravy 88 kg na behový meter. Nová, neskôr predstavená zosilnená rýchlomontážna súprava váži 105 až 120 kg na meter. Pre porovnanie, drevená súprava – v súlade s predpismi Bundeswehru váži 141 kg na meter. Zákop v Lehnine má šírku 80 cm a je zakrytý približne na 80 % podľa špecifikácií pešej školy Hammelburg. Nová súprava mala viac zodpovedať súčasnému stavu vývoja a má šírku zákopu 90 cm, tiež s 80 % pokrytím strechy. Okrem toho je vďaka novému teleskopickému rámu a upraveným profilom stien a strechy niekoľkonásobne stabilnejšia ako prototyp. To má za následok aj vyššiu hmotnosť na behový meter.
Prototyp v Lehnine nainštalovalo pešie družstvo jednotky čestnej stáže (Wachbataillon) bez predchádzajúcich skúseností približne za 15 hodín. Podľa spoločnosti ROMOLD zástupcovia 905. ženijného práporu z Ingolstadtu odhadli, že zostavenie porovnateľného dreveného systému umiestnenia by trvalo 40 hodín – úloha, ktorú môžu zvládnuť len ženisti so špecializovanými znalosťami. Výrobca odhadoval, že inštalácia modernizovanej súpravy by pešiemu družstvu trvala iba približne 10 hodín.
Plastové profily sa dajú spracovať podobne ako drevo, či už vŕtať, píliť alebo pribíjať. Vďaka princípu ich spájania to v skutočnosti nie je potrebné. Strešné profily upraveného systému sa pripájajú na bočné steny, čím sa zvyšuje stabilita systému. Nosnosť strešných profilov umožňuje uniesť 50 až 100 cm pokrytia zeminou alebo horninou.
Polypropylénové plastové komponenty zakopané v zemi nehnijú, ROMOLD uvádza životnosť všetkých svojich plastových šácht na 50 až 100 rokov. Systém však nie je vyrobený výlučne z polypropylénového plastu. Všetky nosné rámy sú vyrobené z ocele a tvoria konštrukčný základ zákopového systému. Podľa výrobcu bude možná aj ich výroba z podstatne ľahšieho plastu vystuženého sklenenými vláknami (GRP) ako pultruznej rúry (spôsob nepretržitej výroby vláknového kompozitu), ale stále sa to testuje. Štandardne sú tieto rámy navrhnuté pre vnútornú šírku zákopu 90 cm a pozostávajú z dvoch vertikálne usporiadaných rúrok, na ktoré sa jednoducho zacvaknú stenové profily. Ako štandardný stenový profil sa plánovala použiteľná dĺžka 90 cm a na vyrovnanie dĺžky a rozšírenie zákopu sa plánovali dĺžky približne 50 cm a 30 cm. Výška stenových profilov je 20 cm. Stenové profily sa pripínajú horizontálne na nosný rám zvonku, čím je možné flexibilne a plynule voliť uhol k ďalšiemu nosnému rámu na každom nosnom ráme.
Do zvislých rúr sa zhora a zdola zasúva teleskopický rám vyrobený zo štvorcových rúrok. Tým sa vymedzí šírka zákopu a navyše sa zvislé potrubia spevnia proti tlaku zeminy. Variabilná hĺbka zasunutia teleskopického rámu umožňuje nastavenie výšky zákopu. Podlahové rošty zabránia šmykom a zabezpečujú sucho na dne zákopu. Plast je recyklovateľný. Poškodené alebo už nepotrebné polypropylénové komponenty je možné vrátiť výrobcovi. Tam sa materiál vyčistí, spracuje na granule a recykluje.
Systém už v spomínanom januári 2024 testovali nemecké ozbrojené sily a súbežne prebiehal jeho ďalší vývoj. Zástupcovia britských ozbrojených síl prejavili záujem a bola zriadená projektová skupina, ktorá mala pracovať na zavedení do britskej výzbroje. Rakúske ozbrojené sily tiež prejavili záujem a už začiatok minulého roka prevzali dokumentáciu na preskúmanie.
ROM-Trench-System – nasadenie v Rakúsku
V lete 2025 sa vylepšený model zákopového systému firmy ROMOLD skutočne objavil v Rakúsku už pod značkou ROM-Trench-System. Bol použitý na hybridnom cvičení Waldviertel 25, na ktorom sa zúčastnilo 1850 rakúskych vojakov a 250 zahraničných z Nemecka, Česka, Maďarska, Švajčiarska, Bosny a Hercegoviny, Čiernej Hory a Lotyšska (hybridnom v zmysle počítačovej simulácie zapojenia zvyšku rakúskych ozbrojených síl).
Správa nemeckého obranného portálu Soldat & Technik pritom uvádzala, že systém už „preukázal svoju účinnosť nielen pri výcvikových operáciách, ale aj v reálnych bojových podmienkach – skúsenosti z Rakúska dopĺňajú nemecký priekopnícky prístup.”
Počas viacdňového cvičenia, ktoré simulovalo útok na rakúske územie ako súčasť vojenskej národnej obrany, sa vedenie cvičenia zámerne rozhodlo nasadiť aj inovatívny zákopový systém ROM Trench System. Skupina štyroch dôstojníckych kandidátov z Vojenskej akadémie postavila na vymedzenom úseku výcvikového priestoru – do troch hodín – približne 18 metrov dlhý komunikačný zákop vrátane bojového postavenia. Systém bol hodnotený ako modulárny, tichý, opakovane použiteľný a extrémne rýchly na výstavbu.
Predmontované kovové rámové prvky sa montujú v teréne a pripájajú sa k plastovým stenovým a stropným prvkom pomocou jednoduchých zásuvných spojov. Hluk strojov alebo nástrojov je zbytočný a komponenty sa dajú nainštalovať do značnej miery v tichu. Veliteľ Akademického práporu, plukovník Fleischmann, vysvetlil, prečo sú pozičné systémy opäť dôležité, a to aj pre neutrálnu krajinu, akou je Rakúsko:
„Naša neutralita nás zaväzuje k sebaobrane. Geopolitická situácia sa v posledných rokoch zásadne zmenila. Musíme predpokladať, že tradičná národná obrana opäť nadobudne väčší význam – aj v Rakúsku. Patrí sem aj budovanie pozícií. Je to základná súčasť taktickej obrany, a preto je dôležitá pre každú pechotnú jednotku. Skutočnosť, že teraz môžeme nasadiť moderný, efektívny a takticky spoľahlivý systém, výrazne posilňuje naše výcvikové a operačné schopnosti.”
Zákop ROM Trench System použitý počas cvičenia nebol len postavený, ale aj používaný v reálnych podmienkach: bol zasypaný zeminou, vojaci sa v ňom pohybovali s plnou výstrojou a výzbrojou, pričom boli zámerne vykonané záťažové testy. Systém vydržal, nebolo zistené žiadne ohýbanie alebo sadanie. Javil sa ako robustný a jednoznačne vhodný na viacnásobné použitie. Úspešnou inštaláciou a intenzívnym využívaním systému plastových zákopov ako súčasti taktického bojového cvičenia rakúske ozbrojené sily dokázali, že moderná obrana si vyžaduje moderné prostriedky, ktoré však nemusia zruinovať štátnu kasu.
Cennosťou správy na portáli Soldat & Technik bol odkaz na video zobrazujúce prácu rakúskych vojakov s novým zákopovým systémom, vrátane nového princípu spájania dielov, detailov ako sú nástroje na uľahčenie jeho stavby a prefabrikovaných bočných úložných priestorov, zhruba do času 05:45. Potom ho dopĺňa obdobný výcvik nemeckých vojakov v ženijnej škole v Ingolstadte.
Ako sa Rakúsko stále viac vzďaľuje vo všetkých aspektoch susedského spolunažívania a štatistických porovnávaní, toto vymyslel rakúsky rezort obrany dobre. Aktuálne prebieha spoločenská diskusia o začlenení krajiny do NATO, je to politická otázka. Treba uviesť, že Rakúsko má základnú vojenskú službu a relatívne nízke výdavky na obranu. Tie sa medzi rokmi 2015 až 2020 pohybovali na úrovni od 0,69812% HDP do 0,88413% HDP v roku 2020. Potom opäť mierne klesli a výrazne narástli až v roku 2024 na zhruba 0,99% HDP. Ďalej by sa mali zvyšovať až na 2% HDP predtým požadované v rámci NATO, pričom dosiahnuteľné by to malo byť už v roku 2032. Zvýšenie požadovanej miery obranných výdavkov až na 5% HDP pravdepodobne ovplyvní nálady rakúskej verejnosti v otázke vstupu do Severoatlantickej aliancie. Rakúski generáli tak vopred nepočítajú s tým, že budú disponovať takýmto enormným balíkom peňazí a stále hľadajú lacné a efektívne riešenia.
Dá sa to porovnávať s dnešným stavom na Slovensku? Vždy a znova musíme zvyšok času a demokratických možností venovať energickej kritike slovenského rezortu obrany, až kým nebudú prijaté ďalšie idiotské rozhodnutia, tentokrát už možno s fatálnymi následkami pre verejné financie.
Mal doteraz niekto pocit, že na Slovensku sa hľadali najdrahšie, najmenej efektívne a neperspektívne riešenia, ktoré sa ešte nejako zhovadili a potom o nejakých sedem rokov vyhlásili za nevyhovujúce a vyžadujúce náhradu? Ešte sa nekúpili tanky, dúfajme…
Či už inteligentné míny alebo zákopové systémy, univerzálne riadené strely, reaktívne delostrelectvo a taktické balistické rakety, alebo protidronové prostriedky nespĺňajú požadované kritériá vysokej ceny, nízkej efektivity a bezperspektívnosti, prípadne zastaranosti, preto sú pre slovenské vojská pravdepodobne nevyhovujúce.
Dokonca drony a riadené strely s plochou dráhou letu sú akceptovateľné len ako nástroj protiruskej propagandy. V tomto ohľade sa vyznamenal politický kandidát Pavel Macko, ktorý vystúpil v relácii zverejnenej pod titulom Je otázkou času, kedy ruská raketa (prípadne dron ako v skutočnosti P. Macko v relácii uviedol) padne na Slovensko. Som zvedavý, koho Fico obviní.
Vyše roka autor nevidel žiadnu reláciu s P. Mackom, že pôjde opäť o stratu času bolo zjavné z niektorých neaktuálnych myšlienok a nešikovných protirečení, škoda, že zlatý klinec z nadpisu prišiel až na záver. Ale nič hlúpejšie už v relácii skutočne nezaznelo, preto nie je isté, či má význam aby ju niekto ďalší pozeral.
Politickému kandidátovi P. Mackovi treba položiť celú sústavu otázok, odpovedať na každú nasledujúcu bude stále ťažšie, napriek tomu, že odpovede môžu byť stále kratšie.
1. Keď už vystrašil obyvateľstvo možnosťou ruského dronového alebo raketového úderu, resp. náhodného alebo zámerného príletu prostriedku vzdušného napadnutia, nemal by sa politicky angažovať špeciálne proti nákupu tankov, ktoré takýto incident nedokážu odvrátiť? Dokonca aj nákup dnes spomínaného zákopového systému pre potreby miestnych skladov civilnej ochrany (napríklad v blízkosti prevádzok muničnej výroby) by bol efektívnejší než nákup tankov pre pozemné vojsko.
2. Vie P. Macko, že Ukrajina sa priebežne usiluje informovať o používaní medzinárodných komponentov v ruských dronoch a riadených strelách, vrátane takých, ktorých krajinou pôvodu sú členské štáty Severoatlantickej aliancie? Dokonca aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen v tejto súvislosti hovorila o vyberaní čipov z pračiek.
3. Ona tá Ursula zase až taký vtipálek nie je. Vie P. Macko o tom, že niektoré stíhacie drony ničia prostriedky vzdušného napadnutia kinetickým spôsobom, teda nárazom bez použitia výbušnej hlavice? Stíhacie drony ako aj nimi zničené ciele sa tak dajú na zemi dohľadať a recyklovať, vyberajú sa nich použité diely. Na základe čoho teda určíme, že dron, prípadne iný prostriedok vzdušného napadnutia, ktorý na Slovensko doletí bol jednoznačne ruský?
4. Hovoria P. Mackovi niečo operácie pod falošnou vlajkou? Zábavné je, že jeho relácia vyšla len tesne pred výročím vypuknutia druhej svetovej vojny, ktorá sa začala prepadnutím vysielača v Gliwiciach. Pre Hitlera to bol potrebný casus belli a neskôr sa po operáciách pod falošnou vlajkou začali ďalšie ozbrojené konflikty.
5. Piatu otázku už P. Mackovi nemusí položiť autor, položil ju on sám sebe. Keď sa v nadpise pýtal, koho Fico za prípadný dopad ruskej rakety na Slovensku obviní. To by už asi zaujímalo všetkých…
P.S. Netreba špekulovať, čo a kde priletí a kto to pošle, ale robiť tak, aby to bolo zostrelené, namiesto vymýšľania nejakých trápnych tankov a podobných hlúpostí. Ak P. Macka znepokojuje nejaký konkrétny typ munície, prostriedok na jej zostrelenie americkej alebo tureckej výroby by mal nájsť v sérii článkov autora, ktoré vychádzali celé leto a článok o zákopoch kvôli tomu meškal dva mesiace. Iskander v balistike zatiaľ nedoletí, pri Orešniku, Cirkone a Kindžaloch аналогов нет.
MK
