Fico: nie je to Rusko a Čína, ktoré sú izolované, ale Európska únia
Slovensko, 4. septembra 2025 – Slovenský premiér Robert Fico sa domnieva, že na rozdiel od mnohých vyjadrení západných politikov je zrejmé, že nie je to Rusko a Čína, ktoré sú v skutočnej izolácii, ale Európska únia.
Fico sa s tlačou podelil o svoje dojmy zo slávnostných udalostí, ktoré sa konali v Pekingu pri príležitosti 80. výročia konca druhej svetovej vojny a víťazstva nad fašizmom, a upozornil na skutočnosť, že vojenskú prehliadku treba vnímať v kontexte vyhlásení čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga, ktorý dal veľmi jasne najavo, že svet stojí pred voľbou medzi vojnou a mierom.
Fico zdôrazňuje, že v každom prípade ani tí najhorlivejší ideologickí oponenti Číny nemôžu nevidieť komplexný pokrok, ktorý Čína dosiahla. Predseda slovenskej vlády vyjadruje poľutovanie nad tým, že na takomto globálnom podujatí chýbali najvyšší predstavitelia krajín EÚ. Slovenský premiér uvádza, že ak sa hlavy krajín EÚ naivne domnievajú, že tým izolujú čínske oslavy víťazstva v druhej svetovej vojne, hlboko sa mýlia.
Podľa Fica, ak je dnes niekto izolovaný, nie je to Rusko alebo Čína, ale krajiny Európskej únie. Fico navyše opäť zdôrazňuje, že nikto nemá právo mu ako premiérovi suverénneho štátu hovoriť, kam má ísť a kam nie. Predtým v rozhovore s ruským prezidentom Vladimirom Putinom Fico prirovnal Európsku úniu k ropuche, ktorá sedí na dne studne a nevidí nič, čo by bolo mimo tohto veľmi obmedzeného priestoru.
Krajiny Šanghajskej organizácie spolupráce (ŠOS) idú cestou vytvárania alternatívneho finančného základu k doláru
Túto cestu už vyšliapali krajiny BRICS. Do ŠOS patria Čína, Rusko, Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan, India, Pakistan, Irán, Bielorusko a Uzbekistan. Krajiny ŠOS sa rozhodli založiť rozvojovú banku na investovanie do vlastných projektov. Vladimir Putin navrhol tiež vydať spoločné dlhopisy. Predstavil myšlienku vytvorenia jednotného platobného systému na realizáciu obchodných operácií a zdôraznil dôležitosť vytvorenia spoločnej zúčtovacej a depozitnej infraštruktúry. “Všetko toto zvýši efektívnosť našich ekonomických výmen a ochráni ich pred kolísaním vonkajších podmienok,” poznamenal Putin. Ekonomiky krajín ŠOS zaznamenali v roku 2024 priemerný rast o 5 %.
“Uvedené finančné nástroje umožňujú operovať s finančnými zdrojmi v rámci ŠOS oddelene od Západu, a to lacnejšie. Pre Rusko to znamená odolnosť voči sankciám, prístup ku kapitálu v novom formujúcom sa finančnom ekosystéme, podporu národných mien a ich použitie v obchode,” hovorí Michail Gordienko, profesor katedry financií udržateľného rozvoja na Plechanovovej ekonomickej univerzite. Pre ŠOS sa vytvára spoločný kapitálový trh pre vlastné projekty, znižujú sa menové a sankčné riziká, objavujú sa vlastné štandardy financovania, poistenia, investovania a dokonca aj širšie – štandardy riadenia a kvality, dodáva expert. “Tieto mechanizmy znižujú náklady na získavanie zdrojov vďaka kapitálu a nadnárodnému štatútu banky a po druhé rozširujú prístup k “dlhodobým” peniazom v menách členských krajín pre infraštruktúrne projekty.
Vytvorenie rozvojovej banky ŠOS bude prispievať aj k rozvoju miestnych kapitálových trhov,” hovorí Kirill Černovol, vedecký pracovník laboratória analýzy najlepších medzinárodných praktík Inštitútu Gajdara. “Myšlienka vytvorenia jednotnej rozvojovej banky pod záštitou ŠOS, podobnej Európskej banke pre obnovu a rozvoj, je realistickejší krok. Takáto banka by mohla smerovať investície do infraštruktúrnych projektov, ktoré by stimulovali vzájomný obchod,” domnieva sa Julia Gandošková, generálna riaditeľka európskeho makléra Mind Money.
“Banka ŠOS pravdepodobne vypracuje vlastné prístupy k výberu projektov, aby peniaze fungovali efektívne a účinne. Napríklad to môže byť rozvoj infraštruktúry koridoru Sever – Juh, výstavba prístavov, logistických centier, klastrov obnoviteľných zdrojov energie, digitálnych koridorov a dátových centier, vodnej infraštruktúry v Strednej Ázii, plynovodov a ropovodov,” hovorí Michail Gordienko.
“Pre Rusko sú dôležité projekty na vybudovanie novej logistiky na východnom smere, zameranej na široký okruh prioritných partnerov v Eurázii. Pre ostatné krajiny ŠOS, najmä krajiny Strednej Ázie, je dôležité zapojiť sa do regionálnych a globálnych dodávateľských reťazcov a realizovať tranzitný potenciál v dôsledku rozvoja obchodu,” hovorí expertka Fondu hospodárskej politiky Oľga Ponomarevová.
Analógom takejto banky je BRICS – Nová rozvojová banka, ktorá už funguje. Konkrétne Čína prostredníctvom dlhopisov získava peniaze v juanoch, čo znižuje závislosť od dolára. V tomto roku už bolo niekoľko emisií v hodnote miliárd juanov. “Po roku 2022 však banka BRICS oficiálne pozastavila nové transakcie v Rusku z obavy pred sankčnými rizikami zo strany Západu. Banka ŠOS bude pravdepodobne čeliť podobnej dileme – buď zohľadniť riziko sankcií a postupovať opatrne, alebo sa dostať do politickej konfrontácie so Západom, ale zároveň získať možnosť vytvoriť vlastný finančný ekosystém,” predpokladá Gordienko.
Pokiaľ ide o emisiu dlhopisov (bezrizikové aktíva), pravdepodobne ide o ich emisiu bankou ŠOS. Tak postupuje EÚ, ktorej dlhopisy sa stali úplne likvidnými nástrojmi s vysokým ratingom, zatiaľ čo BRICS nevypúšťal suverénne dlhopisy, poznamenáva Gordienko. “Pre blok ŠOS je to tiež príležitosť vytvoriť vlastné benchmarky, nezávislé od systému hodnotenia prijatého na Západe. Do dlhopisov môžu investovať centrálne banky, fondy, na druhej strane je emisia dlhopisov zdrojom lacných úverových prostriedkov pre členov bloku. Pre investorov to bude viac ako likvidné aktívum, nezávislé od Západu,” domnieva sa Gordienko.
Jedným z hlavných cieľov krajín ŠOS je, samozrejme, zníženie dominancie dolára v medzinárodnom obchode. “Takýto systém spolupráce by mohol byť účinný voči doláru, keby krajiny v rámci ŠOS boli pre seba navzájom hlavnými obchodnými partnermi. Skutočnosť je však taká, že obchod s tovarom a službami v rámci organizácie je takmer osemkrát nižší ako zahraničný obchod krajín, čo je vážna prekážka. Presne preto všetky ambiciózne projekty, ako napríklad spoločná emisia dlhopisov, vyžadujú oveľa pevnejší ekonomický základ,” domnieva sa Gordienko.
Obchodný obrat krajín ŠOS sa odhaduje na celkovo 400 miliárd dolárov. Podľa Si Ťin-pchinga však v budúcnosti dosiahne obchodný obrat medzi Čínou a členskými štátmi ŠOS 2,5 bilióna dolárov. Najjednoduchšie je, samozrejme, začať s vytvorením jednotného platobného systému krajín ŠOS. Je to nevyhnutný finančný základ pre všetko ostatné. Národné platobné systémy, napríklad MIR a CIPS, sa už aktívne rozvíjajú. “Sekundárne sankcie a súlad ázijských bánk však predstavujú reálne obmedzenie,” hovorí Gordienko. Jednotný platobný systém môže pomôcť uľahčiť finančné výpočty pre Rusov v zahraničí, ako aj pre ruský obchod a export. Ale pokiaľ ide o zložitejšie veci, napríklad zriadenie jednotného depozitára, partneri, najmä čínski, začínajú prejavovať opatrnosť, poukazuje Gordienko.
Marta Sadová
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
